reklama

Kúpanie v rieke uprostred Amazonského pralesa

Po veľmi príjemnej návšteve rybárskej osady Boca de Valéria sa plavíme ďalej hore prúdom rieky Amazonka a našim cieľom je najväčšie mesto celej Amazónie Manaus.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

V Manause kotvíme pri takzvanom „plávajúcom móle - floating mall“. Budeme tu dva dni, takže si to pekne rozdelíme. Prvý deň sa vyberieme spoznávať prales a večer si vychutnáme nočný život veľkomesta. Manaus má 2 milióny obyvateľov. A na druhý deň si necháme prehliadku mesta. O pol štvrtej poobede už musíme byť na palube našej lode, presne o štvrtej totiž odplávame.

Po odplávaní lode z nášho ostatného prístavu si pohľadom vychutnávame lesy na brehoch rieky. Sem tam vidíme rybárske člny a možno sú to aj obchodníci, prepravujúci sa z miesta na miesto. Všetkých tu spája a rozdeluje rieka Amazon. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Amazonka z pohľadu paluby výletnej lode Oceania Insignia.
Amazonka z pohľadu paluby výletnej lode Oceania Insignia. (zdroj: Lubo Repka)
Lesy sú občas prerušované lúkami, pravdepodobne ľuďmi odlesnenými časťami pralesa.
Lesy sú občas prerušované lúkami, pravdepodobne ľuďmi odlesnenými časťami pralesa. (zdroj: Lubo Repka)
Z času na čas vidíme člny miestnych obyvateľov plaviace sa po rieke.
Z času na čas vidíme člny miestnych obyvateľov plaviace sa po rieke. (zdroj: Lubo Repka)
Pastviny a strážny domček pastiera.
Pastviny a strážny domček pastiera. (zdroj: Lubo Repka)

Na druhý deň ráno si opäť vychutnávam rieku a jej brehy, ale už vidno, že sa blížime k veľkému mestu. Aj doprava na rieke je rušnejšia. Stretávame aj veľké dopravné lode, ktoré sú porovnateľné s tými, čo stretávame na otvorenom mori.

Riečny tanker.
Riečny tanker. (zdroj: Lubo Repka)
Tu vidno čím si musela rieka po stáročia prerezať svoju cestu k moru.
Tu vidno čím si musela rieka po stáročia prerezať svoju cestu k moru. (zdroj: Lubo Repka)
Nekonečný Amazonský prales.
Nekonečný Amazonský prales. (zdroj: Lubo Repka)
Plavíme sa časťou sveta s asi najkvalitnejším vzduchom.
Plavíme sa časťou sveta s asi najkvalitnejším vzduchom.  (zdroj: Lubo Repka)
Opäť vidíme malý čln na veľkej rieke.
Opäť vidíme malý čln na veľkej rieke. (zdroj: Lubo Repka)
Stromy, za stromami stromy a nad nimi iné stromy.
Stromy, za stromami stromy a nad nimi iné stromy. (zdroj: Lubo Repka)
Trvalé obydlie alebo iba výletný domček?
Trvalé obydlie alebo iba výletný domček? (zdroj: Lubo Repka)

Tesne pod mestom odbočujeme do rieky Rio Negro, lebo Manaus neleží piamo na Amazonke, ale na jej prítoku, lepšie povedané na sútoku týchto dvoch riek. Miesto, kde sa tieto dve veľké rieky stretávajú sa nazýva „Encontro das Aguas“, v angličtine Meeting of the Waters. Je to jedna z najväčších zaujímavostí tejto oblasti. Ľudia sem chodia obdivovať prírodný úkaz stretávania dvoch riek, ktorých vody sú úplne odlišné. Celé kilometre po svojom spojení stále akoby tečú popri sebe a každá má svoju farbu. Rieka Solimoes, alebo tiež Amazonka je tmavo hnedá, bahnitá a vody rieky Rio Negro sú tmavé, ale čisté.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Stretnutie dvoch riek.
Stretnutie dvoch riek. (zdroj: Lubo Repka)
Rieka Solimoes a rieka Rio Negro sa k sebe veľmi nemajú. Splynú až po niekoľkých kilometroch. Vyhrá rieka Solimoes a stane sa z nej Amazonka.
Rieka Solimoes a rieka Rio Negro sa k sebe veľmi nemajú. Splynú až po niekoľkých kilometroch. Vyhrá rieka Solimoes a stane sa z nej Amazonka. (zdroj: Lubo Repka)

Lodivodi opatrne prirážajú našu loď, ktorá tu pôsobí ako kolos k mólu. Po úspešnom pristávacom manévri je nám umožnené vystúpiť na breh. V prístave ale nemôžeme chodiť samostatne, von nás vyvezie kyvadlová doprava autobusmi, aj keď to nie je ďaleko. Asi z bezpečnostných dôvodov.

