Plavba Panamským kanálom - časť 3. z Atlantiku do Pacifiku

Autor: Lubo Repka | 3.2.2017 o 23:14 | Karma článku: 9,83 | Prečítané:  3662x

Pokračujeme v našej plavbe výletnou loďou Norwegian Jewel z kolumbijskej Cartageny a dnešný program plavby je jednoduchý: dostať sa z Atlantického oceánu do oceánu Pacifického, po slovensky vraj správne Tichého.

V ceste nám stojí maličkosť – Panamská šija spájajúca Severnú a Južnú Ameriku. Nie je síce vysoká, v mieste, kde ju kanál pretína má maximálnu výšku iba 115 metrov, nie je ani široká, kanál meria 80 kilometrov, ale tvorí ju tvrdá skala.

Mal som aj gramatickú dilemu. Kanál alebo prieplav? Mne to logicky vychádza tak, že Francúzi začali budovať najskôr prieplav, ale v roku 1887 projekt zmenili a následne predali za 40 miliónov dolárov Američanom, ktorí ho už dokončili ako kanál.

Do kanálu sme vplávali v smere z Karibského mora 3,2 km dlhým prívodným kanálom. Gatúnske plavebné komory nás v troch komorách postupne vyzdvihli o 26 metrov vyššie na úroveň hladiny Gatúnskej vodnej nádrže.

Gatúnska vodná nádrž je umelo vytvorené jazero, ktoré vzniklo v roku 1913 prehradením rieky Chagres. Voda z jazera vlastne „poháňa“ celý systém plavebných komôr a to jednoduchým princípom samospádu vody. Zároveň slúži ako zásobáreň pitnej vody pre mestá Colón a Panama City.

Nasledovala plavba po jazere až do prívodného kanálu Culebra Cut, čo je 12,7 km dlhý úsek vytesaný do skaly miestami 115 metrov vysokej. Pri jeho budovaní bolo odstráneného toľko kamenia, aké by postačovalo na vybudovanie ďalších 63 Cheopsových pyramíd.

Po preplávaní Gatúnskeho jazera a prívodného kanálu Culebra Cut sme sa cez plavebnú komoru Pedro Miguel dostali nižšie o 9 metrov do jazera Miraflores.

Z jazera Miraflores sme potom na dva kroky klesli o 17 metrov v plavebných komorách Miraflores na úroveň Tichého oceánu do Panamského zálivu pri meste Panama City.

S myšlienkou vybudovať kanál prišiel Ferdinand de Lesseps, ktorý mal za sebou úspešný projekt vybudovania Suezského prieplavu. Predstavil myšlienku podobného projektu pre Panamu, ktorá vtedy ešte bola súčasťou Kolumbie. Chcel tu prekopať kanál, ktorý by spojil Atlantický oceán s Tichým oceánom bez použitia plavebných komôr. Jeho plán sa nedal uskutočniť a celá investícia skončila fiaskom. Zahynulo pritom 20 000 robotníkov a projekt ostal nedokončený. Investícia vo výške 375 miliónov dolárov ostala rozostavaná. Investori prišli o svoje peniaze a snažili sa zachrániť čo sa dá. Nakoniec sa im podarilo celú nedokončenú stavbu tak ako stála, aj so strojným vybavením a projektmi v roku 1904 predať Američanom za 40 miliónov dolárov. O plavbe Suezským prieplavom viď jeden z mojich predchádzajúcich blogov „Suezský prieplav“. Je súčasťou cyklu blogov „Cesta okolo sveta“.

Američania na to išli oveľa opatrnejšie. Najprv riešili svoje vzťahy s Kolumbiou, ktorej prisľúbili vyplatiť jednorazovo 10 miliónov dolárov za práva na užívanie kanálu a po jeho dokončení platiť ročný, bližšie nešpecifikovaný poplatok. Kolumbijskej vláde sa to zdalo málo a odmietla im udeliť požadované práva. Američania využili nepokoje na panamskej strane a vojenskou silou podporili boj o nezávislosť Panamy. Následne po vyhlásení samostatného štátu Panama s ním uzatvorili zmluvu, akú potrebovali. Za desať miliónov dolárov získali práva na využívanie kanálu na 99 rokov.

Za úspešným dokončením tohoto projektu stoja hlavne dvaja významní Američania: hlavný inžinier stavby John Frank Stevens a lekár William Crawford Gorgas. Vďaka ich vôli a vedomostiam sa kanál podarilo dobudovať.

Američania sa do projektu nepustili bezhlavo. Celý ho prepracovali a naplánovali úplne nanovo. Najprv sa stal 6.5.1904 hlavným inžinierom stavby John Findley Wallace, ten ale situáciu na stavbe nezvládol a v júni 1905 na svoju funkciu rezignoval. Nahradil ho John Frank Stevens.

Stevens bol úspešný staviteľ Veľkej severnej železnice vedúcej z mesta Saint Paul v Minnesote do Seattlu v štáte Washington. Najprv sa pustil do posilnenia a dobudovania stavebnej infraštruktúry. Vybudoval kvalitné ubytovne pre robotníkov, vodovody, obchody. Pracovná morálka a výkonnosť robotníkov sa zvýšila a práce postupovali podľa vopred určeného harmonogramu.

Po zabehnutí nového pracovného systému a organizačných zmien sa v roku 1907 Stevens rozhodol stavbu opustiť a odišiel do dôchodku. Doteraz nie je jasné, čo ho k tomu viedlo. Stavbu to už ale neohrozilo a bola dokončená v súlade s jeho plánmi. Medzi robotníkmi bol veľmi obľúbený. Tvrdý, nekompromisný, ale spravodlivý. K jeho imidžu patrila cigara, fajčil ich prakticky v kuse. Možno aj preto sa uvedenia kanálu do prevádzky nedožil.

Po vyriešení organizačných problémov sa pustil do boja s maláriou a žltou zimnicou. V tomto boji s chorobami, ktoré zabíjali tisícky robotníkov, velil druhý veľký muž stavby - William Crawford Corgas. Ten viedol s komármi, roznášajúcimi žltú horúčku a maláriu neľútostný boj. Vysušoval močiare, klčoval trasu cez prales a dôsledne dbal na osobnú hygienu robotníkov. Mal bohaté skúsenosti s podobným terénom z Floridy a Kuby, svojich predchádzajúcich pracovných pozícií. Výsledkom bola spokojnosť zamestnancov a rapídne zníženie počtu ochorení. Corgas sa ako jeden z mála kľúčových zamestnancov stavby dožil jej dokončenia. Zomrel v roku 1920 vo veku 65 rokov.

Táto trasa, ktorou sme sa preplavili sa volá originálna, alebo pôvodná, pretože v roku 2016 bola otvorená súbežná nová trasa s novými komorami umožňujúca takmer zdvojnásobiť kapacitu plavby kanálom. Výstavba nového plavebného kanálu bola zahájená v roku 2007 a spustená do prevádzky v roku 2016.

Náklady na vybudovanie originálneho kanálu dosiahli spolu (francúzska aj americká časť) výšku 640 miliónov dolárov. Pri jeho stavbe zahynulo 25 tisíc robotníkov, z toho 20 000 za éry francúzskeho budovania a 5 000 za obdobie pod vedením Američanov.

Celý deň bolo nesmierne horúco a dusno. Na palube sme sa potili a to sme nerobili nič, iba obdivovali túto ohromnú stavbu z pohodlia lode a s pohárikom chladeného piva v ruke. Teraz si už viem predstaviť, aká to musela byť ťažká drina pre robotníkov, ktorí tu pracovali.

Za plavbu kanálom platia výletné lode nemalé čiastky, ktoré sa počítajú na osobu a lôžko v závislosti od kapacity lode. Za neobsadené lôžko sa platí 111 USD a za obsadené, teda každý jeden cestujúci, sa platí 138 USD. Pre loď ako Norwegian Jewel to teda predstavovalo okolo 350 000 USD, pretože na lodi je 2376 pevných lôžok pre cestujúcich.

Sledujte moju fb stránku  a lajkujte.

A samozrejme si môžete kúpiť aj moju knihu o plavbe do Čierneho mora.

Lubo Repka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bývalá opatrovateľka: Bol to prázdny život, nedalo sa to vydržať

Agentúry zneužívajú vodičov aj opatrovateľky, tvrdí bývalá opatrovateľka v Rakúsku Angelika Horňáková.

PLUS

Ukázala, ako to chodí v slovenských pôrodniciach. Jej film chceli zakázať

Nedôstojné. Také sú u nás podmienky pre budúce rodičky podľa režisérky.


Už ste čítali?