Plavba zo Singapuru cez rovník do Jakarty

Autor: Lubo Repka | 22.1.2014 o 15:50 | (upravené 23.1.2014 o 16:40) Karma článku: 6,73 | Prečítané:  308x

Začala sa naša druhá plavba, tentokrát so spoločnosťou Holland America Line loďou Volendam. Táto okružná plavba Indonéziou začína aj končí v Singapure. Prišli sme radšej o deň skôr, aby sme si pozreli niečo, čo sme doteraz nestihli. Voľba padla na China Town - singapúrsku čínsku štvrť. Vznikla ako reakcia čínskych obchodníkov na iniciatívu pána Rafllesa takmer okamžite po oznámení jeho zámeru vybudovať tu obchodné centrum. To sa udialo v roku 1819 a už v roku 1860 tvorili Číňania až 65% jeho obyvateľstva.

Našu prehliadku čínskeho mesta sme začali pekne kultúrne v chráme Sri Mariamman. Paradoxne ide o hinduistický kláštor postavený v roku 1827, teda ešte predtým ako čínsky obchodníci ovládli túto časť Singapuru. Najväčšiu zásluhu na jeho postavení mal pán Naraina Pillai. Bol to vládny úradník, ktorý sem prišiel s pánom Stamfordom Rafllesom pri jeho druhej návšteve Singapuru v historickom roku 1819. Pillai sa chopil príležitosti a okrem prvej stavebnej firmy položil aj základy textilného priemyslu. Čoskoro sa stal lídrom indickej komunity a jedným z najzámožnejších obchodníkov.

 

Vchod do klaštora je impozantný. Vchádzate vstupnou bránou gopuram, ktorá má 6 stupňov. Táto pochádza z roku 1925, originálna vstupná brána mala iba tri stupne. Za ňou sa už ocitnete tesne pred chrámom. Tam ešte môžu aj turisti. Nad vami sa skvejú neskutočne krásne maľby znázorňujúce postavy a príbehy z hinduistickej mytológie. Priamo do chrámu kde prebiehajú pobožnosti je už turistom vstup zakázaný.

 

3T0C5763.jpg

 

3T0C5767.jpg

 

3T0C5768.jpg

 

3T0C5775.jpg

 

3T0C5776.jpg

 

3T0C5777.jpg

 

3T0C5779.jpg

 

3T0C5781.jpg

 

Potom sme sa túlali po čínskom trhu lemovanom ulicami Pagoda, Trengganu a Sago. Je tam viacej ako 200 stánkov plných rozličného tovaru, určeného hlavne pre turistov. Okrem stánkov sa tu však nachádzajú aj pekné obchody so zlatom, šperkami a drahokamami, nespočetné množstvo autentických čínskych reštaurácií, obchody a stánky s čajom, potravinami, no proste všetkým možným, čo len chcete. Mne sa páčila tá koncentrácia Číny na relatívne malom priestore. Kvalita tovaru bola všade prvotriedna, vrátane potravín.

 

3T0C5787.jpg

 

3T0C5790.jpg

 

3T0C5792.jpg

 

3T0C5795.jpg

 

3T0C5796.jpg

 

3T0C5798.jpg

 

Nedá mi nespomenúť kulinársky zážitok, ktorý sme si užili v reštaurácii priamo pri vstupe do múzea čínskych tradícií. Bol to krab na omáčke z čierneho korenia (Black Pepper Crab). Jedna z najväčších pochúťok, aké som kedy ochutnal. Múzeum sa rozprestiera na troch poschodiach, ale nie je veľmi veľké, jeho prehliadka zaberie tak 30 - 40 minút. Sú tu naaranžované výjavy z bežného života singapúrskych Číňanov z obdobia 19teho a 20teho storočia.

 

3T0C5814.jpg

 

3T0C5817.jpg

 

3T0C5818.jpg

 

3T0C5822.jpg

 

Táto tabuľka dešifruje pôvod čínskych prisťahovalcov - odkiaľ z ktorej oblasti kto pochádza, a to podľa priezviska a spôsobu jeho písania.

 

3T0C5823.jpg

 

Potom sme si ešte pozreli z vyhliadkového autobusu časť centra mesta.

 

3T0C5721.jpg

 

3T0C5722.jpg

 

3T0C5732.jpg

 

3T0C5735.jpg

 

A teraz už k našej plavbe. Po vyplávaní zo Singapuru naša loď vyrazila smerom na juh k Indonézii.

 

3T0C1978.jpg

 

Toto je naša loď, teda jej portrét :)

 

3T0C2007.jpg

 

A toto pohľad z paluby pri zdvíhaní kotiev v Singapure.

 

3T0C1981.jpg

 

Nad ránom ešte za tmy sme v oblasti medzi Sumatrou a Borneom, asi na 106tom stupni východnej dĺžky prekročili rovník a ocitli sme sa na južnej pologuli. Zem má na rovníku obvod 40 075 kilometrov. Priamo kolmo nad rovníkom svieti slnko iba dvakrát do roka a to v deň jarnej a jesennej rovnodennosti. Najďalej od rovníka sa slnko nachádza v čase slnovratu, kedy zájde až po obratník Raka resp. Kozorožca. Čo z toho máme my? Nič, len štyri ročné obdobia, ktoré nám ľudia obývajúci rovníkové oblasti môžu iba ticho závidieť. Tu sa akurát tak strieda obdobie dažďov s obdobím sucha, pričom deň je vždy rovnako dlhý ako noc. Teda skoro rovnako dlhý. V skutočnosti je tu deň asi o 15 minút dlhší ako noc, pretože Zem nie je pekne guľatá, ale skôr trochu čapatá. Na rovníku je obvod Zeme o niečo vyše 40 kilometrov dlhší ako obvod meraný na nultom poludníku.

 

Toto je východ slnka kdesi nad rovníkom.

 

3T0C2053.jpg

 

3T0C2060.jpg

 

Čaká nás ešte plavba jeden celý deň a noc a budeme v Jakarte, hlavnom meste Indonézie.

Lubo Repka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?