Plávajúci prístav.
Plávajúci prístav. (zdroj: Lubo Repka)

Nemáme vopred nič zorganizované, iba vieme, kam chceme ísť. Mierime do prístavnej cestovnej agentúry, je ich tu niekoľko. Na výber ale nemáme, lebo hneď si nás odchytí jeden agent a už nám sype ponuky na výlety ako z rukávu. Po chvíľke sme sa dohodli. Nechceme žiadny autobusový výlet, chceme byť na výlete len my dvaja, takže do úvahy prichádza osobné auto s anglicky hovoriacim sprievodcom. Vo všetkom nám vyhovejú, cena dohodnutá. Ideme na to. Náš cieľ: vodopády a jaskyne v oblasti zvanej Presidente Figueiredo vzdialenej z Manausu niečo vyše 100 kilometrov. Preprava tam má trvať cca hodinu a pol, zdržať sa tam plánujeme asi 4 hodiny a potom zase naspäť hodinu a pol tak, aby sme sa vrátili ešte za svetla do mesta. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ujme sa nás sprievodca, volá sa James a hneď nás vedie von z prístavu na ulicu, kde máme desať minút čakať na auto. Z desiatich minút je dráma trvajúca takmer dve hodiny. Auto je stále na ceste, ale sú vraj zápchy, lebo doprava je tu chaotická, potom že sa stala nehoda a šofér hľadá inú cestu, ako sa ku nám dostať, ale že za dvadsať minút tu bude atď. Nič to, utišuje nás sprievodca, všetko stihneme, len sa vrátime trochu neskôr hehe, „no problem“. Konečne prišlo auto, šofér sa prostredníctvom sprievodcu, ktorý je zároveň aj našim tlmočníkom ospravedlňuje. Dozvedáme sa aj jeho meno, volá sa Alejandro, teda Alexander.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cesta von z mesta na sever je zdĺhavá. Naozaj tu je doprava veľmi komplikovaná a všetko dlho trvá. Cestou ešte naberáme benzín, na čo sme z ciest zvyknutí. Všetci žijú z ruky do úst, chytia nejakú zákazku a hneď inkasujú peniaze, aby ju vôbec mohli zrealizovať. Aj my sme platili vopred.

Asfaltka je prekvapivo veľmi zvlnená. Nie sú to vysoké kopce, ale také vlnky. Stále trochu do kopca, potom dolu, tam je bažina a po stranách cesty stojí voda. Potom zase trochu hore kopcom, výhľad na lesy a zase dolu.

Namiesto hodinu a pol ideme minimálne dve. Nastáva malá zmena programu. Keďže meškáme, musíme ísť najprv do mesta Presidente Figueiredo, lebo v miestnej reštaurácii máme rezervovaný obed.

Mesto je malé, veľa z neho nevidíme. Má asi 33 tisíc obyvateľov, ale my stojíme pri jeho najväčšej pozoruhodnosti, Correndeiras do Urubui. Je to vlastne prírodné kúpalisko vytvorené riekou Urubui, ktorá mestom preteká.

Táto socha dominuje námestiu. Zobrazuje vraj jednotu pôvodných obyvateľov s prírodou.
Táto socha dominuje námestiu. Zobrazuje vraj jednotu pôvodných obyvateľov s prírodou. (zdroj: Lubo Repka)
Boj indiánov o svoje miesto v pralese zvádzali pôvodne iba s inými obyvateľmi pralesa. Až kým neprišli Európania. Vieme, ako to dopadlo.
Boj indiánov o svoje miesto v pralese zvádzali pôvodne iba s inými obyvateľmi pralesa. Až kým neprišli Európania. Vieme, ako to dopadlo. (zdroj: Lubo Repka)
Rieka Urubui.
Rieka Urubui. (zdroj: Lubo Repka)

Obed na naše prekvapenie oveľa lepší, ako sme čakali. Na výber je buď mäso alebo ryby, vyberáme si ryby. Sú dve, obidve lokálne riečne a obidve sú veľmi chutné. Tá nakrájaná na kúsky a vysmažená je tambaqui. Dorastá do veľkosti okolo metra a váhy asi 40 kilogramov. Grilované sú kúsky z ryby, ktorá sa volá pirarucu. Táto rybička je známa aj pod menom Arapaima gigas a je to jedna z najväčších, ak nie najväčšia sladkovodná ryba na svete. Bežne dosahuje dĺžku až 2 metre, ale vraj môže mať aj tri metre a vážiť viacej ako dvesto kíl. Prílohou je ryža s fazuľou alebo biela ryža, šalát a ako predjedlo dostaneme vyprážané „hranolky“ z koreňového manioku (cassava, alebo tiež yuca). Vynikajúce.

Kasava, cassava, yuca alebo aj maniok.
Kasava, cassava, yuca alebo aj maniok.  (zdroj: Lubo Repka)
Vysmážaná ryba tambaqui.
Vysmážaná ryba tambaqui. (zdroj: Lubo Repka)
Grilované kúsky ryby pirarucu.
Grilované kúsky ryby pirarucu. (zdroj: Lubo Repka)

Po obede sa presúvame k vodopádom Iracema, kde sa nachádzajú aj jaskyne, ktoré boli kedysi dávno obývané pôvodnými obyvateľmi džungle. Cesta autom netrvá ani 20 minút, potom musíme vystúpiť a cez džungľu po chodníku ideme k vodopádom. Cestou nám sprievodca ukazuje zaujímavosti džungle, šeptom nás upozorňuje na veci, ktoré si myslí, že by mohli byť pre nás zaujímavé. Toto je úplne iná prechádzka pralesom, ako bola tá nepodarená v meste Santarém. Ideme stále dolu kopcom až prídeme k prvým jaskynným previsom. 

Jaskynné previsy hrajú farbami džungle.
Jaskynné previsy hrajú farbami džungle. (zdroj: Lubo Repka)
Lúče slnka sa len veľmi ťažko predierajú korunami stromov.
Lúče slnka sa len veľmi ťažko predierajú korunami stromov. (zdroj: Lubo Repka)
Chodníček pralesom je samý koreň. Opatrne našľapujem, čo keď niektorý z tých koreňov ožije a ja zistím, že to nie je koreň ale had?
Chodníček pralesom je samý koreň. Opatrne našľapujem, čo keď niektorý z tých koreňov ožije a ja zistím, že to nie je koreň ale had? (zdroj: Lubo Repka)
Vzduch je tu fantastický, ale je teplo, vlhko a dusno.
Vzduch je tu fantastický, ale je teplo, vlhko a dusno. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľadom hľadám opice, ktoré sa zvyknú pohybovať úplne na vrcholkoch stromov.
Pohľadom hľadám opice, ktoré sa zvyknú pohybovať úplne na vrcholkoch stromov.  (zdroj: Lubo Repka)
Vstupujeme do jaskyne.
Vstupujeme do jaskyne. (zdroj: Lubo Repka)
Okolo nás prelietajú netopiere, ktoré sme svojim vstupom do jaskyne vyrušili.
Okolo nás prelietajú netopiere, ktoré sme svojim vstupom do jaskyne vyrušili. (zdroj: Lubo Repka)
V duchu si predstavujem, akí ľudia tu kedysi žili.
V duchu si predstavujem, akí ľudia tu kedysi žili. (zdroj: Lubo Repka)
Jaskyne ako z filmov o Hobittoch.
Jaskyne ako z filmov o Hobittoch. (zdroj: Lubo Repka)
Začína pršať.
Začína pršať. (zdroj: Lubo Repka)
Voda sa leje dierami v skalách do jaskyne.
Voda sa leje dierami v skalách do jaskyne. (zdroj: Lubo Repka)

Potom sa po vybudovanom, ale dosť „schátranom“ chodníku dostávame k vodopádom. Práve ale začína pršať. Najprv len také jemné kvapky, ale o chvíľku tu už máme pravý tropický lejak. Chvíľku čakáme ukrytí v jaskyni, potom sa ale rozhodneme pokračovať v ceste a obliekame si vopred pripravené plášte do dažďa. 

Tento drevený chodník už čosi zažil a videl.
Tento drevený chodník už čosi zažil a videl. (zdroj: Lubo Repka)
Rieka Urubui pod vodopádmi Iracema.
Rieka Urubui pod vodopádmi Iracema. (zdroj: Lubo Repka)
Plášť do dažďa chráni od vody zvonu. Vnútri sa zavlažujem vlastným potom.
Plášť do dažďa chráni od vody zvonu. Vnútri sa zavlažujem vlastným potom. (zdroj: Pamela Repková)
V daždi si narýchlo fotím vodopád.
V daždi si narýchlo fotím vodopád. (zdroj: Lubo Repka)
Iracema Falls. Portugalsky sa to volá Cachoeira de Iracema.
Iracema Falls. Portugalsky sa to volá Cachoeira de Iracema. (zdroj: Lubo Repka)

Teraz cesta vedie zase hore do svahu, ale našťastie o chvíľku lejak ustane a my vyzliekame pršiplášte. Cestou vidíme aj opice skákať po stromoch, ale odfotiť som nestihol žiadnu.

Autom sa presúvame ďalej, tentokrát niečo vyše 20 minút k vodopádu Sanctuary. Na parkovisku vystupujeme, sprievodca opäť zaplatí za nás vstupné, ktoré je ale minimálne a zase cez prales smerom dolu z kopca prídeme k bufetu, kde nám hneď ponúkajú nápoje. My sa ale ponáhľame k vodopádu a tak sa s nimi dohadujeme, že potom si niečo dáme, keď sa okúpeme.

Áno, tu sa ideme kúpať. V rieke uprostred džungle pod vodopádom. Najprv si to fotíme a keď vidím tú vodu, veľmi sa mi do nej nechce. Je napenená, ako keby tam bol nejaký saponát a má žltú farbu. Sprievodca ma presviedča, že voda je čistá, bezpečná a nezávadná. Nakoniec sa nechám nahovoriť. Je to v každom prípade príjemné, po všetkom čo sme dnes skúsili. Sparné teplo, tropický lejak, netopiere v jaskyni. Skúšam plávať pod vodopád, ale prúd rieky je taký silný, že sa mi nedarí pod neho dostať. Okolo mňa plávajú nejaké ryby, tajne dúfam, že to nie sú pirane. Dávam okolo seba pozor, aby som prípadného hada videl skôr, ako ma stihne zožrať alebo uštipnúť. Ukľudňuje ma manželkino pokojné správanie. Síce nepláva, ale spokojne sa prechádza vo vode, ktorá jej siaha po pás a fotí a filmuje si všetko okolo seba, dokonca aj mňa.

Santcuary Falls. Cachoeira do Santuário. Na rieke Igarapé Mutum.
Santcuary Falls. Cachoeira do Santuário. Na rieke Igarapé Mutum. (zdroj: Lubo Repka)
Nejak sa sem dostala táto soška madony a odvtedy sa tu dejú zázraky.
Nejak sa sem dostala táto soška madony a odvtedy sa tu dejú zázraky. (zdroj: Lubo Repka)
Je to asi naozaj zázrak, moja manželka sa bez strachu prechádza riekou uprostred Amazonského pralesa.
Je to asi naozaj zázrak, moja manželka sa bez strachu prechádza riekou uprostred Amazonského pralesa. (zdroj: Lubo Repka)
Mám alebo nemám sem skočiť?
Mám alebo nemám sem skočiť? (zdroj: Lubo Repka)
Prístup do vody je tiež komplikovaný. Nie som rozhodnutý.
Prístup do vody je tiež komplikovaný. Nie som rozhodnutý. (zdroj: Lubo Repka)
Tak nakoniec predsa som sa odvážil.
Tak nakoniec predsa som sa odvážil. (zdroj: Pamela Repková)
Voda bola osviežujúca, len škoda, že sme tu boli sami. Ale o to väčší adrenalín.
Voda bola osviežujúca, len škoda, že sme tu boli sami. Ale o to väčší adrenalín. (zdroj: Pamela Repková)

Keď sa toho nabažíme ideme von a smerujeme k bufetu. Ten medzitým zatvorili, ale našťastie sme obsluhu stihli ešte pri odchode zastaviť. Ochotne sa vracajú naspäť a otvárajú bufet len pre nás. Manželka si dá čerstvý kokos a ja miestne pivo. Všetko to stojí oproti cenám v meste Manaus len pár „šupov“. Pivo menej ako dolár, rovnako aj kokos.

Miestne pivo Brahma som si zaslúžil.
Miestne pivo Brahma som si zaslúžil. (zdroj: Pamela Repková)

Týmto sa náš výlet k vodopádom skončil. Čaká nás ešte cesta naspäť do mesta, ale je nám jedno ako dlho to bude trvať, cieľ dnešného výletu sme nakoniec úspešne zavŕšili.

Lubo Repka.

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  252x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu