Suezský prieplav

Autor: Lubo Repka | 17.11.2013 o 10:36 | (upravené 17.11.2013 o 11:37) Karma článku: 8,67 | Prečítané:  699x

Plavba z Kréty nám po vstup do Suezského prieplavu trvala takmer jeden celý deň. V piatok večer sme vyplávali z Kréty a pri meste Port Said sme boli tesne pred západom slnka na druhý deň. Tu sa lode musia zoradiť a čakať na konvoj, ktorý južným smerom ide vo dvoch várkach. Severným smerom ide iba jeden konvoj denne.

Konvoje sa míňajú na niekoľkých miestach. Z celkovej trasy dlhej 193 kilometrov tvorí obojsmernú prevádzku len 78 kilometrov. Na úsekoch pri vstupe zo severu v Port Said v dĺžke 37 kilometrov, potom pri krátkom 9 kilometrovom rozdvojení kanálu v oblasti zvanej Ballah by-pass, v jazere Timsah v úseku 5 kilometrov a pri severnom konci Veľkého horkého jazera je Deversoir by-pass dlhý vyše 27 kilometrov. Bežne trvá preplávanie kanálom 12 až 16 hodín, my sme to stihli za menej ako 13 hodín. Mali sme tú česť tvoriť čelo konvoja, asi preto, že sme dopravná loď, nie nákladná. Milé od tých Egypťanov :)

 

3T0C3928.jpg

 

3T0C3933.jpg

 

3T0C3934.jpg

 

3T0C3935.jpg

 

3T0C3936.jpg

 

Plavbu sme mali začať o druhej ráno, ale vyplávali sme skôr, ako sa predpokladalo, kvôli vojenskému cvičeniu. Hneď ako sa rozvidnelo sme, mali možnosť pozorovať egyptských vojakov, ako sú pripravení brániť svoj národný poklad - Suezský prieplav.

 

3T0C3944.jpg

 

3T0C4156.jpg

 

3T0C4175.jpg

 

3T0C4177.jpg

 

3T0C4196.jpg

 

3T0C4206.jpg

 

3T0C4221.jpg

 

3T0C4234.jpg

 

3T0C4246.jpg

 

Ponad prieplav vedie jeden cestný most, jeden železničný most a pod prieplavom je vybudovaný tunel. Nič sme nevideli, všetky sme prespali. Ale to množstvo obrovských prepravných lodí, ktoré sme mohli po rozvidnení sledovať, stálo za to.

 

3T0C3953.jpg

 

3T0C3980.jpg

 

3T0C4003.jpg

 

Ale plávali tadiaľto aj domáci rybári.

 

3T0C4016.jpg

 

3T0C4018.jpg

 

Ešte možno niečo z histórie. Prvé prepojenie Červeného mora so Stredozemným sa pokúšali vybudovať už egyptskí faraóni, najprv Ramzes II., potom faraón Neko II. Pokúsili sa prekopať kanál od Červeného mora po Horké jazero a potom až do rieky Níl, cez ktorej ústie sa lode mali dostať do Stredozemného mora. Práce nedokončili, ale dokončil ich perzský kráľ Dareios I. Jeho kanál slúžil niekoľko storočí, až kým ho postupne nezavial piesok. Definitívne ho zasypali Arabi v roku 776, vraj zo strategických dôvodov.

 

3T0C4035.jpg

 

3T0C4148.jpg

 

3T0C4256.jpg

 

3T0C4299.jpg

 

Na vybudovaní terajšieho prieplavu majú najväčšiu zásluhu (okrem asi 1,5 milióna ľudí, ktorí na tom fyzicky pracovali a z ktorých možno až stotisíc pri tom zahynulo) francúzsky veľvyslanec v Káhire Ferdinand de Lesseps, egyptský miestokráľ Muhammad Saíd a po jeho smrti jeho nástupca Ismail Paša. Táto prvá verzia prieplavu mala dĺžku 164 kilometrov, a hĺbku len 8 metrov. V súčasnosti má už hĺbku 24 metrov. Dĺžka sa momentálne ráta aj so vstupnými zoradiskami a má, ako som už spomínal 193 kilometrov.

 

3T0C4300.jpg

 

3T0C4308.jpg

 

Posledné fotky sú obrázky z mesta Suez, ktoré sa nachádza pri južnom vstupe do prieplavu. Ku všetkým fotkám musím dodať, že boli urobené za značne hmlistého počasia, až skoro na konci sa hmla zdvihla.

 

Lubo Repka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?