Aj keď sme v Thajsku, už máme odvolené

Autor: Lubo Repka | 24.2.2020 o 3:00 | Karma článku: 4,37 | Prečítané:  814x

Rieky sú nositeľkami pokroku a civilizácie takmer v každej krajine na svete, ale v Thajsku to platí absolútne.

Všetky významné mestá v histórii krajiny kedysi zvanej Siam boli založené na brehu nejakej rieky. Hlavné mestá Thajska ako keby tiekli v čase dolu prúdom riek, ktoré sa postupne spájali a vytvorili rieku Chao Praya a na jej konci mesto miest Bangkok.

My sa teraz v niekoľkých blogoch po sebe pozrieme do miest, ktoré zohrali v takmer tisícročných dejinách Thajska najvýznamnejšiu úlohu. A aby to všetko dávalo ten správny zmysel, začneme od konca v meste Bangkok, pretože Bangkok je súčasným hlavným mestom Thajského kráľovstva. Musíme sa ním nechať očariť, aby sme lepšie pochopili zašlú slávu iných bývalých hlavných miest tejto v čase sa významne meniacej ríše.

Podľahnúť čaru Bangkoku a nechať sa ním poblázniť je veľmi jednoduché. Vlastne nenechať sa ním očariť je prakticky nemožné. Ja takého človeka, ktorý raz navštívil Bangkok a nepodľahol jeho čaru ani nepoznám.

Dokazujú to aj štatistiky cestovného ruchu, ktoré dávajú Bangkoku prvé miesto v návštevnosti na celom svete. V roku 2019 navštívilo Thajsko viacej ako 39 miliónov turistov. Je to nárast o vyše 4 percentá. Do roku 2030 úrady predpokladajú, že do Thajska príde na dovolenku 75 miliónov návštevníkov z celého sveta.

Bangkok navštívilo v roku 2018 viacej ako 22 miliónov cestujúcich. Je to už tri roky po sebe, čo má najvyššiu návštevnosť na svete, druhý je Londýn (asi o milión menej), tretí Paríž, štvrtý Dubaj, za ním sú Singapur, New York, Kuala Lumpur, Tokyo, Istanbul a Seoul. 

Pred Bangkokom bola hlavným mestom Siamu Ayutthaya, ktorú v roku 1767 úplne zničili dobyvatelia z Burmy (dnešné Mjanmarsko). Slobodu Siamu zabezpečil generál Taksin, ktorý následne založil kráľovstvo Thonburi podľa nového hlavného mesta, ktoré je dnes už súčasťou Bangkoku. V roku 1782 bola kráľom Ramom I. založená dynastia Chakri, ktorá v Thajsku vládne doteraz. Rama I. premiestnil hlavné mesto na druhú stranu rieky Chao Praya a tak sa stal Bangkok hlavným mestom Thajska. Súčasný thajský kráľ je Rama X., volá sa Maha Vajiralongkorn a keď nastúpil na trón mal už 64 rokov.

Kedy sa stalo zo Siamu Thajsko? Všetko to začalo tlakom intelektuálnej mládeže na kráľa Ramu VII., ktorý sa volal Prajadhipok, aby prijal ústavu. On pri nekrvavom prevrate v roku 1932 ustúpil ich požiadavkám a po 150 rokoch absolutistickej monarchie sa krajina premenila na konštitučnú monarchiu. Výkonná právomoc tak od kráľa prešla na parlament a ním menovaného premiéra krajiny. V roku 1935 kráľ abdikoval a odišiel žiť do Veľkej Británie. Novým kráľom menoval svojho synovca Anandu Mahidola, ktorý mal vtedy 10 rokov a žil vo Švajčiarsku. Bol menovaný regentský tím, ktorý mal vládnúť v jeho mene, ale celú moc si uzurpoval fašisticky orientovaný politik menom Plaek Phibungsongkhran. On v roku 1935 zmenil meno krajiny zo Siam na Thajsko. Po skončení druhej svetovej vojny bol kráľ Rama VIII. povolaný naspäť do Thajska, aby sa ujal svojich povinností. Thajci sa totiž proti fašistickej vláde postavili a rehabilitovali tak svoju minulosť. Asi ako my v Slovenskom národnom povstaní. Kráľ Anandu (Rama VIII.) bol iba 6 mesiacov po svojom návrate nájdený s guľkou v hlave vo svojej posteli. Vyšetrovanie jeho smrti, na prvý pohľad pôsobiacej ako samovražda, sa neskôr zamotalo a aj keď evidentne išlo o vraždu, nič sa nikdy oficiálne nevyšetrilo. Vlády sa ujal iný synovec Ramu VII. vtedy iba 21-ročný Bhumibol Adulyadej a dostal titul Rama IX. Vládol 70 rokov a 126 dní. Bol veľmi ľudský a spravodlivý. Ľudia ho milovali a doteraz na neho spomínajú ako na najlepšieho kráľa.

Keď sme navštívili Thajsko po prvýkrát, ubytovali sme sa v hoteli Hilton Millennium a boli sme týmto hotelom nadšení. Leží priamo na rieke Chao Praya a tomu je podriadený aj dizajn nábrežia hotela. Je ako keby prepojený s riekou a to sa nám nesmierne páčilo. Hotel nás nesklamal ani tento raz. Mali sme k dispozícii iba dva dni, tak sme sa snažili zorganizovať si plán tak, aby sme videli čo najviacej nových atrakcií. 

Najprv sme si samozrejme pozreli náš hotel a jeho bezprostredné okolie. To, čo sme pred mnohými rokmi preleteli zrakom sme si teraz riadne obzreli a vychutnali. Konkrétne hovorím o Domčeku dobrých anjelov (v angličtine A Spirit House, po thajsky San Phra Phum), ktorý je súčasťou každého thajského obydlia, ale aj firmy, hotela či administratívnej budovy. Sídlia v ňom dobrí duchovia, ktorým je treba prinášať dennodenne dary a oni sa zase postarajú o to, aby všetko zlo a každé nešťastie dom obchádzali. Miesto na jeho umiestnenie vyberá budhistický kňaz a vysvätí ho. Každé ráno tu Thajci zapália kadidlo a pomodlia sa k svojmu domácemu duchovi. Starajú sa mu o potravu a jeho skrýšu a on sa stará o ich zdravie, šťastie a blahobyt.

Hlavná doprava je sem nasmerovaná cez rieku Chao Praya. Thajci vedia poskytovať neskutočne kvalitné služby aj v tejto oblasti. Myslím dopravu po rieke. Uvediem príklad. Prišli sme k mólu a informovali sme sa ako sa najlepšie dostaneme na Pier Maharaj. Pán nás najprv poslal kúpiť si lístky s presnými inštrukciami odkiaľ a kam si ich máme pýtať a potom, keď sme už mali lístky, sme sa teperili na mólo, aby sme čakali na náš spoj. Ihneď si nás všimol, povedal nám nech si sadneme do čakárne, že loď príde o 15 minút a on nás potom zavolá. Po asi 15 minutách prišiel iný pán a vyzval nás, aby sme ho nasledovali, že naša loď už ide. Pripomínam, že sme čakali v čakárni s asi 50 ďalšími cestujúcimi, väčšinou cudzincami a on si nás našiel a poslal kolegu, aby to vybavil.

Rieka Chao Praya je hlavným tokom celého Thajska. Vzniká sútokom riek Ping a Nan. Ping preteká cez iné významné mesto na severe Thajska, Chian Mai. Rieka Nan je tiež veľmi významná, priteká z oblasti na severovýchode Thajska, neďaleko mesta Chian Rai, aj keď cez neho priamo nepreteká. Takto sú po riekach spojené všetky významné thajské mestá, ako som už v úvode spomínal. 

Kláštorný komplex Wat Mahathat Yuwaratrangsarit je jedným z desiatich kráľovských budhistických chrámov najvyššej triedy v Bangkoku. Bol vybudovaný kráľom Ramom I. Potom ako sa Bangkok stal hlavným mestom Siamu, chrám sa stal svojou strategickou polohou veľmi významným a bol používaný na kráľovské ceremoniálne slávnosti a pohreby. Nachádza sa totiž medzi kráľovským palácom Grand Palace a palácom vicekráľa Front Palace. Je tu aj jedna z dvoch najvýznamnejších budhistických univerzít v celom Thajsku, ktorá sa volá Mahachulalongkorn Buddhist University. Sídli tu aj meditačné centrum Vipassana Meditation Centre, ktoré ponúka výučbu vnútornej meditácie pre cudzincov.

Z Wat Mahathat sme sa tuk-tukom dali priviesť priamo k jedinej michelinskej street food reštaurácii na svete. Volá sa Jay Fai podľa svojej majiteľky známej pod menom Sister Mole, ktorá už má viacej ako 70 rokov. Jay po thajsky znamená sister a Fai znamená mole. Po slovenský sestra krtko. Nosí totiž také veľké okuliare, že vyzerá ako krtko. Netflix natočil seriál o street food a jeden diel je venovaný aj Jay Fai. Odporúčam si pozrieť. Keby ste sa u nej chceli najesť, nie je to vôbec jednoduché. Rezervácia nie je možná a poradie sa tvorí každý deň o 11,00, keď sa stánok otvára. Musíte osobne prísť a o jedenástej sa postaviť do radu, zapísať sa do zoznamu a potom už len čakáte, kedy vás zavolajú.

Neďaleko, len mostom cez kanál Khlong Rop Krung sa dostanete na ulicu Baribatra. Je to ulička remesiel. Jedna dielňa vedľa druhej. Stolárov, kováčov, klobučníkov a množstvo iných zaujímavých remeselníkov tu môžete sledovať priamo pri práci a zároveň si od nich niečo kúpiť.

Cesta vás zavedie ku Zlatému pahorku, The Golden Mount. Anglický názov je zavádzajúci, aj keď viacej vystihuje, ako chrám vyzerá. Jeho thajský názov Wat Saket (v preklade umy si vlasy) vychádza z legendy o kráľovi Ramovi I., ktorý keď sa vracal z vojenskej výpravy, zastavil sa v tomto chráme, aby sa pred vstupom do mesta okúpal a umyl si vlasy.

Kráľ Rama III. tu chcel dať postaviť stupu, ale mal veľké oči, dal ju postaviť takú veľkú, že pôda sa pod ňou zosunula a stupa padla. Jeho následovník Rama IV. dal potom postaviť menšiu stupu (chedi), ktorá ale bola dokončená až za panovania jeho syna, Ramu V. Zo Srí Lanky dal doniesť sväté relikvie, ktoré umiestnil vo vnútri stupy. Keďže chrám stojí na kopci a je aj dosť vysoký, sú z neho nádherné výhľady na Bangkok.

Pokračovaním po ceste Baribatra sa dostanete najprv po moste cez kanál Khlong Maha Nak na veľkú križovatku, na ktorej okraji stojí pevnosť Mahakan. Prejdete okolo pevnosti na širokú ulicu Ratchadamnoen Klang, na ktorej pred pár rokmi prebiehali protesty proti vojenskej junte a za slobodné voľby. V roku 2013 sa totiž moci chopila skupina generálov. Korupcia v Thajsku nabrala také veľké rozmery, že štát pomaly kolaboval, ľudia sa búrili a vlády sa striedali ako počasie. V decembri roku 2013 sme tu boli a videli sme to na vlastné oči. Vojenská junta ukončila svoje pôsobenie minulý rok, keď boli zorganizované slobodné voľby, z ktorých vzišla súčasná vláda. 

Ulica Ratchadamnoen Klang ústi opäť do veľkej križovatky, uprostred ktorej sa týči Monument demokracie. Odtiaľ je to už len kúsok na známu ulicu Khao San. Ulica je práve v procese rekonštrukcie, tak sme sa tu dlho nezdržali a vrátili sme sa k rieke, aby sme sa preplavili naspäť k nášmu hotelu. 

 Len kúsok od nášho hotela vznikla nová atrakcia Bangkoku. Veľký obchodný dom ICONSIAM. Je to architektonický skvost, vo vnútri aj zvonku. Opäť je veľmi citlivo a vkusne napojený na rieku Chao Praya. Nábrežie je pripravené na konanie slávností, koncertov a rozličných iných podujatí, ktoré prilákajú klientov. A chodia sem nielen turisti, ale aj domáci. Večer ich sem láka svetelná hudobná fontána. ICONSIAM bol otvorený pre verejnosť 10. novembra roku 2018. Celkové náklady na jeho vybudovanie presiahli 1,5 miliardy dolárov. Súčasťou komplexu sú aj dva nové mrakodrapy. Päťdesiatdvaposchodový apartmánový dom Mandarin Oriental Residence a 70-poschodový rezidenčný dom Magnolias Waterfront Residences.

V komplexe sa nachádza okrem množstva obchodov aj veľa vynikajúcich reštaurácií. V štýle imitujúcom street food a vodné trhy je tam množstvo malých vývarovní, ktoré ponúkajú všetky možné aj nemožné thajské špeciality vo vysokej kvalite s použitím čerstvých a spoľahlivých potravín. Takže kto sa bojí jesť na ulici, tu môže ochutnať čokoľvek.

Jim Thompson bol americký architekt a podnikateľ, ktorý založil slávnu svetovo uznávanú spoločnosť na výrobu thajského hodvábu. Spoločnosť funguje doteraz a volá sa po svojom zakladateľovi Jim Thompson Thai Silk Company. Múzeum Jima Thompsona je súbor šiestich typických thajských drevených domov, ktoré si dal na svoj pozemok doviezť z rôznych kútov Thajska. Kúpil ich od rozličným majiteľov a postavil v Bangkoku na svojom pozemku v prostredí krásnej tropickej záhrady. Jim Thompson tu býval až do svojho záhadného zmiznutia v roku 1967. V tom roku išiel na dovolenku do Malajzie, kde sa ubytoval u svojich známych v ich dome. Rád chodil na prechádzky do okolia a jedného dňa tiež takto odišiel úplne bežným spôsobom ako hocikedy inokedy, ale už sa nevrátil. Jeho telo sa nikdy nenašlo a ani nijaká stopa, žiadny odkaz, proste nič. Nasledovalo niekoľkotýždňové intenzívne pátranie aj vyšetrovanie, ale nič sa neobjasnilo. Proste zmizol. Možno to súviselo s jeho minulosťou, počas Druhej svetovej vojny bol totiž tajným agentom v službách USA.

Jeho majetky a pozemok s domami, ako aj firmu po deviatich rokoch prevzala thajská vláda. Vytvorila osobitný fond, ktorý doteraz spravuje jeho majetok a firmu a z jeho domova urobila múzeum. Jim Thompson je v Thajsku pojem a legenda a všetci Thajci si ho vážia a hovoria o ňom iba s úctou a rešpektom, pretože pomohol Thajsku ako krajine získať svetové renomé v produkcii kvalitného hodvábu so špecifickým dizajnom. Okrem toho zanechal po sebe aj zbierku umeleckých predmetov, ktoré sú tiež súčasťou múzea.

Po návšteve múzea sme potrebovali sprchu a museli sme sa aj prezliecť, lebo nás čakala skvelá večera v reštaurácii Blue Elephant. Tak sme sa boli na hoteli prezliecť a potom sme vyrazili znovu do ulíc. Pred večerou sme navštívili jednu z najnovších, a musím povedať aj najkrajších atrakcií Bangkoku. SkyWalk Mahanakhon.

King Power Mahanakhon je svojou výškou 314 metrov najvyššou budovou v Thajsku. Je to rezidenčný dom, na ktorého najvyšších poschodiach je vybudovaná viacpodlažná výhliadka. Výťah kompletne vyložený obrazovkami vás vyvezie na 75. poschodie za desať sekúnd, počas ktorých sa na obrazovkách premietajú rozličné zo vzduchu urobené zábery mesta Bangkok. Na 75. poschodí je 360-stupňová presklená výhliadka. Máte odtiaľto nádherný výhľad na celý Bangkok. Vrcholom je ale otvorená výhliadka na 78. podlaží, kde sa nachádza aj presklená podlaha, po ktorej sa môžete prechádzať a kochať sa pohľadom na ulicu, ktorá sa nachádza 314 metrov pod vami.

Je tam bar a môžete si dať pohárik prosecca alebo miešaný nápoj, ako chcete. Pritom hrá príjemná hudba, ktorú púšťa šarmantná dídžejka a do hudby sa niekedy zapája hrou na elektrické husle.

Po tomto zážitku sme sa nechali zaviesť do reštaurácie, ktorú sme si už vopred zarezervovali. Úslovie za všetkým hľadaj ženu v tomto prípade platí doslova. Pani Nooror Somani Steppe, pôvodom z Thajska, sa vydala za belgického obchodníka s umením. Pán Karl Steppe miloval nielen svoju thajskú manželku, ale aj jej kuchárske umenie. Ona varila veľmi rada a spolu radi hostili svojich priateľov dobrým thajským jedlom. To už bol len krok ku založeniu firmy na výrobu a predaj thajských produktov. Dali jej meno Blue Elephant. Firme sa neuveriteľne dobre darilo a v súčasnosti je vlastníkom značky, pod ktorou sa jej produkty, všetky možné thajské kari omáčky predávajú po celom svete. Okrem toho majú dve reštaurácie v Thajsku. Jednu na Phukete, kde sme už tiež boli a aj varili v škole varenia, potom túto v Bangkoku. Ďalšie reštaurácie vlastnia a prevádzkujú na Malte, v Paríži, Brusseli a Kodani.

Na záver sme ešte išli na drink v našom hoteli do výhliadky, ktorá je tiež jednou z najkrajších v Bangkoku. Hilton Millennium má na svojom vrchole kupolovitú terasu s barom ThreeSixty. Na jednej strane sa nachádza otvorený bar a na druhej presklený hudobný bar, kde sa dá aj najesť a zatancovať si na živú hudbu.

Ak vás článok zaujal, pozrite si aj moje predchádzajúce blogy o Bangkoku:

https://luborepka.blog.sme.sk/c/344734/bangkok-mesto-anjelov.html

https://luborepka.blog.sme.sk/c/344289/bangkok-demonstranti-dosiahli-svoje-poziadavky-pokojnou-cestou.html

Z Bangkoku letíme do mesta Chiang Rai, ktoré leží na rieke Kok. Tá sa vlieva do Mekongu pri ďalšom historickom meste Chiang Saen. Tam sa pozrieme tiež a pri tej príležitosti navštívime aj Hall of Opium v zlatom trojuholníku na troj-hranici medzi Laosom, Mjanmarskom a Thajskom.

A ešte poznámka, aby som vysvetlil názov tohto článku. Zo Slovenska sme odchádzali začiatkom februára a tak sme vedeli, že počas volieb nebudeme doma. Vypočítali sme si hotel, kde sa asi budeme nachádzať dva-tri týždne pred voľbami a dali sme si tam poslať volebné lístky. A predstavte si, fungovalo to. Keď sme sa ubytovali, už sme mali poštu na izbe. Tak sme naplnili naše právo a odvolili sme z Thajska. Trochu sme museli priplatiť za expresnú, doporučenú zásielku, ale pevne verím, že obálky s našimi hlasmi došli na Slovensko v poriadku.

Lubo Repka.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prognóza je optimistickejšia, ale nákaza potrvá dlhšie

Na umelej ventilácii má byť 3. júla tisíc ľudí.


Už ste čítali?