reklama

Na konci plavby snov po rieke Amazon

Je ráno, o chvíľku bude svitať a my sme naspäť v Miami. Naša loď Oceania Insignia sa s viacej ako 600 cestujúcimi na palube preplavila 6 908 námorných míľ krížom cez Karibské more a Atlantický oceán až do ústia rieky Amazon.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Potom sme sa plavili hore jej prúdom až do mesta Manuas uprostred amazonských pralesov a naspäť do Miami.

Trasa našej plavby.
Trasa našej plavby. (zdroj: Lubo Repka)

Na záver si ešte povieme, čo sa dá robiť po takejto plavbe, ako sa vyloďujeme a opúšťame výletnú loď. Najskôr musím zdôrazniť, že posádka lode má mimoriadny záujem, aby všetko prebehlo organizovane, plynulo a rýchlo. Po nás treba loď dokonale vyčistiť, pretože poobede už prídu noví cestujúci a loď večer vypláva na svoju ďalšiu plavbu. V prípade Insignie to už nebola Amazonia, ale išla na 11 dňovú plavbu po Karibiku, potom to ešte raz zopakovala a teraz, keď píšem tento ostatný článok sa nachádza na plavbe z Miami do San Franciska cez Panamský kanál.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všetci cestujúci majú pridelený presný čas, kedy bude môcť, či musieť opustiť loď. Večer pred priplávaním do posledného prístavu dostanete na kajutu záverečný účet za konzumáciu na lodi. Platba sa vám automaticky strhne z vašej kreditnej karty, nemusíte nič robiť. Samozrejme, ak máte nejaké pripomienky alebo výhrady k tomu, čo vám zaúčtovali, môžete si to ešte v ten večer ísť vydiskutovať na recepciu, ktorá je k dispozícii 24 hodín denne.

Ďalej dostanete vytlačené papierové prúžky, na ktoré vypíšete svoje údaje a miesto, kde by v prípade straty kufre mali doručiť. Najlepšie je, keď po pristátí v konečnej destinácii ostanete ešte aspoň jednu noc. Získate tak možnosť pozrieť si ešte niečo a istotu, že všetko stihnete a bezpečne sa dopravíte domov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Už sme zakotvili v prístave na Dodge Island a pozeráme sa na nočné Miami. Toto je konkrétne Financial District Brickell.
Už sme zakotvili v prístave na Dodge Island a pozeráme sa na nočné Miami. Toto je konkrétne Financial District Brickell. (zdroj: Lubo Repka)
Je to vo dne či v noci asi najkrajšia časť Miami.
Je to vo dne či v noci asi najkrajšia časť Miami. (zdroj: Lubo Repka)
Na východe sa už zapaľujú zore.
Na východe sa už zapaľujú zore. (zdroj: Lubo Repka)
Brickell pri východe slnka.
Brickell pri východe slnka. (zdroj: Lubo Repka)
A tu už jeden z posledných pohľadov z našej lode.
A tu už jeden z posledných pohľadov z našej lode. (zdroj: Lubo Repka)

V Miami by ste si napríklad mohli pozrieť niečo, čo ste pred odplávaním nestihli. Ja vám teraz ukážem jeden dom a jednu záhradu, ktoré sa nachádzajú neďaleko prístavu.

V roku 1912 kúpil úspešný podnikateľ zo severu USA menom John Deering pozemok s obrovskou rozlohou (73 hektárov) na brehu mora. Smerom do vnútrozemia bol pozemok husto porastený mangrovníkmi a všade boli samé bažiny. Bolo to len kúsok na juh od rieky Miami. Mal totiž podlomené zdravie, preto musel zanechať podnikanie a oddychovať. Zámer bol urobiť si tu letné sídlo, čo bolo v tom období trendom. A na to bola Florida ideálne miesto. Samozrejme, vtedy to nebola masová záležitosť, akou sa to stalo koncom dvadsiateho storočia. Vtedy, začiatkom dvadsiateho storočia to robili iba super bohatí ľudia. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Deering najal špičkových architektov a realizátorov a za 8 rokov mu postavili honosnú vilu s prístavom pre jeho jachtu a rok na to dali do používania aj taliansku renesančnú záhradu. Celé to trvalo tak dlho iba kvôli vojne v Európe. Pán Deering sa ale nemohol dokončenia dočkať a tak sem už v roku 1916 priplával na svojej jachte, ktorá sa volala Nepenthe, aby tu strávil Vianoce a prečkal zimu. Tak to potom robil každú zimu až do svojej smrti v roku 1925. Zaujímavé je, že zomrel na lodi, parníku SS City of Paris, a to na ceste z Paríža späť do USA.

Keď sa sem budete chcieť pozrieť, hľadajte Vizcaya Museum and Gardens.
Keď sa sem budete chcieť pozrieť, hľadajte Vizcaya Museum and Gardens. (zdroj: Lubo Repka)
Architektom domu bol F. Burral Hoffman.
Architektom domu bol F. Burral Hoffman. (zdroj: Lubo Repka)
Hoffman sa narodil v New Yorku, ale jeho rodina pochádzala zo Švédska.
Hoffman sa narodil v New Yorku, ale jeho rodina pochádzala zo Švédska. (zdroj: Lubo Repka)

Bol veľkým obdivovateľom talianskej architektúry, hlavne benátskej a toskánskej, čo je vidno všade. Na výzdobu svojej vily a jej záhrad zbieral po celej Európe starožitný nábytok, rozličné umelecké artefakty a sochy. To všetko tu stále môžete vidieť, aj keď niektoré veci sa stratili pri lúpeži v roku 1971.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Presklenená hala vedie do záhrady, ale pre návštevníkov je tento vchod zatvorený.
Presklenená hala vedie do záhrady, ale pre návštevníkov je tento vchod zatvorený. (zdroj: Lubo Repka)
Vnútorný dvor je chránený pred vplyvmi počasia sklenenou strechou.
Vnútorný dvor je chránený pred vplyvmi počasia sklenenou strechou. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad z poschodia domu, kde sa nachádzajú spálne, ale aj kuchyňa.
Pohľad z poschodia domu, kde sa nachádzajú spálne, ale aj kuchyňa. (zdroj: Lubo Repka)
Za celkový dizajn bol zodpovedný Paul Chalfin.
Za celkový dizajn bol zodpovedný Paul Chalfin. (zdroj: Lubo Repka)
Starožitný nábytok Deering zbieral po celej Európe.
Starožitný nábytok Deering zbieral po celej Európe. (zdroj: Lubo Repka)
Jedálenský stôl.
Jedálenský stôl. (zdroj: Lubo Repka)
V tejto miestnosti sa nachádza jeden z najcennejších artefaktov. Je to koberec vytvorený pred 600 rokmi.
V tejto miestnosti sa nachádza jeden z najcennejších artefaktov. Je to koberec vytvorený pred 600 rokmi. (zdroj: Lubo Repka)
Za čias Deeringa ležal na podlahe v obývačke.
Za čias Deeringa ležal na podlahe v obývačke. (zdroj: Lubo Repka)
Druhá strana tej istej miestnosti.
Druhá strana tej istej miestnosti. (zdroj: Lubo Repka)
Hudobná sála.
Hudobná sála. (zdroj: Lubo Repka)
Spoločenská miestnosť.
Spoločenská miestnosť. (zdroj: Lubo Repka)
Pracovňa s portrétom pána Deeringa.
Pracovňa s portrétom pána Deeringa. (zdroj: Lubo Repka)
V dome bol zavedený telefón.
V dome bol zavedený telefón. (zdroj: Lubo Repka)
Deeringova spálňa.
Deeringova spálňa. (zdroj: Lubo Repka)
Ďalšia spoločenská miestnosť.
Ďalšia spoločenská miestnosť. (zdroj: Lubo Repka)

V marci roku 1971 trio zlodejov ukradlo z vily starožitnosti a šperky v odhadovanej hodnote viacej ako 1,5 milióna dolárov. Trojica žila v New Yorku, ale pôvodom boli zo Srbska. Vojislav Stanimirovič a jeho manželka Branka a ich komplic Alexander Karalanovič boli dolapení už o tri dni, ale z ulúpených vecí sa podarilo zachrániť len malú časť. 

Kým väčšina interiérov bola v štýle adaptácie Európy v Amerike, táto ukazovala na adaptáciu Číny v Európe.
Kým väčšina interiérov bola v štýle adaptácie Európy v Amerike, táto ukazovala na adaptáciu Číny v Európe. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad do kuchyne.
Pohľad do kuchyne. (zdroj: Lubo Repka)
Katajská spálňa. Tu pán Chalfin ukázal, ako sa v Európe pokúšali adaptovať prvky čínskej bytovej architektúry.
Katajská spálňa. Tu pán Chalfin ukázal, ako sa v Európe pokúšali adaptovať prvky čínskej bytovej architektúry. (zdroj: Lubo Repka)
Jedna z pracovní.
Jedna z pracovní. (zdroj: Lubo Repka)

John Deering sa celý život venoval podnikaniu a nikdy sa neoženil ani nemal deti. Po jeho smrti Vizcayu zdedili jeho dve netere Marion a Barbara. S údržbou objektu boli spojené veľké náklady a preto postupne odpredávali časti pozemkov, ktoré ležali nevyužité mimo hlavný objekt. Z pôvodnej plochy nakoniec zostali len dva hektáre. Nehnuteľnosť utrpela počas hurikánov, ktoré sa za tie roky tadiaľto prehnali a bola v dosť zanedbanom stave, keď ju odkúpilo v roku 1952 mesto Miami. Mesto tu zriadilo múzeum a neskôr v roku 1994 bola Vizcaya vyhlásená za Národnú historickú pamiatku.

Pohľad na Vizcayu z altánku v zálive.
Pohľad na Vizcayu z altánku v zálive. (zdroj: Lubo Repka)
Kamenný riečny čln (stone barge) slúžil ako vlnolam a zároveň ostrovček dostupný z domu gondolami.
Kamenný riečny čln (stone barge) slúžil ako vlnolam a zároveň ostrovček dostupný z domu gondolami. (zdroj: Lubo Repka)
Sochami vyzdobil tento kamenný čln americký sochár A. Stirling Calder.
Sochami vyzdobil tento kamenný čln americký sochár A. Stirling Calder. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad z kamenného altánku.
Pohľad z kamenného altánku. (zdroj: Lubo Repka)
Altánok je postavený na hranici záhrady a mangrovníkového pralesa, ktorý obklopuje pozemok.
Altánok je postavený na hranici záhrady a mangrovníkového pralesa, ktorý obklopuje pozemok. (zdroj: Lubo Repka)
Len sa pozriete cez okno altánku a ste v úplnej divočine.
Len sa pozriete cez okno altánku a ste v úplnej divočine. (zdroj: Lubo Repka)

Dnes sem prúdia davy turistov ale aj domácich, aby si oddýchli v prekrásnych priestoroch záhrad a často sa tu organizujú svadby a oslavujú iné významné jubileá.

Záhradným architektom bol Diego Suarez pôvodom z Kolumbie. Komentár k ďalším fotkám z tejto záhrady je zbytočný.
Záhradným architektom bol Diego Suarez pôvodom z Kolumbie. Komentár k ďalším fotkám z tejto záhrady je zbytočný. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)
V záhrade Vizcaya.
V záhrade Vizcaya. (zdroj: Lubo Repka)

Navštívili sme 7 karibských ostrovov, jedno juhoamerické súostrovie a 5 miest na rieke Amazon. Bol to zážitok na celý život a rád som sa oň prostredníctvom svojich článkov s vami podelil. Ďakujem za vašu priazeň a trpezlivosť pri ich čítaní. Ale nebojte sa, s písaním blogov nekončím, už čoskoro prídu iné príbehy a z iného kontinentu.

Lubo Repka.

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  252x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu