reklama

Uruguajské mestá Montevideo a Colónia

Z Buenos Aires je veľmi jednoduché urobiť si výlet do Uruguaja. My sme si urobili dva výlety, jeden do hlavného mesta Montevideo a druhý do bývalého hlavného mesta Colónia del Sacramento.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Prázdnymi uličkami mierime do centra starého mesta.
Prázdnymi uličkami mierime do centra starého mesta. (zdroj: Lubo Repka)

Najlepší spôsob prepravy, aký sme našli je loďou spoločnosti Buquebus. Rýchlolode tejto spoločnosti premávajú každý deň medzi Buenos Aires a Montevideom alebo Colóniou. Plavba na lodi Buque Francisco do Montevidea trvá 2 hodiny a 15 minút. Loď bežne vyráža o pol ôsmej ráno a na cestu späť sa vydáva o pol ôsmej večer. Dňom nášho výletu bola nedeľa, pretože v nedeľu sa loď vracia večer až o štvrť na deväť. V sobotu ide naspäť do Buenos Aires už o pol piatej.

Z Buenos Aires sme vyplávali pri východe slnka.
Z Buenos Aires sme vyplávali pri východe slnka. (zdroj: Lubo Repka)

Loď Francisco, nazvaná po pápežovi Františkovi, bola uvedená do prevádzky v roku 2013 a je veľmi moderná a komfortná. Je to vlastne vysoko-rýchlostný katamarán, pravdepodobne najrýchlejší na svete. Dokáže vyvinúť rýchlosť až 58 uzlov (107 km/h) a na palubu pojme vyše tisíc pasažierov a 150 áut. Má dĺžku 99 metrov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Sedadlá ako v lietadle, len je ich v rade oveľa viacej.
Sedadlá ako v lietadle, len je ich v rade oveľa viacej. (zdroj: Lubo Repka)
Loď má dve poschodia, dolu je veľký tax free obchod a hore sa sedí v oddeleniach podľa kategórie. My sme mali obyčajnú economy a bolo to veľmi pohodlné.
Loď má dve poschodia, dolu je veľký tax free obchod a hore sa sedí v oddeleniach podľa kategórie. My sme mali obyčajnú economy a bolo to veľmi pohodlné. (zdroj: Lubo Repka)

República Oriental del Uruguay, ako sa oficiálne v španielčine nazýva, bola pôvodne domovom indiánov kmeňa Charrúa. Bývali na tomto území už 4 000 rokov pred príchodom Európanov a boli to vlastne polo-nomádi, ktorí sa živili hlavne lovom, rybolovom a zberom plodov. Prichádzajúcim Portugalcom a Španielom kládli tvrdý odpor. Okrem toho im pomohlo aj to, že na ich území nebolo žiadne zlato ani iné drahé kovy. Ich územie nestálo za to, aby tu európski dobyvatelia viedli tvrdé boje. Uspokojili sa s vybudovaním oporných bodov na pevnine, za účelom vybudovania bezpečných prístavov a organizovania obchodu. Až v 18. a 19. storočí došlo k obsadeniu celého územia dnešného Uruguaja. O moc nad ním súperili Argentína s Brazíliou, ale nakoniec v roku 1828 bola uznaná nezávislosť Uruguaja. Zaslúžil sa o to najmä národný hrdina „otec národa“ José Gervasio Artigas. Bil sa za svoju vlasť proti všetkým. Najprv proti Španielom po boku vzbúrencov z Buenos Aires, potom sa musel brániť proti centristickej moci svojich bývalých spojencov, potom proti britskému vplyvu a nakoniec proti Portugalcom, snažiacim sa o začlenenie Uruguaju do Brazílie. V boji proti Portugalcom si musel priznať porážku a odišiel do exilu a politického dôchodku do Paraguaja. Tam aj po dlhom exile v roku 1850 zomrel. Traduje sa, že keď cítil svoj koniec, dal si priviesť svojho koňa, aby mohol zomrieť v sedle ako pravý gaucho. Po ďalších krvavých ôsmich rokoch dosiahol Uruguaj svoju vytúženú samostatnosť, ale krajina sa naďalej zmietala nepokojmi a jej obyvatelia živorili na hranici minima. Až keď krajine vládol prezident José Battle y Ordóňez (1903–1907 a 1911–1915) došlo k vnútropolitickej stabilizácii a hospodárskemu rastu. Potom ale prišla znovu vlna diktátorských a vojenských režimov, ktoré krajinu uvrhli do biedy. V novembri roku 1983 sa uskutočnili masové protesty (v Montevideu sa ich zúčastnilo 400 tisíc ľudí), ktoré posunuli krajinu opäť k demokracii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Montevideo je hlavné mesto Uruguaja. Od Buenos Aires je vzdialené 230 kilometrov. Metropolita má asi 1,8 milióna obyvateľov, čo je viac ako polovica celej populácie (3,42 mil. obyv.). Geograficky sa nachádza ešte južnejšie ako Buenos Aires a tak je vlastne najjužnejšie položeným hlavným mestom celej Ameriky. Jeho vznik sa odvíja od založenia pevnosti Montevieu portugalským generálom Manuelom de Fonseca (22.11.1723). Už o pár mesiacov na to bola vyslaná vojenská expedícia z Buenos Aires a Portugalcov vyhnala. Vytvorili tu nový domov pre 6 rodín prichádzajúcich z Buenos Aires. Neskôr pribudli ďalší prisťahovalci, presídlení z Kanárskych ostrovov. Až do konca 18. storočia ostalo Montevideo opevneným mestom. Táto jeho časť sa teraz nazýva „Staré mesto“ (Ciudad Vieja).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Postupne sa mesto stalo rivalom protiľahlému Buenos Aires. Najväčší rozmach zaznamenalo začiatkom 20. storočia. Z Európy sem prúdili davy imigrantov, väčšinou zo Španielska a Talianska, ale mnohí aj zo strednej Európy. V súčasnosti je už niekoľko rokov hodnotené ako mesto s najvyššou životnou úrovňou v celej Latinskej Amerike.

Z prístavu sme sa vybrali pešo do centra historického mesta. Bola ospalá nedeľa ráno a na uliciach to bolo vidieť. Obchody boli pozatvárané a ulice takmer bez ľudí. Mierili sme na námestie Nezávislosti, kde sa musí začať každá prehliadka historického Montevidea. Námestiu dominuje mauzóleum generála Artigasa postavené v roku 1930. Jeho hrobka sa nachádza v podzemí pod jeho sochou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Mesto pôsobí ľudoprázdne.
Mesto pôsobí ľudoprázdne. (zdroj: Lubo Repka)
Stále je v uliciach viacej návštevníkov mesta ako domácich.
Stále je v uliciach viacej návštevníkov mesta ako domácich. (zdroj: Lubo Repka)
Jedno z námestí cestou do centra.
Jedno z námestí cestou do centra. (zdroj: Lubo Repka)
Brána na námestie Nezávislosti.
Brána na námestie Nezávislosti. (zdroj: Lubo Repka)
Plaza Independencia.
Plaza Independencia. (zdroj: Lubo Repka)
Artigasove mauzóleum.
Artigasove mauzóleum. (zdroj: Lubo Repka)

 Najkrajšou budovou na námestí je Palacio Salvo. Nachádza sa na križovatke námestia Plaza Independencia a 18 de Julio Avenue. Postavená bola v roku 1925 buenosairským architektom Mariom Palantinom. Jeho dominantná veža dosahuje výšku 100 metrov. Pôvodne to bol hotel, teraz sú to čiastočne kancelárie a čiastočne byty.

Na námestí Nezávislosti.
Na námestí Nezávislosti. (zdroj: Lubo Repka)
Na plaza Independencia socha Artigasa a budova palacio Salvo.
Na plaza Independencia socha Artigasa a budova palacio Salvo. (zdroj: Lubo Repka)
Plaza Independencia.
Plaza Independencia. (zdroj: Lubo Repka)

Pokračovali sme po ulici 18. júla, ktorá je dominantou mesta. Teda mala by byť. Naše sklamanie z mesta pokračovalo. Takmer všetko bolo pozatvárané, horko-ťažko sme si našli otvorenú kaviareň, ale nemala vôbec žiadnu auru a atmosféra v nej bola na zaplakanie, tak ako aj káva, ktorú tu podávali.

Tieto výklady ma skutočne znervózňovali.
Tieto výklady ma skutočne znervózňovali. (zdroj: Lubo Repka)
Upadám do depresie.
Upadám do depresie. (zdroj: Lubo Repka)
Stále ďalšie a ďalšie zabednené výklady.
Stále ďalšie a ďalšie zabednené výklady. (zdroj: Lubo Repka)
Aspoň nejakí domáci, hoci aj tichí blázni, ako nás šachistov niekedy prezývajú.
Aspoň nejakí domáci, hoci aj tichí blázni, ako nás šachistov niekedy prezývajú. (zdroj: Lubo Repka)

Už sme tušili, že je zle, ale dúfali sme, že to zachráni návšteva múzea. Toto múzeum, ani neviem, ako sa volalo, asi slúžilo na školské účely, pretože tu bolo vystavené množstvo replík z múzeí celého sveta, ale len niekoľko originálov starých indiánskych sošiek. Všetky ostatné múzeá, ktoré som mal vyhliadnuté boli zatvorené.

Z múzea „replík" prikladám len jednu fotku.
Z múzea „replík" prikladám len jednu fotku. (zdroj: Lubo Repka)

Pokračovali sme ďalej na námestie Plaza Constitutión, kde sa nachádzajú dve dominanty mesta. Radnica a katedrála. 

Katedrála z námestia Plaza Constitutión.
Katedrála z námestia Plaza Constitutión. (zdroj: Lubo Repka)

Rímsko-katolícka Metropolitná katedrála (Catedral Metropolitana de Montevideo) sa datuje do roku 1740, kedy bola postavená jej prvá tehlová verzia. Jej súčasná neoklasicistická verzia bola postavená v roku 1790. Je zasvätená nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Vo vnútri sa nachádza hlavný oltár a niekoľko vedľajších oltárov ako aj hrobky arcibiskupov a biskupov, ktorí tu slúžili.

Vo vnútri katedrály.
Vo vnútri katedrály. (zdroj: Lubo Repka)
Vo vnútri katedrály.
Vo vnútri katedrály. (zdroj: Lubo Repka)
Vo vnútri katedrály.
Vo vnútri katedrály. (zdroj: Lubo Repka)
Vo vnútri katedrály.
Vo vnútri katedrály. (zdroj: Lubo Repka)
Vo vnútri katedrály.
Vo vnútri katedrály. (zdroj: Lubo Repka)

Radnica (Cabildo) je teraz sídlom múzea a ako inak, bola zatvorená. Našťastie sme narazili na peknú reštauráciu Bar Facal, kde sme si dali výborný obed a veľmi dobré domáce uruguajské víno. Pri soche Carlosa Gardela sme si urobili fotku.

Studňa zámkov lásky. Ak tu zamknete zámok s iniciálmi vašej vyvolenej a samozrejme aj vašimi, zaručene sa sem vrátite spolu a vaša láska bude večná. Carlos Gardel na to dozrie.
Studňa zámkov lásky. Ak tu zamknete zámok s iniciálmi vašej vyvolenej a samozrejme aj vašimi, zaručene sa sem vrátite spolu a vaša láska bude večná. Carlos Gardel na to dozrie. (zdroj: Lubo Repka)

Carlos Gardel bol jedným z najvýznamnejších, ak nie úplne najvýznamnejší spevák a skladateľ v histórii tanga. Bol to aj veľký fešák a milovník žien. Vedel, že hlavne ženám vďačil sa svoju obrovskú popularitu a preto si prísne strážil súkromný život. Svoju veľkú lásku Isabelu del Valle zatajoval, fabuloval o svojom pôvode a bohémskom živote. Aby si nepohneval ani Argentínčanov ani Uruguajcov tvrdil, že „moje srdce je argentínske, ale duša uruguajská.“ Zahynul na vrchole svojej slávy v roku 1935 pri leteckom nešťastí vo veku 45 rokov.

Carlos Gardel.
Carlos Gardel. (zdroj: Lubo Repka)

Cestou naspäť do prístavu sme si zvonku (zavreté) pozreli Solís Theatre z roku 1856, ktoré sa nachádza hneď neďaleko námestia Nezávislosti. Podobne ako v Buenos Aires aj v Montevideu boli divadlá strediskami kultúrneho života. Divadlo Solís bolo a stále je zo všetkých uruguajských najvýznamnejšie.

Divadlo Solís.
Divadlo Solís. (zdroj: Lubo Repka)
Na záver sme objavili aj pouličného predajcu suvenýrov. Malá iskierka nádeje, že večer, keď tu už nebudeme mesto ožije.
Na záver sme objavili aj pouličného predajcu suvenýrov. Malá iskierka nádeje, že večer, keď tu už nebudeme mesto ožije. (zdroj: Lubo Repka)

Výlet do Montevidea hodnotím ako nepodarený pokus, mestu nič nevyčítam a rád sa sem niekedy vrátim, aby som si napravil dojem.

Náš druhý výlet do Uruguaja bol oveľa vydarenejší. Colonia del Sacramento sa nachádza presne oproti Buenos Aires na opačnom brehu rieky Rio de la Plata. Historická časť mesta je od roku 1995 zapísaná do knihy svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Do mesta Colónia sa plaví loď dvakrát za deň a cesta trvá iba hodinu a štvrť. Táto loď už nebola taká nová, pohodlná a pekná ako Francisco, ale to nám vôbec nevadilo. Cesta nám ubehla veľmi rýchlo.

Blížime sa k prístavu, v diaľke už vidno maják.
Blížime sa k prístavu, v diaľke už vidno maják. (zdroj: Lubo Repka)

Od roku 1680, kedy sa datuje vznik prvého osídlenia tohoto územia sa viedli spory a vojny medzi Portugalcami a Španielmi až do roku 1828, kedy sa mesto stalo súčasťou novovzniknutého štátu Uruguaj. Päťkrát tu v tom období vládli Portugalci a štyrikrát Španieli. Časté striedanie vlády Španielov a Portugalcov malo napodiv na mesto pozitívny dopad. Zrejme sa len tak hašterili a pri potýčkach dávali pozor, aby nenarobili mestu veľa škody. Výsledkom sú veľmi pekne zachované historické budovy zo 17. a 18. storočia, unikát aký ťažko nájdete niekde inde v celej Amerike.

Mesto má necelých 27 tisíc obyvateľov a celé ho prejdete pešo, teda ak ostanete v historickej časti, ktorú domáci volajú Barrio Histórico.

Pod stromom na námestí miestni ponúkajú svoje výrobky.
Pod stromom na námestí miestni ponúkajú svoje výrobky. (zdroj: Lubo Repka)
Ide hlavne o ručne vyrobené drevené nádoby, sošky a keramiku.
Ide hlavne o ručne vyrobené drevené nádoby, sošky a keramiku. (zdroj: Lubo Repka)
Na námestí bolo niekoľko múzeí, toto bolo venované životu obyvateľov mesta v koloniálnej dobe, ich kultúre a predmetom dennej potreby.
Na námestí bolo niekoľko múzeí, toto bolo venované životu obyvateľov mesta v koloniálnej dobe, ich kultúre a predmetom dennej potreby. (zdroj: Lubo Repka)
Hudba v akejkoľvek forme bola vždy pre obyvateľov Latinskej Ameriky dôležitá.
Hudba v akejkoľvek forme bola vždy pre obyvateľov Latinskej Ameriky dôležitá. (zdroj: Lubo Repka)
Vypchatá strach naháňajúca piraňa.
Vypchatá strach naháňajúca piraňa. (zdroj: Lubo Repka)
Keramické výrobky pre ozdobu, ale aj na praktické použitie.
Keramické výrobky pre ozdobu, ale aj na praktické použitie. (zdroj: Lubo Repka)
Nepripomína vám to našu modranskú keramiku?
Nepripomína vám to našu modranskú keramiku? (zdroj: Lubo Repka)
Táto rybička na tanieri je ako živá.
Táto rybička na tanieri je ako živá. (zdroj: Lubo Repka)
Krásny kúsok.
Krásny kúsok. (zdroj: Lubo Repka)
Nádherné nádoby na maté.
Nádherné nádoby na maté. (zdroj: Lubo Repka)
Z námestia vedú malebné uličky križujúce celé historické centrum mesta.
Z námestia vedú malebné uličky križujúce celé historické centrum mesta. (zdroj: Lubo Repka)
Sú „vyzdobené" odparkovanými historickými autami zo začiatku 20. storočia.
Sú „vyzdobené" odparkovanými historickými autami zo začiatku 20. storočia. (zdroj: Lubo Repka)
Vo vnútri auta by ste toto nečakali však?
Vo vnútri auta by ste toto nečakali však? (zdroj: Lubo Repka)
Dodávajú mestu pocit akoby ste sa vrátili o sto rokov v čase.
Dodávajú mestu pocit akoby ste sa vrátili o sto rokov v čase. (zdroj: Lubo Repka)
Ktoroukoľvek uličkou po chvíľke dorazíte k bazilike. Toto je južný pohľad.
Ktoroukoľvek uličkou po chvíľke dorazíte k bazilike. Toto je južný pohľad. (zdroj: Lubo Repka)
Čelný pohľad na Basílicu del Santísimo Sacramento. Fotila sa ťažko, uličky sú veľmi úzke.
Čelný pohľad na Basílicu del Santísimo Sacramento. Fotila sa ťažko, uličky sú veľmi úzke. (zdroj: Lubo Repka)
Vo vnútri to bolo krásne jednoduché.
Vo vnútri to bolo krásne jednoduché. (zdroj: Lubo Repka)
Okrem náboženstva aj národná hrdosť.
Okrem náboženstva aj národná hrdosť. (zdroj: Lubo Repka)
Súčasná verzia baziliky je z roku 1810.
Súčasná verzia baziliky je z roku 1810. (zdroj: Lubo Repka)
Bazilika je rímsko-katolícka.
Bazilika je rímsko-katolícka. (zdroj: Lubo Repka)
Ukážka stredovekej dlažby, ktorú by ste tu v Amerike neočakávali.
Ukážka stredovekej dlažby, ktorú by ste tu v Amerike neočakávali. (zdroj: Lubo Repka)
Ulička umelcov a ich galérií.
Ulička umelcov a ich galérií. (zdroj: Lubo Repka)
V jednej z nich.
V jednej z nich. (zdroj: Lubo Repka)
Iná miestnosť tej istej galérie.
Iná miestnosť tej istej galérie. (zdroj: Lubo Repka)
Typický stredoveký domček 18. storočia.
Typický stredoveký domček 18. storočia. (zdroj: Lubo Repka)
Tento je trochu príliš vylepšený, ale aj tak je pekný.
Tento je trochu príliš vylepšený, ale aj tak je pekný. (zdroj: Lubo Repka)
Tento je zase vierohodnejší.
Tento je zase vierohodnejší. (zdroj: Lubo Repka)
Maják s výhliadkou je povinnou zastávkou na prechádzke mestom.
Maják s výhliadkou je povinnou zastávkou na prechádzke mestom. (zdroj: Lubo Repka)
Výhľad z majáku.
Výhľad z majáku. (zdroj: Lubo Repka)
A pohľad na druhú stranu.
A pohľad na druhú stranu. (zdroj: Lubo Repka)
Zišli sme z majáka dolu do prístavu.
Zišli sme z majáka dolu do prístavu. (zdroj: Lubo Repka)
Prístavné mólo.
Prístavné mólo. (zdroj: Lubo Repka)

 Samozrejme sme si tu dopriali aj miestne špeciality, konkrétne syry, klobásky, chlebík a vínko. Bolo to v reštaurácii Buen Suspiro, čo v preklade znamená asi toľko ako Dobrý duch. Ale môže to aj znamenať pekná chvíľka a tú sme si tu naozaj užili. 

Miestne dobrotky.
Miestne dobrotky. (zdroj: Lubo Repka)

Uruguajskou národnou odrodou vínnej révy je Tannat. Má vysoký obsah tanínov a preto sa vína z neho vyrobené pokladajú za najzdravšie na svete. Túto odrodu sem priviezli baskickí prisťahovalci z juhu Francúzska v 19. storočí.

Tento konkrétne sme ochutnali. Bol vynikajúci.
Tento konkrétne sme ochutnali. Bol vynikajúci. (zdroj: Lubo Repka)

 Potom sme sa ešte miestnym autobusom vybrali pozrieť si býčiu arénu na Plaza de Toros de San Carlos. Bola postavená v roku 1908 a do prevádzky uvedená v roku 1910. Svojmu účelu slúžila iba osemkrát a to len po dobu dvoch rokov, keďže v roku 1912 boli býčie zápasy v Uruguaji zakázané. Už 100 rokov je zavretá a pustne.

Arena de Toros de San Carlos.
Arena de Toros de San Carlos. (zdroj: Lubo Repka)

Odtiaľ sme sa vybrali pešo hľadať námorné múzeum vrakov lodí, ale sme ho bohužiaľ nenašli a tak sme zamierili na pobrežie Rio de la Plata a po ňom smerom naspäť do prístavu.

Ak je toto bežný životný štandard obyvateľov Uruguaja, tak sa vôbec nemajú zle.
Ak je toto bežný životný štandard obyvateľov Uruguaja, tak sa vôbec nemajú zle. (zdroj: Lubo Repka)
Pobrežie Rio de la Plata.
Pobrežie Rio de la Plata. (zdroj: Lubo Repka)
Prístup ku rieke zrejme pre lode domácich.
Prístup ku rieke zrejme pre lode domácich. (zdroj: Lubo Repka)
Miestni popíjajú maté.
Miestni popíjajú maté. (zdroj: Lubo Repka)

Lubo Repka.

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  252x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu