reklama

Vodopády Iguazú Argentína

Vodopády Iguazú si medzi sebou delia Brazília a Argentína tak, aby tá najväčšia atrakcia Diablov hrtan bola prístupná z obidvoch strán. Hranica vedie stredom rieky Iguazú. Na pravej strane rieky je Brazília a na ľavej Argentína.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Príroda to ale zariadila tak, že takmer 80% vodopádov sa nachádza na strane argentínskej.

Vchod do národného parku Iguazú.
Vchod do národného parku Iguazú. (zdroj: Lubo Repka)

Rieka Iguazú pramení v horách Serra do Mar v Brazílii v štáte Paraná a má dĺžku 1320 kilometrov. Pohorie Serra do Mar sa zdvíha paralelne s východným pobrežím Atlantického oceánu až do výšky 2 255 metrov v dĺžke takmer 1 500 kilometrov. Pohorie zachytáva množstvo zrážok a tak Iguazú veľmi skoro mohutnie a naberá na sile. Tok rieky je prudký. Na svojej ceste, ktorá končí v rieke Paraná a vedie cez doteraz takmer nedotknutý dažďový prales prekoná výškový rozdiel vyše tisíc metrov. Tesne pred svojím koncom, 23 kilometrov od ústia do rieky Paraná, padá v šírke takmer troch kilometrov z planiny Paraná na rovinu Misiones a vytvára vodopády Iguazú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvým Európanom, ktorý vodopády „objavil“ bol španielsky dobyvateľ Álvar Núňez Cabeza de Vaca. Aj keď jeho meno v preklade vôbec neznie hrdo (kravská hlava), pochádzal zo šľachtickej rodiny a na svoj objav môže byť určite hrdý. Narodil sa v meste, ktoré stojí najviacej zo všetkých miest sveta za objavom Ameriky: Jerez de la Frontera. Najprv sa túlal po Mexiku a juhu vtedy ešte neexistujúcich Spojených štátov amerických (preskúmal aj Floridu), kde sa zúčastnil na výprave vedenej výskumníkom, ktorý sa volal Pánfilo de Narváez. Výprava sa uskutočnila v rokoch 1528 až 1536. Z ostrova Hispaniola prešli na Kubu, potom na Floridu, kde boli zajatí a zotročení indiánmi. Neskôr sa dostali juhom terajších USA až do Mexico City. Cestou objavili rieku Mississippi, Texas a pobrežie Kalifornského zálivu. Narváezovu expedíciu prežili len 4 ľudia, medzi nimi aj Cabeza de Vaca. V rokoch 1541 až 1544 bol guvernérom Novej Andalúzie (v podstate dnešná Argentína), neskôr súčasť Peruánskeho vícekráľovstva. Ihneď po svojom príchode zorganizoval výpravu na potlačenie indiánskych nepokojov v Paraguaji. Cestou, ako sa prebíjali džungľou, vraj začul nezvyčajne silný hukot. Nasledoval zvuk a čoskoro uvidel vodopády. Stal sa tak prvým Európanom, ktorý ich uzrel. Bolo to v auguste roku 1541. Pôvodní obyvatelia z kmeňa Guaraní vodopády nazývali „veľká voda“, čo mu znelo ako „iguazú“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na nekonečné spory ohľadom toho, z ktorej strany sú vodopády krajšie, či zo strany Brazílie alebo Argentíny mám jednoznačný názor. U mňa vyhráva Argentína. Určite rátajte s dlhším časom, ktorý potrebujete na prehliadku argentínskej strany vodopádov. Budete sa prechádzať po drevených lávkach a mostoch klenúcich sa ponad vodu rozliatej rieky. Z blízka uvidíte jednotlivé vodopády, z ktorých každý nesie svoje meno a každý je jedinečný až k tomu najvýznamnejšiemu a najväčšiemu, ktorý sa volá Diablov hrtan (anglicky Devil‘s Throat, španielsky Garganta del Diablo).

Vláčik nás odviezol na miesto, odkiaľ sme pokračovali po mostíkoch pešo až k Diablovmu hrtanu.
Vláčik nás odviezol na miesto, odkiaľ sme pokračovali po mostíkoch pešo až k Diablovmu hrtanu. (zdroj: Lubo Repka)
Na konečnej sme chvíľku čakali a mne sa podarilo odfotiť motýle.
Na konečnej sme chvíľku čakali a mne sa podarilo odfotiť motýle. (zdroj: Lubo Repka)
Tento pil na zemi rozliatu vodu.
Tento pil na zemi rozliatu vodu. (zdroj: Lubo Repka)

Medzi jednotlivými východiskovými bodmi pre pešie prechádzky vás prepravuje vláčik, ktorý začína aj končí pri vstupe do parku. Našou prvou zastávkou bola vlastne konečná, previezli sme sa teda celým parkom až na Estanción Graganta del Diablo. Potom sme pokračovali pešo po mostíkoch až k samotnému Diablovmu hrtanu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Takýmito lávkami postupujeme ponad rieku do jej stredu.
Takýmito lávkami postupujeme ponad rieku do jej stredu. (zdroj: Lubo Repka)
Ostrovy slúžia ako záchytné body.
Ostrovy slúžia ako záchytné body. (zdroj: Lubo Repka)
Stáva sa, že veľká voda lávky zoberie.
Stáva sa, že veľká voda lávky zoberie. (zdroj: Lubo Repka)
Návštevníci vodopádov sú v eufórii.
Návštevníci vodopádov sú v eufórii. (zdroj: Lubo Repka)
Nečudujte sa. Keď sa pozriete pod seba priamo do padajúcej rieky, cítite, ako vám sila prírody zviera srdce.
Nečudujte sa. Keď sa pozriete pod seba priamo do padajúcej rieky, cítite, ako vám sila prírody zviera srdce. (zdroj: Lubo Repka)
Diablov hrtan.
Diablov hrtan. (zdroj: Lubo Repka)
Áno, naozaj som tam bol.
Áno, naozaj som tam bol. (zdroj: Lubo Repka)
Voda strieka až do výšky k nám.
Voda strieka až do výšky k nám. (zdroj: Lubo Repka)
Dá sa tá sila vody zachytiť na fotografii?
Dá sa tá sila vody zachytiť na fotografii? (zdroj: Lubo Repka)
Dá alebo nedá, všetci sa tu fotíme.
Dá alebo nedá, všetci sa tu fotíme. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte jeden pohľad a ideme ďalej, teda naspäť.
Ešte jeden pohľad a ideme ďalej, teda naspäť. (zdroj: Lubo Repka)
Cestou vidíme aj krokodíla. Alebo je to aligátor?
Cestou vidíme aj krokodíla. Alebo je to aligátor? (zdroj: Lubo Repka)

 Potom sme sa vrátili na vláčik a ten nás doviezol do Estanción Cataratas, odkiaľ sme opäť pešo pokračovali po červenej trase smerom po vnútornom okruhu, kde sa pod vami valí voda do rokliny na rozličných miestach.

Červeným okruhom postupujeme ďalej popri vodopádoch.
Červeným okruhom postupujeme ďalej popri vodopádoch. (zdroj: Lubo Repka)
Jeden výhľad krajší od druhého.
Jeden výhľad krajší od druhého. (zdroj: Lubo Repka)
Kvapky vody vytvárajú dúhu.
Kvapky vody vytvárajú dúhu. (zdroj: Lubo Repka)
Tam niekde dolu sa budeme neskôr plaviť aj my.
Tam niekde dolu sa budeme neskôr plaviť aj my. (zdroj: Lubo Repka)
Tento vodopád má názov Salto Bossetti.
Tento vodopád má názov Salto Bossetti. (zdroj: Lubo Repka)
Čo poviete na tento pohľad?
Čo poviete na tento pohľad? (zdroj: Lubo Repka)
Pomaličky sa okruhom vraciame naspäť.
Pomaličky sa okruhom vraciame naspäť. (zdroj: Lubo Repka)
Ale vodopády nekončia, ešte jeden pohľad zase z inej perspektívy.
Ale vodopády nekončia, ešte jeden pohľad zase z inej perspektívy. (zdroj: Lubo Repka)
Už naozaj mierime naspäť do pralesa.
Už naozaj mierime naspäť do pralesa. (zdroj: Lubo Repka)

Je možnosť prejsť sa aj po modrej trase, tá bola ale kvôli príliš početnému výskytu jaguárov v čase našej návštevy pre turistov uzavretá. Americký jaguár (len málo odlišný od afrického leoparda) je po levovi a tigrovi tretia najväčšia mačička na svete. Je veľmi dobrý plavec a po stromoch šplhá ako mačka domáca. Tu v okolí vodopádov má ideálne podmienky na život, dostatok potravy a dokonca aj pred ľudmi je tu v bezpečí a chránený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
V lese už na nás čakajú coati.
V lese už na nás čakajú coati. (zdroj: Lubo Repka)
Je ich tu ešte viacej ako na brazílskej strane.
Je ich tu ešte viacej ako na brazílskej strane. (zdroj: Lubo Repka)

Po krátkej prestávke sme sa presunuli na miesto, odkiaľ sa organizujú plavby po rieke až popod vodopády. Toto bola asi najdobrodružnejšia časť nášho spoznávania vodopádov Iguazú. Na korbe nákladného auta nás previezli džungľou ku schodom vedúcim dolu k rieke. Cestou sme sa pokúšali uzrieť nejaké opice alebo tukana, ale nevideli sme nič. Pri rieke nám obliekli záchranné vesty a nalodili sme sa na nafukovací zodiak. Všetky veci, ktoré nemajú rady vodu sme si odložili do špeciálnej, vodotesnej tašky a vyrazili sme. Čo vyrazili, doslova vyleteli po hladine rieky smerom pod vodopády. Cestou sme prekonávali drobné pereje, ktoré ale loďkou poriadne hádzali. Voda striekala všade navôkol nás. To už sme boli ale pod vodopádom, takým menším. O pár sekúnd sme boli úplne mokrí, prehnali sme sa pod padajúcou vodou so zatvorenými očami. Ale to bol len začiatok. Nasledovala jazda do Diablovho hrtanu. Aspoň mne sa zdalo, že skoro až úplne dovnútra. V skutočnosti sme sa len previezli po okraji. Voda hučala, že som nepočul ani vlastný krik, oči som si chránil dlaňami ako malý chlapec, keď mu vo vani mamička šplechne trochu vody do tváre.

Nastupujeme do člnu.
Nastupujeme do člnu. (zdroj: Lubo Repka)
Krátka, ale divoká plavba sa začína.
Krátka, ale divoká plavba sa začína. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte trochu vystresovaní tešíme sa na blízky kontakt s vodopádom.
Ešte trochu vystresovaní tešíme sa na blízky kontakt s vodopádom. (zdroj: Lubo Repka)
Všetci obdivujeme silu prírody.
Všetci obdivujeme silu prírody. (zdroj: Lubo Repka)
Fotka na pamiatku.
Fotka na pamiatku. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad na vodopády z člna.
Pohľad na vodopády z člna. (zdroj: Lubo Repka)

Prikladám aj krátke video z tejto jazdy až popod vodopády, potom som už ďalej netočil, naozaj sa nedalo.

Trochu sme sa osušili a naspäť nás opäť vyviezli na korbe auta. Konečne sme mali trochu šťastia a videli sme tukana ako prelietol zo stromu na strom. Najprv sedel úplne na vrcholku toho najvyššieho stromu a keď nás začul, vzlietol a presunul sa o nejakých sto metrov ďalej na iný strom, kde sa nám stratil z dohľadu.

Tukan prelieta zo stromu na strom.
Tukan prelieta zo stromu na strom. (zdroj: Lubo Repka)

Čo sa týka mestečka Puerto Iguazú spoznali sme ho hlavne po večeroch a v deň nášho odletu naspäť do Buenos Aires, kedy sme mali doobeda ešte toľko času, aby sme sa prešli až k sútoku riek Iguazú a Paraná, kde prebieha hranica medzi Paraguajom, Brazíliou a Argentínou.

Tu sa stretávajú tri štáty.
Tu sa stretávajú tri štáty. (zdroj: Lubo Repka)
Sútok riek Iguazú a Paraná.
Sútok riek Iguazú a Paraná. (zdroj: Lubo Repka)
Tu sa zastaví asi každý návštevník, aby si urobil fotografiu s kúskom Paraguaja, Brazílie a Argentíny.
Tu sa zastaví asi každý návštevník, aby si urobil fotografiu s kúskom Paraguaja, Brazílie a Argentíny. (zdroj: Lubo Repka)
Múzeum sme ani raz nezastihli otvorené.
Múzeum sme ani raz nezastihli otvorené. (zdroj: Lubo Repka)
Na tejto ulici sme mali náš hotel.
Na tejto ulici sme mali náš hotel. (zdroj: Lubo Repka)

 Poobede sme leteli naspäť do Buenos Aires. Sedel som pri okne a pozoroval najprv rieku Paraná a neskôr rieku Uruguaj.

Letisko Puerto Iguazú tesne pred odletom.
Letisko Puerto Iguazú tesne pred odletom. (zdroj: Lubo Repka)
V diaľke pod nami sa kľukatí rieka Paraná.
V diaľke pod nami sa kľukatí rieka Paraná. (zdroj: Lubo Repka)
Niekde nad riekou Uruguaj.
Niekde nad riekou Uruguaj. (zdroj: Lubo Repka)
Rameno rieky Paraná pri Buenos Aires.
Rameno rieky Paraná pri Buenos Aires. (zdroj: Lubo Repka)
Aj takéto bývanie je v Buenos Aires.
Aj takéto bývanie je v Buenos Aires. (zdroj: Lubo Repka)
Pripomína mi to Floridu.
Pripomína mi to Floridu. (zdroj: Lubo Repka)

Rieka Paraná má dĺžku 4 880 kilometrov a po Amazonke je to druhá najväčšia rieka Južnej Ameriky. Vzniká vlastne spojením dvoch veľkých riek Paranaiba a Rio Grande na juhu Brazílie, potom cestou ešte zhltne také veľké rieky ako Iguazú, Paraguaj a Uruguaj aby sa na konci svojej púte zmenila na Río de la Plata a zmiešala sa s vodami Atlantického oceánu.

Šťastne sme pristáli. Sme v Buenos Aires.
Šťastne sme pristáli. Sme v Buenos Aires. (zdroj: Lubo Repka)

Na úplný záver ešte pripájam krátke video z pristávania v Buenos Aires, na ktorom je vidno aj štadión El Monumental slávneho futbalového klubu River Plate.

Lubo Repka

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  252x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu