reklama

Plavba Panamským kanálom časť 7. Mexiko, Puerto Chiapas a archeologické nálezisko Izapa.

Z guatemalského Puerto Quetzal sme to mali do mexického Puerto Chiapas iba kúsok (136 námorných míľ, čo je nejakých 252 kilometrov) a tak to bola pohodová nočná plavba pacifickým pobrežím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prestavuje to priemernú rýchlosť 16,8 km/h, čo je v uzloch asi 9 za hodinu. Pri plavbách sa vždy používajú na meranie rýchlosti uzle a na meranie vzdialenosti námorné míle. Jedna námorná míľa je definovaná ako vzdialenosť dvoch bodov na poludníku na hladine mora v zemepisnej šírke. Jeden uzol je rýchlosť jednej námornej míle za hodinu. A ako meral rýchlosť a vzdialenosť, ktorú sa preplavil trebárs Kolumbus, keď objavil „západnú Indiu“? Poverený námorník hodil do mora lano s uzlami uviazanými v presne určenej vzdialenosti od seba a koľko uzlov mu prešlo cez ruky za určený čas (meraný presýpacími hodinami), počas odvíjania lana počítal. Následne navigátor lode, čo bola po kapitánovi druhá najdôležitejšia funkcia, vypočítal rýchlosť, ktorou sa loď plavila. Z rýchlosti potom vypočítal vzdialenosť, ktorú loď prekonala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Plavby výletnými loďami

Vyberte si z ponuky plavieb po Karibiku, alebo plavieb po Stredomorí.

Pomocou GPS a moderných navigačných prístrojov je už v súčasnosti oveľa jednoduchšie smerovať loď správnym smerom. Takmer na každej plavbe je minimálne jedna prednáška o navigácii, ktorej sa zúčastňuje aj kapitán lode. Ľudí to proste zaujíma a mávajú množstvo otázok, niektoré sú prekvapivo odborné, ale niektoré sú veľmi naivné. Bol som svedkom jednej otázky, kde sa pani pýtala na to ako zabránia, aby loď nenarazila do veľryby a neublížila jej. Kapitán gréckeho pôvodu mal zmysel pre humor a vyriešil tento „svetový ekologický problém“ jednoducho. Doslova odpovedal: „Nie my sa vyhýbame veľrybám, ale oni sa vyhýbajú nám, nie sú predsa „hlúpe“. Takže nepoznám prípad, že by došlo ku stretu turistickej lode ako sme my a veľryby.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
V prístave Puerto Chiapas.
V prístave Puerto Chiapas. (zdroj: Lubo Repka)

Chiapas je juhozápadná časť Mexika ohraničená na juhu hranicou s Guatemalou a na západe Tichým oceánom. Je to jedna z najvýznamnejších oblastí v dejinách celého Mexika. Nachádza sa tu množstvo historických pamiatok, medzi ktorými má významné postavenie Izapa. To bol hlavný cieľ nášho výletu. V okolí ešte stálo za to navštíviť mesto Tapachula a „čokoládové“ mestečko Tuxtla Chico. Mimo náš dosah bolo Palenque, ktoré by som raz určite chcel vidieť. Nevadí, nabudúce. Teraz sme využili kyvadlovú prepravu z prístavu Puerto Chiapas do mesta Tapachula, kde sme si najali taxík na cestu do archeologického náleziska Izapa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Na námestí v meste Tapachula.
Na námestí v meste Tapachula. (zdroj: Lubo Repka)

Izapa bola založená asi 1400 rokov pred našim letopočtom a stala sa najvýznamnejším náboženským, politickým a kultúrnym centrom celého pacifického pobrežia severnej Ameriky na viacej ako tisíc rokov. Stala sa aj veľmi významným ekonomickým uzlom najmä obchodu s jadeitom, kakaom a obsidiánom. Napriek tomu sa tu nenachádzajú také ohromujúce stavby ako napríklad v Palenque alebo iných mayských miestach. Obývali ju ľudia Mixe-Zoque, ktorí boli hlavne poľnohospodári. Samozrejme v priebehu stáročí sa tu národy (Olmékovia, Mayovia, Aztékovia) premiešali ako všade inde na svete. K opusteniu Izapy došlo okolo roku 1200 n.l. V dobe jej najväčšej slávy sa predpokladá, že ju obývalo asi 10 000 ľudí. Rozkladala sa na rozlohe 200 hektárov a mala 13 námestí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Archeologické nálezisko Izapa.
Archeologické nálezisko Izapa. (zdroj: Lubo Repka)
Pravdepodobne tu niekde sa hrala aj loptová hra, predchodca dnešného futbalu.
Pravdepodobne tu niekde sa hrala aj loptová hra, predchodca dnešného futbalu. (zdroj: Lubo Repka)
Vraj presne toto je to miesto, princíp lokality som ale veľmi nepochopil. Aspoň z pohľadu tohoto miesta.
Vraj presne toto je to miesto, princíp lokality som ale veľmi nepochopil. Aspoň z pohľadu tohoto miesta. (zdroj: Lubo Repka)
Za ohradou archeologického náleziska džungľa, ktorá ešte určite skrýva množstvo pokladov.
Za ohradou archeologického náleziska džungľa, ktorá ešte určite skrýva množstvo pokladov. (zdroj: Lubo Repka)
Okraj zatiaľ sprístupneného archeologického náleziska.
Okraj zatiaľ sprístupneného archeologického náleziska. (zdroj: Lubo Repka)

Dávny svet mesta Izapa bol znovuobjavený americkým archeológom a antropológom Matthewom Stirlingom v roku 1935. Narodil sa v meste Salinas v Kalifornii v roku 1896. Vyštudoval antropológiu na kalifornskej univerzite a zaujala ho najmä olmecká kultúra. Kým sa v roku 1929 dostal ku skúmaniu ich kultúry, prešiel rôznymi miestami USA vrátane Južnej Dakoty a Floridy, ale aj Equádoru a Amazónie. V podstate hľadal dôkazy o prepojení a nadväznostiach stredoamerických kultúr s kultúrami juhoamerickými. Jeho význam pre túto oblasť výskumov bol enormný a doteraz je motorom ich ďalšieho rozvoja aj keď samotný Stirling zomrel v roku 1975.

Iný pohľad na „futbalové ihrisko".
Iný pohľad na „futbalové ihrisko". (zdroj: Lubo Repka)
Kľudne môžete vyliezť na hociktorú pamiatku a pokochať sa pohľadom.
Kľudne môžete vyliezť na hociktorú pamiatku a pokochať sa pohľadom. (zdroj: Lubo Repka)
Tá opacha vpravo vzadu je kancelária a recepcia, kde sa platí vstupné.
Tá opacha vpravo vzadu je kancelária a recepcia, kde sa platí vstupné. (zdroj: Lubo Repka)
Námestie?
Námestie? (zdroj: Lubo Repka)
Možno z týchto vyvýšených miest pozorovali nočnú oblohu.
Možno z týchto vyvýšených miest pozorovali nočnú oblohu. (zdroj: Lubo Repka)
Jeden z objektov, ktorých význam som nepochopil. Asi povalená stéla.
Jeden z objektov, ktorých význam som nepochopil. Asi povalená stéla. (zdroj: Lubo Repka)

Náleziská v Izape sa v súčasnosti dajú navštíviť len v oblasti označenej ako F. Odtiaľto sú aj moje fotografie. Keď si predstavíte, že sú rovnako staré ako napríklad nálezy v gréckej Olympii, kde som dych zadržiaval pod tlakom stáročí, tak pochopíte, ako som sa cítil na týchto miestach. Toto boli pravdepodobne miesta, kde prebiehali astronomické pozorovania, ktoré vyústili do „vynájdenia“ mayského kalendára končiaceho rokom 2012, ktorý si mnohí konšpirátori vysvetlili ako predpokladaný koniec sveta. Toto boli miesta, kde bola vynájdená loptová hra, ktorú teraz poznáme ako futbal. O pravidlách hry toho veľa nevieme, ale hrala sa ešte v období, keď sem prišli španielski dobyvatelia. Bohužiaľ ich zaujímala viacej samotná kaučuková lopta ako pravidlá hry. V Európe sme dovtedy poznali iba handrové lopty a táto indiánska skákala ako divá, odrážala sa od zeme a bolo ťažké predvídať smer jej odrazu. Nebola totiž guľatá, ale skôr oválna ako tá ragbiová. Hráči ju odpalovali ramenami alebo bokmi, dotyk rukou bol zakázaný. Španielov hra tak fascinovala, že do Španielska doviezli celý jeden tím hráčov, aby predviedol svoje umenie pred samotným kráľom Karolom V.

Izapa.
Izapa. (zdroj: Lubo Repka)

Pri prechádzke ruinami som sa upokojoval myšlienkou, že tu sa nikdy neodohrávali kruté ľudské obete ako na iných náleziskách predkolumbovských kultúr. Ale kto vie...

Fotka na pamiatku.
Fotka na pamiatku. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad do starobylej „kuchyne"?
Pohľad do starobylej „kuchyne"? (zdroj: Lubo Repka)

Okrem stavieb, po ktorých ste tu na moje prekvapenie mohli slobodne šliapať ako doma v Bratislave po korze, za pozornosť stoja najmä stély, ktoré sa tu našli. Väčšina z nich je už vystavená v múzeu v Mexiko City, ale niečo nám tu „páni z hlavného mesta“ predsa len nechali. Celkovo sa našlo (zatiaľ) 89 stél. Stéla je kamenný kváder, na ktorom sú vyryté mytologické obrazy. Slúžila na náboženské účely a ceremónie. Ikonografia jednotlivých stél vykazuje určité prvky štandardizácie symbolov, čo naznačuje premyslené prepojenie medzi mytológiou a organizovaným sociálnym životom. Najznámejšou je stéla číslo 5, ktorá sa ale nachádza v oblasti A, do ktorej sme sa bohužiaľ nedostali. Datuje sa do obdobia najväčšieho rozkvetu v rokoch 300 pred n.l. až 50 n.l.

Stéla číslo 22 zobrazuje tému reinkarnácie.
Stéla číslo 22 zobrazuje tému reinkarnácie. (zdroj: Lubo Repka)
Stéla číslo 60 predstavuje okrídlenú „ľudskú"? bytosť.
Stéla číslo 60 predstavuje okrídlenú „ľudskú"? bytosť. (zdroj: Lubo Repka)

Podrobne ju zdokumentoval práve pán Stirling v roku 1941. Je z vulkanického andezitu a váži asi 1,5 tony. Stirling na nej videl 12 ľudských figurín, asi tucet zvieracích a viacej ako 25 botanických symbolov. Zjednodušene povedané, predstavuje vraj stred vesmíru tvorený stromom života. Orientovať sa v olmeckej alebo mayskej mytológii je však veľmi zložité, povedal by som pre nás nepochopiteľné, o to viacej však fascinujúce. Vesmír bol chápaný ako niekoľko rozmerný navzájom sa prelínajúci priestor. Nebolo iba jedno nebo, ale bolo ich 13 a nebolo iba jedno podsvetie, ale bolo ich deväť. Zem obývaná ľuďmi sa nachádzala uprostred. Jednotlivé stupne spájal už spomínaný strom života.

Repliku stély číslo 5 vyrobenú z jadeitu som si kúpil v mexickej pobočke jadeitovej továrne guatemalskej archeologičky pani Mary Lou Rindiger.

Stéla číslo 5 tak, ako príde na Slovensko. V skutočnosti meria do výšky viacej ako 2 metre, do šírky má 1,5 metra a hrúbku takmer 60 centimetrov. Tá moja má rozmery v centimetroch.
Stéla číslo 5 tak, ako príde na Slovensko. V skutočnosti meria do výšky viacej ako 2 metre, do šírky má 1,5 metra a hrúbku takmer 60 centimetrov. Tá moja má rozmery v centimetroch. (zdroj: Lubo Repka)

Tuxtla Chico, mestečko s asi 35 tisíc obyvateľmi je známe ručnou výrobou čokolády. Koncom januára až začiatkom februára sa tu koná fiesta, ktorá trvá dva týždne a vyvrcholí na 2. deň februára veľkou procesiou. Tú sme teda svojim príchodom predbehli, ale trh už fungoval a miestny kostol bol taktiež patrične vyzdobený. A samozrejme pre turistov boli pripravené ochutnávky miestnych ručne robených čokolád. Na náš vkus boli veľmi presladené a tak sme si ani žiadnu nekúpili.

Pred mestečkom boli zhromaždení jazdci na koňoch.
Pred mestečkom boli zhromaždení jazdci na koňoch. (zdroj: Lubo Repka)
Ponúkala sa doprava týmto originálnym vozidlom. My sme uprednostnili prechádzku.
Ponúkala sa doprava týmto originálnym vozidlom. My sme uprednostnili prechádzku. (zdroj: Lubo Repka)
Mesto bolo pripravené na fiestu a tak bola samozrejme otvorená aj tržnica.
Mesto bolo pripravené na fiestu a tak bola samozrejme otvorená aj tržnica. (zdroj: Lubo Repka)
Túto bylinku som ochutnal. Volá sa chipilín a chutí výborne.
Túto bylinku som ochutnal. Volá sa chipilín a chutí výborne. (zdroj: Lubo Repka)
Ochutnávka čokolády.
Ochutnávka čokolády. (zdroj: Lubo Repka)
Vyzdobené ulice mesta Tuxtla Chico.
Vyzdobené ulice mesta Tuxtla Chico. (zdroj: Lubo Repka)
Miestny kostol.
Miestny kostol. (zdroj: Lubo Repka)
Len tak som nakukol, ale nešiel som ďalej. Vnútri sa konala omša.
Len tak som nakukol, ale nešiel som ďalej. Vnútri sa konala omša.  (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach Tuxtla Chico.
V uliciach Tuxtla Chico. (zdroj: Lubo Repka)
Naspäť na trhu, ponuka miestnych syrov.
Naspäť na trhu, ponuka miestnych syrov. (zdroj: Lubo Repka)

Oficiálny názov mesta známeho ako Tapachula je Tapachula de Córdova y Ordoňez. Toto vznešené meno by napovedalo, že ide o významné alebo aspoň pekné mesto, ani jedno však nie je pravda. V mestečku nie je takmer nič, čo by stálo za pozornosť. Prešli sme ho asi za pol hodiny a čas rezervovaný na jeho prehliadku sme si dobrovoľne skrátili a vrátili sme sa na loď. Pozreli sme si hlavné námestie, tržnicu a pár suvenírových obchodov.

Budova radnice.
Budova radnice. (zdroj: Lubo Repka)
Budova hlavnej tržnice.
Budova hlavnej tržnice. (zdroj: Lubo Repka)
V tržnici ma zaujali najmä ponuka mäsa a mäsové výrobky.
V tržnici ma zaujali najmä ponuka mäsa a mäsové výrobky. (zdroj: Lubo Repka)
Klobásy všetkého druhu.
Klobásy všetkého druhu. (zdroj: Lubo Repka)
Už mi asi chýbali naše domáce klobásy.
Už mi asi chýbali naše domáce klobásy. (zdroj: Lubo Repka)
Mal som na ne strašnú chuť, len hlad mi chýbal.
Mal som na ne strašnú chuť, len hlad mi chýbal. (zdroj: Lubo Repka)
Hladu som odololal, ale pivu nie.
Hladu som odololal, ale pivu nie. (zdroj: Lubo Repka)
Pamätník slávnemu indiánskemu päťnásobnému prezidentovi Mexika „čistokrvnému“ Zapotékovi Benitovi Juárezovi, ktorý pochádzal síce zo susedného štátu Oaxaca, ale veď to nie je ďaleko. Prezidentom bol v rokoch 1858 až 1872.
Pamätník slávnemu indiánskemu päťnásobnému prezidentovi Mexika „čistokrvnému“ Zapotékovi Benitovi Juárezovi, ktorý pochádzal síce zo susedného štátu Oaxaca, ale veď to nie je ďaleko. Prezidentom bol v rokoch 1858 až 1872.  (zdroj: Lubo Repka)

A to je všetko z našej návštevy Chiapasu. Zajtra budeme v oblasti zvanej Oaxaca v meste Huatulco.

Lubo Repka.

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  252x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu