Jakarta - hlavné mesto Indonézie na ostrove Java

Autor: Lubo Repka | 24.1.2014 o 5:07 | (upravené 24.1.2014 o 10:13) Karma článku: 6,35 | Prečítané:  673x

Jakarta je rozľahlá mestská konglomerácia, ktorá ako by vznikla náhodu, neplánovane. Je to vlastne zhluk dedín, ktoré sa vzájomne popreplietali a vytvorili jeden ohromný celok. V samotnom meste žije niečo vyše 9 miliónov obyvateľov, ale v priebehu dňa minimálne ďalšie dva milióny pribúdajú a večer sa zase vracajú niekam do okolia. Celú oblasť obýva viacej ako 18 miliónov obyvateľov. Doprava je slušne povedané komplikovaná. Veziete sa po modernej, širokej diaľnici, ktorá sa odrazu vleje do bývalej dediny a cesta sa zmení zo šesťprúdovej na dvojprúdovú, všetky autá sa tam snažia dostať. Ten chaos si viete predstaviť. Po čase sa vám podarí pretlačiť cez dedinu a znovu pekná cesta, ale tak asi kilometer, dva. Nasleduje to isté, iba že vzdialenosti medzi dedinami sa zmenšujú až úplne zaniknú. To už ste niekde takmer v centre mesta, ale nevidíte nič, iba malé staré ošarpané domčeky, garáže, dielne a obchody.

Prístav sa volá Tanjung Priok. Je to naozaj veľký prístav, hodný štrvtej najľudnatejšej krajiny na svete.

 

3T0C2146.jpg

 

3T0C2164.jpg

 

Centrum Jakarty tvorí jedno veľké námestie olemované širokým bulvárom dookola, čo by teoreticky stačilo zvládnuť aj silnú premávku, teda keby ste jazdili iba do kruhu a nemuseli vybočiť.

Za bežných okolností sa to tiež asi dá prežiť, ale my sme tu boli v období dažďov. Zastihol nás taký lejak, že sme nemohli nikam ísť, nič sme nevideli a boli sme radi, že sme sa na uliciach neutopili. Po chvíli sa voda valila ulicami a vytvárala jazerá s hĺbkou aj pol metra. Cez ne sa ponáhľali autá a striekali vodu s evidentnou radosťou všade dookola. Niektoré menšie autá sem-tam uviazli a miestny “potápači” ich vytláčali z mlák.

Pred dažďom sme sa ukryli v múzeu histórie Indonézie - Museum Nasional. Dejiny Indonézie sú dejinami hlavných ostrovov, z ktorých pozostáva. Sú to Sumatra, Java, Borneo, časť Irian Jaya, Sulawesi, Maluku a ostrovy Flores. Takmer 240 miliónov obyvateľov tvorí niečo vyše 300 etnických skupín, z ktorých každá má svoju kultúru, náboženstvo a jazyk. Ale každý jazyk má ešte množstvo dialektov tak odlišných, že ľudia z jednej oblasti pochádzajúci z dvoch nie príliš vzdialených dedín si vzájomne nerozumejú a dohovárajú sa jediným spoločným jazykom, ktorí sa učia všetci - Indonézčinou, úradnou, štandardizovanou formou malajčiny - Bahasa Indonesia. Miestni sú vraj schopní sa tento jazyk naučiť za tri mesiace, nemá totiž žiadnu gramatiku, rody, pády a ani množné číslo. Keď je niečoho veľa, jednoducho slovo opakujete dvakrát. Keď chcete, aby vám jedlo urobili štiplavé, poviete pedas. Keď chcete jedlo veľmi štiplavé, poviete pedas pedas. To by som vám tu ale neradil :)

 

3T0C2168.jpg

 

3T0C2169.jpg

 

3T0C2170.jpg

 

3T0C2179.jpg

 

3T0C2195.jpg

 

3T0C2200.jpg

 

3T0C2215.jpg

 

Mesto je plné obchodných domov, starých aj nových. Tie staré pripomínajú poschodovú Miletičku, tie nové sú krajšie ako Aupark. Tovaru všade plno, ceny sa ale zle rátajú. Káva stojí v dobrej reštaurácii v obchodnom dome viacej než 40 tisíc rupií, k tomu zákusok krát dve osoby a štvrť milióna bolo fuč. Za jedno euro dostanete viac ako 16 tisíc.

Samotná Jakarta má veľmi dlhú históriu. Už v piatom storočí tu existoval prístav Sundu Kelapa, ktorý ovládalo hinduistické kráľovstvo Sundu. Prístav bol strediskom obchodu s Indiou. Jeho význam ocenili už prví Európania, ktorí sem prišli - kto iný, ako Portugalci. Obchodovalo sa hlavne s korením. Portugalci ale čoskoro museli zvádzať tuhé boje s Angličanmi a Holanďanmi. V tejto oblasti nakoniec dominovali od 16teho storočia Holanďania. Indonézania sa od nich oslobodili až v roku 1945, a sú na to veľmi hrdí. Ale Indonézania na Holanďanov nezanevreli, a platí to obojstranne. V Amsterdame je doteraz jedna z najobľúbenejších kuchýň indonézska. A v Indonézii je doteraz množstvo pamiatok po Holanďanoch. Vrátane múzea, ktoré sme navštívili, pretože je umiestnené v budove bývalého sídla Holandskej Východoindickej spoločnosti.

Prístav v Jakarte je ohromný. Vyplávali sme z neho navečer a bol to úchvatný pohľad. Množstvo nákladných lodí, nádhera.

 

3T0C2226.jpg

 

3T0C2257.jpg

 

3T0C2262.jpg

 

Keď sem priplával na lodi Endavour v roku 1770 kapitán Cook pri svojej prvej plavbe okolo sveta, bol strašne rád, že je v bezpečí. Po takmer dvoch rokoch plavby v neznámych vodách ocitol sa odrazu v civilizovanom meste. Batávia bola vtedy významnou kolóniou, centrom obchodu s korením. Boli tu ale samé bažiny, malária a choroby. Počas svojej plavby bol neuveriteľne úspešný v boji proti vtedy bežným smrtiacim chorobám, vrátane skorbutu. Uveril totiž teórii, že skorbut spôsobuje nedostatok vitamínu C, preto na palubu naložil kyslú kapustu a pod hrozbou fyzických trestov nútil námorníkov, aby ju jedli. Výsledok bol, že počas celej plavby zahynuli dvaja alebo traja námorníci, a to nie na choroby, ale nehodami. To bolo niečo výnimočné. Ale v Jakarte bolo všetko inak. Po niekoľkých mesiacoch, ktoré tu museli kvôli nevyhnutným opravám lodí stráviť ochorela takmer celá posádka. Veľa námorníkov vrátane dôstojníkov zomrelo už v Jakarte, ďalší neskôr na už rutinnej plavbe do Anglicka. Nakoniec celkový súčet vykázal stratu takmer polovice posádky.

 

3T0C2268.jpg

 

Tak som si na záver ten lejak užil v bazéne.

Lubo Repka


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?