Pre milióny prenasledovaných a diskriminovaných ľudí v Európe bola Amerika po stáročia snom o slobode, šťastnom živote a možno bohatstve. Symbolom tejto slobody sa stal New York.
Ja som si to veľmi dobre uvedomoval a som osudu vďačný za to, že mi umožnil spoznávať cudzie kultúry, krajiny vzdialené Slovensku tisícky kilometrov. Našiel som na svojich cestách množstvo priateľov z rozličných kútov sveta, z Austrálie, Ázie, Ameriky, Španielska alebo susedného Česka či Maďarska. Stretneš „susedov“ ďaleko od domova a vnímaš ich úplne inak, ako by si sa s nimi stretol v Českom Krumlove alebo v Győri.
Všetky tieto stretnutia ma obohatili. V niektorých prípadoch o vedomosti, keď mi úplne cudzí ľudia na úplne inom kontinente rozprávali o svojom živote a niekedy o poznanie, keď mi úplne cudzí ľudia pochádzajúci z rovnakého prostredia ako ja, povedzme „susedia“ z neďalekého Maďarska, Česka alebo Rakúska rozprávali o svojich zážitkoch z cestovania po tých istých krajinách, aké som navštívil aj ja.
Pri tomto príchode do New Yorku som tu nebol prvýkrát. Tentokrát som sa ale oslobodil od „ohúrenia Veľkým jablkom“ a chcel som si užiť toto úžasné mesto v duchu symbolov slobody. Preto tu v tomto blogu opíšem len tri miesta mesta New York. Tri symboly slobody a „veľkého ducha Ameriky“.
Prvým z nich je Statue of Liberty. Socha Slobody je postavená na ostrove Slobody v prístave New York Harbour. Medená socha bola vytvorená francúzskym sochárom menom Frederic Auguste Bartholdi. Zhotovil ju Gustave Eiffel a predstavovala dar francúzskeho ľudu ľudu Spojených štátov amerických. Socha predstavuje ženskú postavu zosobňujúcu rímsku bohyňu Libertas, ktorá drží v jednej ruke fakľu s plameňom a v druhej ruke „knihu“ predstavujúcu Deklaráciu nezávislosti. Na knihe je dátum vyhlásenia americkej nezávislosti 4. júl 1776. Pri nohách jej ležia rozťaté putá tyranie.
Socha by ostala naveky len sochou, keby sa nepremenila na ozajstný symbol pre milióny ľudí, prichádzajúcich do Ameriky za slobodou, prácou a sebauplatnením.
Socha stojí na „podstavci“, v ktorom je umiestnené múzeum venované nielen soche samotnej, ale aj myšlienke slobody. Stala sa zosobnením hesla Deklarácie nezávislosti: „Všetci ľudia boli stvorení ako navzájom si rovní“.
Vo vnútri sochy sú schody, ktoré vedú až do jej koruny, odkiaľ je pekný výhľad na mesto New York. Nepočítal som ich, ale vraj ich je 354.
Pekné fotky si urobíte aj z nábrežia Liberty Island a aj z lode, hlavne cestou naspäť do Manhattanu.
Teroristický útok na „dvojičky“ 11. septembra 2001 otriasol celým svetom. Ako mnohí iní, sledoval som to do nekonečna v opakovaných záberoch CNN.
Monument vybudovaný na pamiatku dvojičiek je pre mňa druhým symbolom slobody ducha. Stojí presne na tom istom mieste ako stáli dvojičky.
9/11 Memorial vám vyrazí dych. Na mňa voda valiaca sa do bezodného pažeráku zeme pôsobila svojou energiou zdrvujúco a zároveň inšpiratívne. Sám som v sebe pocítil silu vzdoru proti bezpráviu a nespravodlivosti.
Tretím symbolom slobody je v New Yorku pre mňa Central Park. Bol založený v roku 1857 – sto rokov pred mojim narodením. Nie je to len vyčlenená lesná plocha, ako to býva u väčšiny parkov. Tento park je umelo vytvorený, má umelo vytvorené jazerné plochy, trávnaté plochy, chodníky a rozličné lesné zákutia. Meria presne 4 km na dĺžku a 800 metrov na šírku.
Park je medzi obyvateľmi a návštevníkmi New Yorku nesmierne populárny. Je to mestský park a obyvatelia mesta ho využívajú na načerpanie energie, oddych, ukľudnenie mysle alebo proste len tak na relax. S kávičkou v ruke sa tu buď prechádzajú alebo si sadnú na lavičku a pozorujú život okolo seba. Aj ja som to robil.
V priebehu rokov tu boli postupne umiestnené sochy, ktoré vzdávajú hold rozličným osobnostiam ľudských dejín. V súčasnosti je ich 29. Jeden pamätník s názvom „Jahodové polia“ je pre mňa vždy, keď som tu silným zážitkom. Pamiatka na Johna Lennona, ktorý bol len neďaleko pri svojom dome Dakota na okraji Central Parku zabitý zákerným vrahom v čase, ktorý práve sľuboval jeho ďalšie tvorivé obdobie.
Tento pamätník je ďalším z tých, ktoré nám pripomínajú povinnosť postaviť sa proti páchaniu násilia na obhajobu práva, spravodlivosti a slobody. Pamätám si časy, keď som navštevoval strednú školu a namiesto učenia sa do školy som si prekladal texty piesní Beatles so slovníkom v roku. Najviacej mi dalo zabrať pochopiť text Lennonovej piesene Strawberry Fields Forever.
Návšteva New Yorku bola dôstojným a symbolickým zakončením našej cesty okolo sveta. V ďalšom blogu si zrekapitulujeme celú cestu a potom už budem písať o aktuálnejších cestách.
Lubo Repka