Prístav prakticky slúži len na vylodenie pasažierov, ktorí tu nastupujú do autobusov a odchádzajú na svoje výlety po ostrove. My sme sa chceli vyhnúť autobusovému výletu, lebo tie sú väčšinou pre nás sklamaním, a tak sme si našli taxík a dojednali cenu za výlet do kaňonu. Snažili sme sa vyraziť čo najskôr, aby sme sa vyhli davom turistov z lode, ktorých privezú spomínané autobusy.
Cesta s jednoduchým názvom “Old Waimea Road” sa kľukatila popri mori a asi po necelej hodine pomalej jazdy sme v mestečku Waimea zabočili smerom do hôr dovnútra ostrova. Cesta prudko stúpala. Zem bola červená a tiekla tam horská riava, ktorej voda bola tmavá ako okolitá zem.
Našim cieľom bola výhliadka Waimea Canyon Lookout v nadmorskej výške 1 036 metrov na hore Waialea.
Ešte sme museli zdolať pár schodov na výhliadkovú plošinu a pred sebou sme mali kaňon Wailua vytvorený riekou Waimea.
Jeho dĺžka je 16 km a je najväčší v celom Pacifiku. Kaňon je súčasťou národného parku Kokee (Kokee State Park), ktorý zaberá plochu 17,5 km štvorcových. Pre turistov je tu pripravených viacej ako 70 kilometrov poznávacích chodníkov. Môžete sa tu túlať celé dni alebo si môžete objednať helikoptéru a pozrieť si to celé z nadhľadu. My sme si to vychutnávali síce iba z plošinky, ale aj tak to bol nezabudnuteľný zážitok. Na programe našej cesty sme mali aj Grand kaňon v USA, ale toto bola dobrá príprava.
Geológovia si tu určite prídu na svoje. V stenách a skalách kaňonu môžu čítať celú históriu ostrova.
Pre milovníkov filmovej histórie bude určite zaujímavé, že sa tu natáčal film Jurský park. Nezabudnuteľná scéna zostupu helikoptéry popri vodopáde, to sú zábery z tohoto kaňonu. Ten vodopád sme bohužiaľ nevideli, len takto z diaľky.
Potom sme sa vrátili naspäť do mesta Waimea, kde som chcel vidieť pamätník Jamesa Cooka.
Priznávam sa, že kapitán Cook je môj veľmi obľúbený hrdina. Prečítal som o ňom a o jeho objaviteľských plavbách niekoľko kníh. Spomínam ho vždy, keď sme na miestach, ktoré objavil alebo navštívil, či už to bolo v Austrálii alebo na ostrovoch Tichého oceánu. Nový Zéland a Tahiti ostávajú ešte stále v štádiu snov, ale Havajské ostrovy sa mi konečne podarilo navštíviť, čomu som sa veľmi tešil. Preto mi odpustite osobnú fotku, ktorú tu zverejním, aj keď principiálne sa nerád fotografujem (asi ako každý fotograf).
Dňa 20. januára roku 1778 pri svojej tretej výprave pristál ako prvý Európan na tomto ostrove a približne na tomto mieste. Plavil sa sem z Tahiti v rámci tajnej misie preskúmať možnosti severnej cesty okolo amerického kontinentu. V tom čase absolútne nepreskúmaná oblasť. A cestou do Beringovej úžiny, ktorá oddeľuje Áziu od Ameriky, objavil Havajské ostrovy, ktoré nazval Sendvičovými ostrovmi. Nie, vtedy ešte sendvič nebol chlebíčkom, ale vojvodom zo Sandwichu, prvým lordom britskej námornej admirality.
Dovolím si ešte podotknúť, že Havajské ostrovy boli pre Cooka osudnými. O niekoľko mesiacov neskôr ho tu domorodci zabili, jeho telo rozštvrtili a spálili. To sa ale stalo na inom ostrove a za úplne iných okolností.
Rímsko-katolícky kostol Sv. Terezy sa hrdí titulom najzápadnejší katolícky kostol USA. Patrí k nemu aj katolícka škola.
Katolícky kostol Sv. Kríža - bol založený v roku 1909 má aj svoju facebookovú stránku ako som zistil neskôr. Jej úlohou je informovať farníkov o konaní omší a iných sviatostí. Pripadá mi to veľmi moderné. Dovnútra sme sa ale nedostali, bol práve zatvorený, škoda.
Kauai Coffee Company je oficiálny názov tejto plantáže na juhu ostrova, kde sme sa zastavili cestou naspäť. Keby sme si nevšimli značku, náš taxikár by tu ani nezastal a prešiel by kľudne pomimo. Na náš krik “stop here please” tu musel zastaviť a strávili sme tu vyše pol hodiny. Na plantáži rastú asi 4 milióny kávovníkov rozličných odrôd, z ktorých najslávnejšia je odroda tmavá horská teda Kauai Mountain Dark Roast. Nechýbal suvenírový obchod, kde si môžu turisti kávu nielen ochutnať, ale aj kúpiť.
Prefrčali sme popri našom prístave a ponáhľali sme sa pozrieť si vodopád Wailua. Výška 43 metrov, prietok vody podľa sezóny, nachádza sa takmer na každej pohľadnici z ostrova Kauai, vraj si “zahral” aj v tv seriáli Fantasy Island, nám to ale nič nehovorilo. Zarazilo ma, že tento známy vodopád nemá žiadne zázemie pre turistov. Zastavíte jednoducho popri ceste, ešte k tomu v zákrute, čo mi pripadalo pri spôsobe jazdy domácich celkom dobrodružné a ponad kovové zábradlie cesty môžete obdivovať prírodný zázrak.
Návrat na loď pri individuálnej poznávačke treba pripravovať vždy s dostatočnou časovou rezervou do odchodu lode. Aj my sme samozrejme boli opatrní, aby sme nezmeškali odplávanie lode a tak sme túto nevyhnutnú časovú rezervu využili na nákupy suvenírov a posedenie pri miestnom pive. To všetko už iba na dohľad od našej lode.
Kauai je najsevernejším z Havajských ostrovov a naša plavba pokračovala na sever do USA a Kanady, tak sme sa rozlúčili s posledným z ostrovov Tichého oceánu, ktoré sme navštívili. Najbližší prístav uvidíme až o 5 dní a bude to prístav Port Angeles v štáte Washington, samozrejme USA.
Do tretice sa musím opakovať, sem sa chcem ešte vrátiť.
Lubo Repka.