Oslavy čínskeho Nového roku v Thajsku

Autor: Lubo Repka | 11.6.2020 o 14:40 | Karma článku: 2,51 | Prečítané:  211x

Vo februári roku 2016 sme navštívili mesto Udon Thani a zažili sme tu veľkolepé oslavy čínskeho Nového roku.

Mesto bolo založené v roku 1893 synom kráľa Ramu VI. a jeho bočnej manželky Sangwan. Princ Krommaluang Prachaksinlapakhom sa narodil v roku 1856 a nebol v línii dedičov trónu, ale kráľ mu zrejme chcel urobiť radosť a tak pre neho založil mesto v bezvýznamnej časti svojho kráľovstva a poveril ho jeho spravovaním, čo sa udialo v rokoch 1893 až 1899. Krommaluang tu vybudoval administratívnu štruktúru, ktorá napodiv začala veľmi dobre prosperovať. Keďže sa nachádza na severe oblasti, ktorej sa hovorí Isan a zároveň na hranici s Laosom, je to v podstate zastrčený kus Thajska. Asi taký, akým sa stala oblasť okolo Hainburgu za čias studenej vojny. Aj odtiaľ odišli všetci mladí ľudia preč za prácou do iných častí Rakúska. Až po otvorení hraníc v roku 1989 sa pre tých domácich, ktorí tu ostali všetko zmenilo k lepšiemu. Rovnako provincia Udon Thani žila len sama pre seba, pretože s Laosom neboli dobré vzťahy nikdy, hranica bola prakticky uzavretá. Ešte treba podotknúť, že celý Isan je svojou rozlohou veľký asi ako susedná Kambodža. Rozprestiera sa na náhornej plošine a ľudia sa tu živia hlavne poľnohospodárstvom. Na severe a východe susedí s Laosom, kde hranicu tvorí rieka Mekong, na juhu s Kambodžou a na západe tvoria jeho hranice severné a stredné thajské provincie.

Udon Thani je od Bangkoku vzdialený 563 kilometrov po nie veľmi kvalitných cestách, takže autom by vám to trvalo viacej ako sedem hodín. Najlepšie sa sem dostanete letecky, je tu totiž medzinárodné letisko. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia tu mali Američania svoju leteckú základňu. Dovtedy tu nebolo prakticky nič, iba zaostalá a pre celé Thajsko zastrčená vidiecka krajina. S americkými vojakmi prišli aj peniaze aj „turistický ruch“, ak tak môžeme nazvať aj sexuálnu turistiku. Vojaci mali svoje potreby, ktoré thajské dievčatá a chlapci radi za malú finančnú podporu poskytovali. A tak sa im to zapáčilo, že tieto služby poskytujú doteraz. Teda momentálne majú práve kvôli koronavírusu ťažké obdobie, zákazníci odišli a tí, ktorí ostali už nemajú peniaze. Okrem toho sú bary a reštaurácie už dva mesiace zatvorené. A noví „turisti“ neprichádzajú, lebo Thajsko uzatvorilo svoj vzdušný priestor pre medzinárodnú leteckú dopravu.

Všetko sa to začalo v roku 1955. Thajsko sa obávalo invázie komunistov z Laosu, kde vtedy prebiehala občianska vojna. Sovietsky a čínsky vývoz komunizmu do juhovýchodnej Ázie bol reálnou hrozbou. Američanom sa horko-ťažko podarilo pred komunistickou inváziou zachrániť Južnú Kóreu a Francúzi zatiaľ držali Vietnam. V Laose vyčíňali ozbrojené komunistické bandy organizované pod názvom Pathet Lao.

Za tejto situácie tu bola umiestnená americká letecká základňa, z ktorej CIA (Central Intelligence Agency) organizovala materiálnu pomoc, ale aj špionáž v prospech USA nielen v Laose, ale neskôr aj v celej Indočíne. Trvalo to takmer 20 rokov až do roku 1974, kedy boli Američania vytlačení z Vietnamu a opustili aj základne v Thajsku.

Po odchode Američanov sa vojenská základňa zmenila na medzinárodné letisko a začali sem prichádzať aj bežní turisti. 

Počas vlády kráľa Ramu IV., zakladateľ mesta princ Krommaluang Prachaksinlapakhom dal príkaz na postavenie nového chrámu, ktorý mal nahradiť starý, opustený chrám Non Mak Khaeng. Nový chrám dostal meno Wat Matchimawat.

City Pillar Shrine (San Lak Mueang) je budhistická svätyňa postavená v architektonickom štýle typickom pre Isan v roku 1999. Nachádza sa prakticky v strede mesta.

Wat Phothisomphon je jedným z najznámejších meditačných centier v Thajsku. Adepti na učenie sa meditácii tu nájdu najlepších učiteľov meditácie a vôbec budhizmu. V tomto chrámovom komplexe sa nachádza množstvo svätých vyobrazení Budhu, niektoré sú staré aj viacej ako tisíc rokov. Pre všetkých záujemcov je to tu otvorené každý deň od 8,30 do 18,00 hod.

V Udon Thani je niekoľko trhov, ktoré sú otvorené aj dlho do noci. Okrem suvenírov ponúkajú aj čerstvú zeleninu, ryby a vôbec všetko, čo potrebuje bežný obyvateľ pre svoj život. A samozrejme množstvo hotových jedál, ktoré si môžete zobrať domov alebo sa najesť v tržnici. My sme niekoľkokrát navštívili Lum Udon Night Market, pretože sa nachádzal blízko nášho hotela, hneď vedľa železničnej stanice.

Asi najobľúbenejšou oddychovou zónou mesta je park Nong Prajak. 

Čínska svätyňa Chao Pu-Ya sa nachádza pri jazere v parku Nong Bua. Domáci ju vraj volajú svätyňa starého otca a starej mamy. Žije tu čínska komunita tretej generácie, možno preto sa to tak volá. Všetko to hrá nádhernými farbami ornamentov. V areáli sa nachádza aj nádherný strom povešaný lampiónmi.

Hotel, v ktorom sme bývali mal veľmi dobrú polohu. Nachádzal sa vedľa obchodného centra, blízko železničnej stanice a trhov v jej okolí a nebol ďaleko ani od Čínskeho centra.

Čínsko-thajské kutúrne centrum sa nachádza hneď za železničnou stanicou. Je tu umelo vytvorené jazero plné koi kaprov, veľa obchodov a reštaurácií, čínsky chrám a dokonca aj malé múzeum venované Číne. Dá sa tu pekne stráviť celý deň. Keďže sme tu boli v čase osláv čínskeho Nového roku, tak to bol dobrý úvod k oslave.

Čínsky zverokruh sa nepočíta na mesiace, ale na roky. Má dvanásť cyklov a každý rok sa nesie v inom znamení. Rok 2016 bol v znamení opice. Povedal by som, že tento rok je v znamení netopiera, ale samozrejme nie je. To iba nemiestne žartujem. Nesie sa v znamení potkana.

Ja som sa narodil v roku 1957 a to bol rok kohúta, element oheň a mal by som byť jin. Rok 2016 bol v znamení opice, prevládajúcim elementom bol oheň a bol jang. Rok predtým bol v znamení kozy. Začal sa v pondelok 8. februára 2016 a skončil 28. januára 2017 rokom kohúta.

Koncept jin a jang je podľa starej čínskej filozofie základom všetkých javov. Sú to dve navzájom opačné a zároveň doplňujúce sily, ktoré sa nachádzajú v každej živej a neživej časti vesmíru súčasne, sú v neustálom pohybe a premene jedného na druhé. Mne sa na tom páči myšlienka, že nič nie je isté a dané, čierne alebo biele, všetko sa mení a keď sa niečo niekomu javí ako jin inému sa to isté zdá jang, záleží na uhle pohľadu. Preto by sme sa nikdy s nikým nemali hádať, len diskutovať, vymieňať si názory, polemizovať a tým sa vzájomne obohacovať, pretože hádkami sa len ochudobňujeme.

Po prehliadke Čínskeho kultúrneho centra sme sa nažhavení a poučení vybrali do centra mesta, aby sme sa zúčastnili osláv. 

Okrem osláv čínskeho Nového roku sme si v meste Udon Thani veľmi užili miestnu gastronómiu, ktorá má svoje špecifiká aj čo sa týka pestrej thajskej kuchyne. Najväčšou špecialitou je grilovaná celá ryba, najčastejšie tilapia. Po thajsky sa ryba povie pla a jedlo sa volá Miang pla pao. Miang je jedlo v niečom zabalené, v tomto prípade je to samotná nasolená koža ryby. Môže to byť ale aj jedlo zabalené v banánovom alebo pandamovom liste. Pao bude komplex príloh, ktorý k rybe dostanete, čo je ryža, zelenina a štipľavá omáčka Nam pla prik.

Nam pla prik sa robí veľmi jednoducho, môžete si ju urobiť aj doma. Potrebujete k tomu thajské čili papričky, cesnak, rybaciu omáčku (fish sauce), cukor a šťavu z limetky. Do misky si vytlačíte šťavu z limetky a zmiešate s trochou cukru. Nadrobno pokrájate čili papričky a očistený cesnak a pridáte to do misky. Dobre premiešajte a nechajte minútku-dve stáť, aby sa chute spojilii. Nakoniec pridáte rybaciu omáčku. Tá je veľmi slaná, preto opatrne. Omáčka sa hodí ku všetkým jedlám, ktoré sa podávajú s ryžou, lebo Thajci ryžu nesolia, keď ju varia ani keď ju jedia.

Ale naspäť k rybe. Ryba sa griluje vcelku na drevenom uhlí obalená v slanej kruste vyšpikovaná bylinkami. Vypitvá sa tak, že sa jej odstránia žiabre a cez papuľu sa vyberú vnútornosti. Namiesto nich opäť cez papuľu jej naplníte brucho citrónovou trávou, kafirovými listami prípadne inými bylinkami a pomaličky grilujete z každej strany asi 20 minút. Potom ju len vyzlečiete z kože, ktorá sa neje a mäsko presiaknuté soľou a bylinkami chutí znamenite.

Velmi obľúbené je aj varenie v hot pote. Na to sú špeciálne reštaurácie, ktoré majú stoly upravené tak, že si sami môžete variť polievku alebo aj opekať mäso či zeleninu. Ja mám najradšej varenie polievky.

Aké sú moje ďalšie obľúbené thajské jedlá? Je ich veľa, lebo thajská kuchyňa je veľmi pestrá a dosť sa odlišuje v závislosti od regiónu, v ktorom sa nachádzate. Tu v Isane okrem už vyššie spomínaných tradičné jedlá ako fried rice na všetky možné spôsoby a s rozličnými ingredianciami, ako napríklad ryža so zeleninou, s kuracím mäsom, bravčovým, hovädzím alebo s rybou. Vôbec ryby z rieky Mekong tu prevládajú. Krevety a morské príšerky alebo morské ryby sa tu jedia menej. To skôr v Bangkoku alebo na juhu Thajska.

V ďalšom článku si pozrieme okolie mesta Udon Thani a hlavne navštívime UNESCO pamiatku.

Lubo Repka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy advokáti pracujú zadarmo

Vznikol u nás prvý pro bono rebríček.

Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.


Už ste čítali?