Ostrov Svätej Lucie - karibská Odysea.

Autor: Lubo Repka | 1.12.2019 o 14:23 | Karma článku: 3,90 | Prečítané:  1535x

Naše amazonské dobrodružstvo pokračuje. Plavíme sa z ostrova Svätého Bartolomeja na ostrov Svätej Lucie. Tento ostrov patrí do súostrovia Malých Antíl - Náveterné ostrovy.

Večer sme vyrazili zo St. Barths a opäť sme si užili nádherný západ slnka. V noci sa prešmykneme pomedzi Holandské ostrovy Saba a Sint Eustatius a potom budeme mať po našej pravej strane (port side) ostrovy Svätý Krištof a Nevis, Montserrat, Guadeloupe a Dominika. Ráno minieme francúzsky ostrov Martinik. Ten už susedí s ostrovom Sv. Lucie.

Toto ja naša druhá návšteva Svätej Lucie. Prvýkrát sme tu boli 2. januára roku 2015 na plavbe juhovýchodným Karibikom loďou Celebrity Eclipse. Vtedy sme si pozreli juh ostrova - sírne pramene La Soulfiére, botanickú záhradu Diamond a šnorchlovali sme sa na pláži.

https://luborepka.blog.sme.sk/c/439766/rumova-ochutnavka-na-ostrove-svata-lucia.html

Pri tejto návšteve si pozrieme sever ostrova, ktorý nie je tak ďaleko od hlavného mesta Castries, kde budeme kotviť. Hlavne by som chcel vidieť Pigeon Island, čo je národný historický park. Je tam pevnosť Fort Rodney, baráky po vojakoch a pekný výhľad.

Ostrov je sopečného pôvodu, najvyšší vrch Mount Gimie má výšku 950 metrov. Hovorí sa tu po anglicky, platí sa východo-karibským dolárom.

Striedavo patril Francúzom alebo Angličanom, ale od roku 1814 pripadol definitívne Veľkej Británii. Samostatnosť získal 22.2.1979, ale stále je súčasťou Commonwealthu a hlavou je Britská kráľovná.

Cesta do Národného historického parku Pigeon Island viedla z Castries na sever okolo letiska, kde som po prvýkrát videl letiskovú dráhu postavenú tesne vedľa cintorínu.

Potom sme pokračovali cestou lemujúcou pobrežie. Obtočili sme sa okolo Rodney Bay a úzkym, umelo vybudovaným násypom, ktorý bol postavený v roku 1972 sme sa dostali na „ostrov“ Pigeon Island.

Vstupné do parku je 10 USD na osobu a môžete si tu prenajaiť aj slnečník a plážové ležadlá na pláž, ktorá prislúcha k parku. Násyp spájajúci bývalý ostrov s pevninou je lemovaný krásnymi palmami.

Našli sa artefakty dokazujúce prítomnosť pôvodných obyvateľov na ostrove už tisíc rokov pred našim letopočtom. Boli to striedavo Arawakovia a Karibovia, ktorí večne súperili na všetkých karibských ostrovoch. Prvým Európanom, ktorý ostrov Svätej Lucie minimálne videl, ak nie navštívil, bol Alonso de Ojeda. Na palube jeho lodí, ktoré sa vyplavili zo Španielska 18. mája roku 1499 sa nachádzali aj dve ďalšie významné osobnosti tejto prelomovej etapy ľudských dejín: kartograf Juan de la Cosa a taliansky navigátor Amerigo Vespucci, po ktorom je pomenovaný celý kontinent. Juan de la Cosa, ktorý sa zúčastnil prvých troch výprav Krištofa Kolumba, ako oficálny kartograf tejto expedície zmapoval medzi inými aj ostrov Svätej Lucie, ktorý vo svojom lodnom denníku nazval El Falcon. Svoju slávnu mapu z tejto cesty zverejnil v Španielsku v roku 1500. Amerigo Vespucci sa neskôr od flotily oddelil a zamieril na juh popri pobreží terajšej Brazílie.

V učebniciach sa síce píše, že prvými európskymi osadníkmi ostrova boli Francúzi, ktorí v rok 1660 vraj uzavreli s pôvodnými obyvateľmi zmluvu o práve usadiť sa tu, ale na ostrove Pigeon Island mal už predtým svoju skrýšu pirát zvaný „Drevená noha“.

François le Clerc, pôvodom z Normandie je označovaný za francúzskeho piráta, ale v skutočnosti bojoval len za seba. Jeho začiatky sú spojené s prepadávaním anglických lodí na ostrovoch okolo Normandie. Vždy bol medzi prvými, ktorí preskočili na napadnutú loď, na čo pravdepodobne v roku 1549 doplatil zranením, po ktorom prišiel o nohu. Stal sa prvým známym pirátom s drevenou nohou. Mnohých by to položilo a išli by na pirátsky dôchodok, ale on naopak, ešte rozšíril svoje pôsobenia aj na Karibik.

Usadil sa práve na ostrove holubov, Pigeon Island na Svätej Lucii a odtiaľto podnikal svoje lúpežné výpravy, zamerané hlavne proti španielskym lodiam. Tie boli totiž v tom čase obťažkané zlatom a striebrom, ktoré tiež ulúpili. V mene Krista kradli, plienili a lúpili po celej Amerike.

Pirát s drevenou nohou (pravý internacionál, ktorého Francúzi volali „Jambe de Bois“, Angličania „Peg Leg“ a Španieli „Pata de Palo“) pôsobil v oblasti Karibiku takmer 15 rokov. Jeho veleniu podliehalo minimálne 300 členov posádky na siedmych pirátskych lodiach a mal aj tri kráľovské vojnové lode. Vyplienil mestá v Porto Ricu, na Hispaniole a na Kube. Pôvodné hlavné mesto Kuby Santiago de Cuba v roku 1554 tak vyplienil, že sa z toho už nikdy nespamätalo a hlavné mesto Kuby muselo byť premiestnené do Havany. Bojoval aj na Kanárskych ostrovoch a dokonca ako správny „vlastenec“ aj proti Francúzom v bitke o Le Havre a to na strane Anglicka. Za svoje zásluhy v roku 1563 požiadal anglickú kráľovnú o „dôchodok“, tá mu ho ale odmietla priznať. Urazený sa pobral plieniť ďalej, ale tentokrát mal smolu. Zahynul na Azorských ostrovoch pri jednej z bitiek v roku 1565.

V rokoch 1779 až 1782 sa na ostrove Pigeon usadil admirál George Rodney a postavil tu pevnosť. Z takzvanej Signálnej hory sledovali jeho podriadený hlavne ostrov Martinik, teda čo sa deje u Francúzov. Aby dobre videli, vyrúbali všetky stromy, ktoré im prekážali vo výhľade. V roku 1782 sa konečne dočkal. Spozorovali francúzsku flotilu, ktorá vyplávala z ostrova Martinik, aby ju úspešne porazili v bitke pri Saints. Neskôr sa ukázalo, že plánovali inváziu na Jamajku. Dohonili ich pri Saints, čo sú malé ostrovy, nachádzajúce sa medzi ostrovmi Guadeloupe a Dominika. Nastala námorná bitka, ktorá trvala tri dni od 9. do 12. apríla. Francúzi utrpeli ťažkú porážku, mnohí padli do zajatia a zajatý bol aj sám najvyšší veliteľ flotily, admirál Comte de Grasse.

Dole pod pevnosťou v roku 1808 postavili dva baráky pre vojakov, ktoré slúžili svojmu účelu až do roku 1901.

 

 

Pláž pod pevnosťou bola veľmi dobre vybavená. Boli tam pekné, čisté prezliekarne a toalety, malý ale dostačujúci bar a požičovňa plážových ležadiel a slnečníkov. Šnorchlovanie bolo slabšie, aj keď musím oceniť snahu domácich o zatraktívnenie lokality potopením osobného auta. Vraj to bolo kedysi BMW, viditeľnosť bola ale taká zlá, že som to nevedel rozoznať. Ale na kúpanie to bolo veľmi príjemné miesto.

Ostrov Pigeon je od roku 1992 aj miestom konania medzinárodného džezového festivalu St. Lucia Jazz Festival. Okrem džezu sa tu hrá hlavne R&B a Calypso. Hrali tu už také legendy ako George Benson, Herbie Hancock, Courtney Pine, UB40, Amy Winehouse, Santana atď. Dokonca tu vraj hrala aj Rihanna. Festivalom žije celý ostrov, pódiá sú nielen tu, ale aj v meste Castries, Suofriere, Rodney Bay Beach. Táto akcia je označovaná ako druhý najväčší karibský event, hneď po karnevale v Trinidade. Najbližšie sa uskutoční od 6. do 11. mája v roku 2020.

Cestou naspäť do mesta Castries sme sa zastavili na veľmi známej pláži Rodney Beach Bay, ale iba sme „nakukli“, pláže a slnka sme už mali dosť a tak sme taxikárovi zavelili vrátiť sa do Castries.

Castries je hlavné mesto Svätej Lucie. Celý ostrov má iba asi 160 tisíc obyvateľov, pričom priamo v meste žije asi 20 tisíc obyvateľov, ale s okolitými sídliskami je to celkovo možno až 70 tisíc ľudí. Na to, v akom stave sú ulice a vôbec cesty, je to veľa.

Založené bolo Francúzmi v roku 1650 ako „Carenage“, vo význame bezpečné kotvenie. 

Toto mesto má výnimočné šťastie na osobnosti. Narodili sa tu totiž až dvaja nositelia Nobelovej ceny. Arthur Lewis obdržal cenu za ekonomiku v roku 1979 a Dereck Walcott za literatúru v roku 1992.

Arthur Lewis je doteraz jediným nositeľom Nobelovej ceny v oblasti vedy a techniky, kde patrí aj ekonómia. Teda jediným s tmavou pokožkou. Bol poradcom mnohých karibských a afrických krajín, ktoré úspešne aplikovali v praxi jeho teóriu ekonomického rozvoja krajín s neobmedzeným zdrojom pracovnej sily (Economic Development with Unlimited Supplies of Labor).

Dereck Walcott je z môjho pohľadu, aj keď som pôvodným povolaním ekonóm, zaujímavejší. Jeho kľúčovým dielom je epická báseň homérskeho typu s názvom Omeros z roku 1990.

Mali sme na lodi na túto tému prednášku, ktorá ma nadchla a predsavzal som si, že si toto dielo v budúcnosti prečítam. Pani Sandy Cares, ktorá tu na lodi bude mať celkom 23 prednášok, je nadšenou obdivovateľkou histórie a kultúry Karibiku. Svojim entuziazmom vie nadchnúť každého poslucháča, mňa nevynímajúc. Stručne. Walcott preniesol historické postavy z Illiady a Odysey do prostredia Karibiku, aby cez postavy, ako sú Helena zo Západnej Indie, rybári predstavujúci Hektora a Achilesa a pod. predstavil karibskú kultúru a dejiny. Viacej nebudem písať, lebo som toto dielo nečítal. Už sa ale neviem dočkať, kedy si to prečítam, lebo to určite pomôže lepšie pochopiť miestnu kultúru a ľudí.

Po Dereckovi Walcottovi je pomenované aj hlavné námestie mesta. Je to vlastne veľmi príjemný a medzi miestnymi veľmi obľúbený park. Na jeho okraji sa nachádza katedrála Nepoškvrneného počatia (Cathedral of the Immaculate Conception). Je to najväčšia katedrála v celom Karibiku. 

Nástennými maľbami ju vyzdobil maliar a dekoratér Dunstan S. Omer, ktorý vytvoril aj štátnu vlajku Svätej Lucie. Maľby zobrazujú biblické výjavy v africkom poňatí. Častým motívom je ananás, ktorý symbolizuje karibskú pohostinnosť.

V parku sa nachádza aj mohutný strom samanea saman, známy aj ako dažďový strom. Legenda hovorí, že strom sa volá saman preto, lebo jeden z belošských zvedavcov sa pýtal miestneho ako sa volá tento strom? A on odpovedal, že neviem. Neviem sa v kreolčine vraj povie saman.

Obyvatelia Svätej Lucie sú prevažne potomkovia otrokov. Bielych obyvateľov je tu málo, nie je tu ani významná menšina Indov. Mladí ľudia sú  k nám návštevníkom veľmi milí príjemní, o čom sme sa mohli sami presvedčiť. Chcel som si na pamiatku urobiť fotku v parku na námestí Dereka Walcotta. Sotva som sa „našteloval“, nech ma manželka cvakne, priskočil ku mne miestny stredoškolák, aby bol tiež na fotke. Keď to videli ostatní spolužiaci a spolužiačky, všetci sa rozbehli a chceli byť tiež na fotke. Výsledkom je krásna spomienka nielen pre mňa, ale aj pri tie decká, lebo hneď si vypýtali na nás kontakt, aby sme im tú fotku poslali. Sociálne siete v praxi.

Návrat na loď bol jednoduchý, len sme sa ešte zastavili v duty shope a kúpili sme si miestny rum. Pri našej predchádzajúcej návšteve tohto krásneho ostrova som totiž objavil aj kvality miestneho rumu a bez nejakej tej flaštičky som nemohol odísť.

Na palube lode sme si ešte užili atmosféru odplávania lode z prístavu, čo je vždy nezabudnuteľný zážitok. Vždy je to o tom istom a nikdy to nie je to isté.

Našou ďalšou zastávkou bude Trinidad a Tobago, konkrétne mesto Port of Spain. Aby sme sa tam dostali, musíme prejsť 222 námorných míľ, čo je 411 kilometrov.

Lubo Repka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ministerka zdravotníctva Kalavská podá demisiu

Informovala o tom hovorkyňa ministerstva.

Cynická obluda

Smer hľadí do budúcnosti

Politici radi rozprávajú slová o hľadení do budúcnosti namiesto zotrvávania v minulosti. Väčšinou k nim treba kontext.


Už ste čítali?