reklama

Ulicami San Franciska

San Francisko bolo založené 29.6.1776 španielskymi kolonistami, ale za svoj rozmach vďačí dvom zlatým horúčkam. Jedna vypukla po objavení zlata v Kalifornii v roku 1849 a druhá objavením zlata v roku 1897 na Klondike.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Kalifornská zlatá horúčka vypukla 24. januára roku 1848, keď pán James Marshall objavil zlaté nugety v horách Sierry Nevady. Ako na potvoru 2. februára toho istého roku, teda asi týždeň po tomto objave bola, podpísaná zmluva medzi Mexikom a Spojenými štátmi o postúpení amerického juhozápadu USA.

San Francisko.
San Francisko. (zdroj: Lubo Repka)

Získanie územia Alta Kalifornia bolo tretím najväčším nákupom, ktorým USA zväčšovali svoje územie. Išlo o územie s rozlohou 1 370 000 štvorcových kilometrov. Najväčšou akvizíciou bolo odkúpenie Louisiany – 2 140 000 štvorcových kilometrov v roku 1803, potom nasledovala kúpa Aljašky – 1 518 800 štvorcových kilometrov, ale to až v roku 1867.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Most Golden Gate.
Most Golden Gate. (zdroj: Lubo Repka)

Pritom USA táto akvizícia nestála prakticky nič. Cena bola stanovená na 15 miliónov USD, k priamej platbe ale nikdy nedošlo. Bola jednoducho odpočítaná z dlhu Mexika voči USA. 

USA začali vojnu proti Mexiku v roku 1846 a do roka obsadili všetky územia, o ktoré mali záujem. Mexiko ale nechcelo kapitulovať a tak obsadili aj jeho hlavné mesto Mexico City a pod hrozbou ešte oveľa väčších strát bol v roku 1848 podpísaný mier a následne kúpna zmluva. Tým bola zavŕšená Americká teritoriálna expanzia na pobrežie Tichého oceánu vytýčená prezidentom Jamesom Knoxom Polkom. Dosiahol to za jediné volebné obdobie svojho prezidentovania.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
San Francisko.
San Francisko. (zdroj: Lubo Repka)

O pôvodných obyvateľov dotknutých území pre nás známych najmä z kníh a filmov o Winnetouovi sa pri týchto transakciách nikto veľmi nestaral. A tak sa Komančovia, Apači a Navachovia dostali z blata do kaluže. Možno si na chvíľku aj trochu polepšili, lebo mohli prepadávať kolóny vozov s prisťahovalcami, ktorých sem prúdili tisíce. V konečnom dôsledku prišli o všetko. Až v ostatnom období sa im dostáva spravodlivosti, môžu na svojich územiach prevádzkovať kasína a nemusia platiť dane. Stali sa z nich najbohatší Američania. Ale o tom možno v niektorom z ďalších blogov, teraz sa vráťme do San Franciska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
San Francisko.
San Francisko. (zdroj: Lubo Repka)

Už na konci roku 1849 malo mesto v dôsledku prílevu zlatokopov a na nich naviazané služby 25 000 obyvateľov, pričom ešte pred rokom to bolo sotva tisícka. Vláda USA zareagovala rýchlo a vybudovala tu dve pevnosti na ochranu Sanfranciského zálivu. Pevnosť Fort Point a Alcatraz. Hneď na to zareagovali bankári. V roku 1852 bola založená banka Wells Fargo a v roku 1864 Bank of California. Prístav sa stal dominantným na západnom pobreží a jeho napojenie na Pacifickú železnicu v roku 1869 urobilo zo San Franciska definitívne centrum obchodu a financií Kalifornie.

Ulice San Franciska.
Ulice San Franciska. (zdroj: Lubo Repka)

Ako si iste viete predstaviť, tí ktorí najviacej zbohatli neboli zlatokopi, ale bankári a medzi nimi aj Heinrich Schlieman, ktorý sa neskôr preslávil ako objaviteľ Tróje. Potom, ako sa mu podarilo zázračne zbohatnúť v Rusku pricestoval v roku 1851 do Kalifornie. V Sacramente, ktoré sa nachádzalo neďaleko náleziska zlata otvoril banku a behom 6 mesiacov vykúpil a následne predal zlatý prach v hodnote viacej ako milión dolárov. Závideli mu aj Rotschildovci a tak sa musel narýchlo zbaliť a vrátiť sa do Európy. Pretože sa ale nachádzal v čase pripojenia Kalifornie ako 31. štátu k USA, stal sa oficiálne občanom USA. To mal prosím pekne 26 rokov. O desať rokov neskôr vo veku 36 rokov bol už jedným z najbohatších ľudí na svete a tak podnikanie mohol zabaliť a začal sa venovať iba svojmu snu – objaveniu Tróje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ulice San Franciska.
Ulice San Franciska. (zdroj: Lubo Repka)

Keď v roku 1897 vypuka zlatá horúčka na Klodike, San Francisko sa stalo jedným z najdôležitejších východiskových bodov cesty za zlatom. Lode plné zlatokopov začínali svoju cestu za zlatom práve tu. Tu aj nakupovali svoje zásoby a nevyhnutné potreby na cestu za hľadaním zlata a sem, keď mali to šťastie, svoje poklady aj priviezli. 

San Francisko.
San Francisko. (zdroj: Lubo Repkas)

Jack London sa narodil v San Francisku a tu aj vyrastal. Vo veku 21 rokov sa dňa 12.7.1897 spolu so svojím švagrom vybral hľadať zlato na Klondike. Zlato nenašiel, domov prišiel bez 4 predných zubov, ktoré mu vypadli kvôli skorbutu, ale vrátil sa veľmi bohatý – na zážitky. Tie potom zúročil vo svojich knihách a zbohatol naozaj. Veď kto nečítal Bieleho Tesáka alebo Volanie divočiny?

Ulice San Franciska.
Ulice San Franciska. (zdroj: Lubo Repka)

San Francisko ale zažilo aj zlé časy. V roku 1906 ho postihlo silné zemetrasenie o magnitúde 7,8 stupňa s následným obrovským požiarom, pri ktorom zahynulo 3 000 ľudí a 80% mesta bolo zničeného.

San Francisko.
San Francisko. (zdroj: Lubo Repka)

V 60. rokoch 20. storočia sa mesto stalo centrom a symbolom hnutia hippies. Žili a tvorili tu Allen Ginsberg, William Burroughs a Jack Kerouac – kľúčoví autori generácie Beatnikov. Mladí ľudia z celého sveta sa sťahovali do San Franciska, hlavne do štvrte Haight-Ashbury aby sa stali súčasťou Summer of Love – Leta lásky, ktoré v roku 1967 vyvrcholilo koncertom v Monterey. Mimochodom, toto mesto bude naša nasledujúca zastávka, tak sa na tie miesta samozrejme pozrieme.

Ulice San Franciska.
Ulice San Franciska. (zdroj: Lubo Repka)

San Francisko je mesto postavené na kopcoch. Cesty sa vlnia hore dolu a preto bolo potrebné uľahčiť ľuďom prepravu po meste. A tak vznikla svetoznáma káblová trať. Jednotlivé vozne električky sú ťahané po koľajniciach systémom káblov zabudovaných pod cestou. Svoju prevádzku zahájili v roku 1892. Zemetrasenie v roku 1906 zničilo takmer všetko a spoločnosť bolo potrebné vybudovať nanovo. V roku 1912 premávalo iba 8 vozňov. Potom nastúpila autobusová doprava a tá dostala električkovú trať do veľkého tlaku. V prevádzke ostali iba dve linky vo vlastníctve mesta. V roku 1947 starosta mesta Roger Lapham navrhol električku zrušiť. To vyvolalo hnutie za jej záchranu. Následné referendum jednoznačne potvrdilo vôľu občanov San Franciska o zachovanie a rekonštrukciu tejto trate. Jej prevádzka naďalej zápasila o holú existenciu. V roku 1979 bola na sedem mesiacov z bezpečnostných dôvodov prerušená. V roku 1984 ale nastal rozmach a v prevádzke už bolo 37 vozňov. V súčasnosti sa môžete previesť jedným smerom za 7 dolárov, ale dajú sa kúpiť aj jedno, troj alebo sedemdňové permanentky. Trať používajú takmer výhradne turisti. Je to jedna z najväčších atrakcií San Franciska.

Cable Car.
Cable Car. (zdroj: Lubo Repka)

Cable Car Museum sa nachádza vo štvrti Nob Hill.

Cable Car Museum.
Cable Car Museum. (zdroj: Lubo Repka)
Cable Car Museum.
Cable Car Museum. (zdroj: Lubo Repka)
Žeby jeden vagón pristavili iba pre mňa?
Žeby jeden vagón pristavili iba pre mňa? (zdroj: Lubo Repka)
Vo vozni. Týmito pákami to celé vodič kontroluje.
Vo vozni. Týmito pákami to celé vodič kontroluje. (zdroj: Lubo Repka)

Most Golden Gate spája mesto San Francisko s mestom Sausalito na druhej strane prielivu. V dobe svojho otvorenia v roku 1937 bol najdlhším visutým mostom na svete. Doteraz je asi najfotografovanejším a aj najfotogenickejším mostom na svete. Od svojho otvorenia v roku 1937 do roku 1964 bol svojim rozpätím 1300 metrov najdlhším visutým mostom na svete.

Most Golden Gate.
Most Golden Gate. (zdroj: Lubo Repka)
Most Golden Gate.
Most Golden Gate. (zdroj: Lubo Repka)

Union Square je centrálnym námestím mesta. Nachádza sa tu a v jeho bezprostrednom okolí množstvo obchodov a obchodných domov, reštaurácií, divadiel, hotelov. Námestie je využívané na usporadúvanie koncertov, trhov a slávností všetkého možného druhu. Námestie učarovalo aj Alfredovi Hitchcockovi a natáčal tu scény pre svoje filmy (Vertigo a Vtáci).

Union Square.
Union Square. (zdroj: Lubo Repka)
Raňajky na Union Square.
Raňajky na Union Square. (zdroj: Lubo Repka)
Raňajky na Union Square.
Raňajky na Union Square. (zdroj: Lubo Repka)

Možno ešte obľubenejším centrom zábavy a rekreácie je štvrť Fisherman’s Wharf. Najlepšie sa sem dostanete káblovou električkou, ktorá tu má jednu zo svojich otáčacích konečných staníc. Nachádzajú sa tu také atrakcie mesta, ako Pier 39, Námorný historický park, Múzeum voskových figurín, Cannery Shopping Center a pod. V roku 1985 sa tu natáčala posledná bondovka s Rogerom Moorom – A view to a kill po slovensky Výhliadka na vraždu. Titulnú pesničku k tomuto filmu naspievali Duran Duran.

Pier 39.
Pier 39. (zdroj: Lubo Repka)
Fisherman's Wharf.
Fisherman's Wharf. (zdroj: Lubo Repka)
Fisherman's Wharf pohľad z trajektu.
Fisherman's Wharf pohľad z trajektu. (zdroj: Lubo Repka)
Jedna z lodí námorného parku.
Jedna z lodí námorného parku. (zdroj: Lubo Repka)

Od Pier 39 sa robia krátke plavby po zálive. My sme si vybrali plavbu na druhú stranu zálivu do prístavu mesta Sausalito. 

Plavba po zálive.
Plavba po zálive. (zdroj: Lubo Repka)
Plavba po zálive.
Plavba po zálive. (zdroj: Lubo Repka)
Plavba po zálive.
Plavba po zálive. (zdroj: Lubo Repka)

Transamerická pyramída je najvyšším mrakodrapom San Franciska. V čase svojho postavenia v roku 1972 bola svojou výškou 260 metrov ôsmou najvyššou budovou na svete. Postaviť ju dala a potom tu aj sídlila poisťovacia spoločnosť Transamerica Corporation. Myslím, že poisťovne v USA svojim bohatstvom už zatienili aj bankové domy. V súčasnosti tu už táto spoločnosť nesídli, lebo ju zhltla iná poisťovňa Aegon a tá ju drží iba ako investíciu.

V siluete mesta sa vyníma mrakodrap Transatlantickej pyramídy.
V siluete mesta sa vyníma mrakodrap Transatlantickej pyramídy. (zdroj: Lubo Repka)

Čo sa týka počasia v San Francisku známy je výrok pripisovaný Markovi Twainovi: „Najstudenšia zima akú som kedy zažil bolo leto v San Francisku“. Je to asi ovplyvnené studenými morskými prúdmi Tichého oceánu, ktoré sa tu dotýkajú pobrežia. Stále tu fúka studený vietor a je tu hmla. Voda v zálive je ľadová, preto útek z Alcatrazu bol prakticky nemožný.

Ostrov Alcatraz.
Ostrov Alcatraz. (zdroj: Lubo Repka)

Na ostrove Alcatraz bola postavená jedna z prvých pevností ochraňujúcich mesto. Neskôr, v rokoch 1934 až 1963 pevnosť slúžila ako federálne väzenie s najprísnejším dohľadom. Bol tu okrem iných lumpov väznený aj Al Capone. Za 29 rokov bolo zaznamenaných 14 pokusov o útek, vraj sa žiadny nepodaril. Z celkového počtu 36 väzňov, ktorí sa týchto pokusov o útek zúčastnili, 23 bolo chytených, 6 zastrelených, 2 sa utopili a 5 z nich bolo deklarovaných ako nezvestní. Tu vznikol priestor na filmársku fantáziu a film o úteku z Alcatrazu v hlavnej úlohe s Clintom Eastwoodom, mimochodom rodákom zo San Franciska. Ostrov si zahral aj v mnohých iných filmoch, seriáloch, ale aj počítačových hrách.

Ostrov Alcatraz.
Ostrov Alcatraz. (zdroj: Lubo Repka)

Pôvodná radnica San Franciska bola zničená zemetrasením v roku 1906. Táto bola postavená o dva bloky ďalej v roku 1915. Vydávala sa tu aj Marylin Monroe, ktorá vytvorila symbol prihlúplej sexy blondínky. Bolo to jej druhé manželstvo z troch. Manželstvo s bejzbalovým hráčom Joeom DiMaggiom vydržalo 9 mesiacov.

Budova San Franciskej radnice.
Budova San Franciskej radnice. (zdroj: Lubo Repka)
Budova San Franciskej radnice.
Budova San Franciskej radnice. (zdroj: Lubo Repka)

Kedysi dávno som na rakúskej televízii sledoval seriál Ulice San Franciska – Die Strassen von San Francisco v hlavnej úlohe s Karlom Maldenom a Michaelom Douglasom. Vtedy som ani nesníval, že raz sa po týchto uliciach budem prechádzať.

Lubo Repka.

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  252x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu