Plavba Panamským kanálom časť 10. Mexiko, mesto Mazatlán.

Autor: Lubo Repka | 9.3.2017 o 17:09 | Karma článku: 3,22 | Prečítané:  798x

Mesto Mazatlán sa nachádza takmer priamo oproti najjužnejšiemu cípu polostrova Baja California. Založené bolo v roku 1531 španielskou dobyvateľskou armádou v spolupráci s miestnymi obyvateľmi.

Informácie o meste sľubovali typické koloniálne mestečko so zachovalými budovami, uličkami a námestiami a prímorskou rekreačnou atmosférou. 

My sme si naplánovali pohodový deň, sľúbili sme si, že sa nebudeme nikam ponáhľať, pozrieme si čo stihneme a užijeme si atmosféru mesta. A tak sme aj urobili a bolo to veľmi príjemné.

Domáce úlohy som si samozrejme urobil, takže som vedel kam ísť, čo si pozrieť a čo nesmieme vynechať.

Mesto je dokonale pripravené na turistov z lode. Od prístavu sa ťahá modrá čiara, ktorú keď sledujete, dovedie vás až do centra mesta. Navyše cestou sa nevyhnete stanovištiam dobrovoľníkov, dôchodcov, ktorí na vás dávajú pozor a priamo z očí vám vyčítajú vaše otázky a veľmi ochotne vám ich zodpovedajú. Vôbec nemajú problém porozprávať sa s vami aj pol hodiny. Majú čas a na amerických turistov sa tešia, lebo si precvičia svoju angličtinu. Sú naozaj veľmi milí. My sme sa im vyhýbali a prenechali sme ich našim spolucestovateľom americkým dôchodcom, ktorí naopak, ich spoločnosť vyhľadávali.

Plavby výletnými loďami

Vyberte si z ponuky plavieb po Karibiku, alebo plavieb po Stredomorí.

Ako som už asi niekoľkokrát spomenul, na lodi bola káva otrasná a tak sme ako prvé zamierili do kaviarne na námestí. Káva bola o trochu lepšia ako na lodi, ale takmer sme vyronili slzy, keď sme snívali o talianskej kávičke. Už sa tešíme domov do našej Európy.

Ako prvé po káve sme chceli navštíviť miestne múzeá, aby sme si potom mohli lepšie rozvrhnúť zostávajúci čas do odplávania lode. Prvé bolo archeologické múzeum.

 Miestne nálezy a exponáty ma zase dostali. Ja proste stále nemôžem pochopiť, ako je to možné, že vytvorili tak osobité a nádherné umelecké predmety. Tento môj pocit je pravdepodobne spôsobený tým, že dobyvatelia amerického kontinentu sa snažili kultúru a umenie pôvodných obyvateľov bagatelizovať a povedal by som až „zatajovať“. V mene kresťanstva sa ju snažili zničiť a vymazať z histórie ľudstva. Našťastie sa im to úplne nepodarilo, ale to, čo zničili je nenávratne preč. Zlaté a strieborné sošky nesmiernej umeleckej hodnoty roztavili a premenili na tehličky, ktoré sa im ľahšie dopravovali domov. Tam z nich financovali svoj luxusný život na španielskom kráľovskom dvore a vopred prehraté vojny v Európe. Verejnosť pritom bola informovaná o barbaroch, ktorých zachránili od pekla tým, že ich nasilu pokrstili a zotročili. Doteraz je najkatolickejšou časťou sveta latinská Amerika. Nie, nemám nič proti cirkvi, nech si každý vyznáva svojho boha, len mi pripadá táto časť histórie ľudstva zatiaľ stále nevysporiadaná.

Potom sme si pozreli Museo del Arte. Sú tu vystavené hlavne obrazy moderných mexických maliarov 20. a 21. storočia, ako napríklad diela nasledujúcich umelcov: Eduardo Coglan, José Luis Cuevas, Vicente Rojo, Antonio López Sáenz, Rufino Tamayo a Franciso Toledo. Nič vám ich mená nehovoria? Tak poďte s nami radšej na Malecón.

Ani tu sa ale nevyhnete umeniu. Na každom kroku sa nachádzajú sochy, pri ktorých sa môžete zastaviť a ponoriť do vlastných myšlienok. 

A už sme pri najväčšej turistickej atrakcii. Svetoznáme sú skoky do vody v Acapulcu, ale ako som už v predchádzajúcom blogu spomínal, sláva Acapulca je už dávno preč a iniciatívy sa chytajú okolité turistické lokality. Tak aj Mazatlán sa stal miestom, kde sa skáču turistom dych vyrážajúce skoky do vody.

Skokani žijú z toho, že predvádzajú svoju odvahu a zručnosť. Vyberajú aj pred aj po skoku a my sme im samozrejme tiež prispeli. S manželkou sme si potom rozdelili úlohy, ja som fotil a ona ten skok natáčala. 

Potom sme sa po ďalšej krátkej osviežujúcej pivnej zastávke vrátili do historického jadra mesta ku katedrále. Cestou sme samozrejme obdivovali všetko, čo sme videli, budovy, obchody, reštaurácie, ľudí ...

Na námestí to žilo. Na pódiu uprostred námestia hrala živá hudba, predávali sa suveníry, turisti fotili všetko, čo sa hýbe aj nehýbe.

Miestna tržnica má svoje čaro. Predavači sú k vám zhovievaví, vedia, že nič nekúpite a všetko odfotíte. Ale aj tak sa na vás usmievajú a vy neodoláte, a ešte si drzo vychutnáte ochutnávku ich produktov. Ja som ochutnal miestnu údenú rybu, ktorá je legendou a naozaj oprávnene. Bola výborná, zaplatil som úsmevom.

 Potom sme sa už iba túlali a nakoniec sme si sadli opäť na námestí a dali sme si ochutnávkový obed, pretože hladní sme neboli. Bol vynikajúci a spokojní sme sa mohli vrátiť na našu loď.

 

Cestou na loď sme ešte doobdivovali miestnu architektúru a pozreli si aj nejaké obchody so suvenírmi.

Pri odplávaní sme mali ešte možnosť pozrieť si kopec Cerro del Creston, na ktorom sa nachádza mazatlánsky maják El Faro Mazatlán. Tento kopec svojou nadmorskou výškou 157 metrov umožnil majáku držať rekord najvyššie položeného majáku na celom americkom kontinente. Po prvýkrát bol tento kopec využitý ako maják v roku 1828 jednoduchým zapálením otvoreného ohňa na jeho vrchole. Prvá verzia majáku bola postavená v roku 1879, keď bola zostrojená lampa so zosilňovacími zrkadlami. Tá bola nahradená plynovou lampou v roku 1905. V roku 1933 bola konečne zostrojená elektrická lampa.

Lubo Repka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ako narastú platy vo Volkswagene a čo s obednou pauzou

Finálna dohoda je pri tretej tarifnej triede vyššia.

KOMENTÁRE

Prečo je dôležitá akademická sloboda v ére populizmu

Univerzity potrebujú získať solidaritu spoločností, ktorým slúžia.


Už ste čítali?