reklama

Washington DC - o meste a o prezidentoch

Hlavné mesto USA nesie svoje meno po prvom prezidentovi, zakladateľovi štátu, Georgovi Washingtonovi. Nachádza sa na rieke Potomac medzi štátmi Maryland a Virginia, z ktorých každý mu na začiatku daroval časť svojho územia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Toto územie pôvodne obývali indiáni kmeňa Nacotchtank. Prvá zmienka o ich hlavnej dedine pochádza z pera kapitána Johna Smitha z roku 1624. Navštívil ich osady už v roku 1608, ale správu o tomto priateľskom kmeni, ktorý sa venoval hlavne obchodovaniu s kožušinami podal až neskôr. Ich celkový počet odhadol na 300, z toho bojovníkov bolo 80. Kmeň mal na brehu rieky Potomac tri osady, hlavná sa volala Nacotchtank. Druhá osada sa nachádzala niekde na kopci, kde je dnes kapitol a aj ten kopec sa volá Capitol Hill. Hroty šípov a keramika sa našli aj na pozemku, kde teraz stojí Biely dom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Capitol Hill.
Capitol Hill. (zdroj: Lubo Repka)

V marci roku 1622 sa kapitán Henry Fleet z osady Jamestown vybral s asi 20timi ďalšími druhmi na výpravu do tejto osady za účelom obchodu, ale nestretol sa s porozumením. Indiáni ich pochopili ako konkurenciu a všetkých, práve okrem kapitána Fleeta zabili. Jeho zajali a v zajatí u nich ostal 5 rokov. Naučil sa ich reč a pochopil ich kultúru. Rovnako pochopil, že v tejto oblasti majú monopol na obchodovanie, ktorý rešpektovali všetky okolité kmene. Bieli osadníci využili žiarlivosť jedného z kmeňov a poštavali ich proti Nacotchtankom. Ich kmeň bol porazený, mnohí bojovníci zahynuli v boji a ich osady boli takmer úplne zničené. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 1634 sem prišli jezuiti. Viedol ich páter Andrew White. V dobrej vôli sa ich snažil presvedčiť na svoju vieru, teda kresťanstvo, pričom sa naučil základy ich reči a snažil sa pochopiť ich kultúru. Jezuiti bohužiaľ priniesli so sebou aj naše európske choroby, ktoré pomerne rýchlo zlikvidovali aj to, čo z kmeňa ostalo. A tak sa územie postupne vyľudnilo a okolo roku 1668 už tam nežil prakticky nikto.

Rieka Potomac.
Rieka Potomac. (zdroj: Lubo Repka)

Po vzniku Spojených štátov bolo v roku 1783 rozhodnuté postaviť nové hlavné mesto. Miesto na jeho postavenie vybral George Washington, prvý americký prezident. Umiestnil ho práve na toto vyľudnené územie. Dovtedy ako hlavné mesto slúžila Filadelfia (Philadelphia) v Pensylvánii. Vzniku Spojených štátov predchádzala tzv. Americká vojna za nezávislosť, ktorá začala 19. apríla roku 1775 a skončila sa po 8 rokoch, 4 mesiacoch a 15 dňoch 3. septembra roku 1783. Takto presne na deň to Američania počítali, lebo veľmi túžili po slobode a demokracii. Vojnu viedlo 13 kolónií proti kráľovstvu Veľká Británia, ktoré kolónie pôvodne založilo. Vzniklo v roku 1707 spojením Anglicka a Škótska, teda celého ostrova Veľká Británia. Nepatrili sem vtedy ostrov Man a ostrovy v kanáli (Channel Islands) a samozrejme ani Írsko. V roku 1800 došlo k pričleneniu Írska a štát sa premenoval na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska. V tom období vládol v Británii kráľ Juraj III., (George III.). Na trón nastúpil v roku 1760 a do roku 1800 bol kráľom dvoch kráľovstiev, Veľkej Británie a Írskeho kráľovstva. Ich spojením vzniklo 1.1. roku 1800 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obľúbenou zábavou kráľa Juraja III. bolo viesť vojny a robiť deti, čomu sa intenzívne venoval celý svoj život až kým sa nezbláznil a v roku 1810 ho museli odstaviť od trónu. Formálne mu ponechali titul kráľa až do jeho smrti v roku 1820. Britský ľud ho vraj miloval, pretože to bol prvý britský kráľ pôvodom z nemeckej Hannoverskej dynastie, ktorý sa narodil v Anglicku a hovoril po anglicky. A pritom bol už tretím Jurajom v poradí od roku 1692, ktorý Británii vládol. Mimochodom posledným vládcom z tejto dynastie bola kráľovná Viktória a od roku 1901 v Británii vládne súčasná sasko-cobursko-gothajská dynastia, ktorá aby zakryla svoj nemecký pôvod sa od roku 1917 volá windsorská. Súčasná britská kráľovná Alžbeta II. je pra-pravnučkou kráľovnej Viktórie rovnako ako jej manžel Phillip. Sú teda nielen v manželskom, ale aj v príbuzenskom vzťahu ako bratranec a sesternica z tretieho alebo štvrtého kolena.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Rieka Potomac.
Rieka Potomac. (zdroj: Lubo Repka)
Rieka Potomac.
Rieka Potomac. (zdroj: Lubo Repka)

Ale poďme naspäť do obdobia vzniku Spojených štátov amerických. Počas vlády Juraja III. sa proti stupňujúcim represiám vzbúrili jeho severoamerické kolónie. Bol to dôsledok “daňového žmýkania” kolónií, ktoré sa dovtedy v podstate spravovali samostatne. Už v roku 1774 sa zišli reprezentanti 12 kolónií (Rhode Island neposlal delegáta) vo Philadelphii a zhodli sa, že slobodu si treba vybojovať. Tým sa prakticky začala Americká vojna za nezávislosť. Následne 2. júla 1776 sa konal druhý kongres delegátov už všetkých trinástich kolónií, na ktorom spoločne vyhlásili nezávislosť a kongres toto vyhlásenie schválil 4. júla 1776. Tento deň je odvtedy oslavovaný ako Deň nezávislosti. Vojna s Britániou ale bola v podstate ešte len na začiatku. Až po rokoch ťažkých bojov musel kráľ Juraj III. priznať stratu kolónií a 3. septembra roku 1783 bola podpísaná Parížska dohoda, v ktorej kráľ oficiálne ukončil vojnu a uznal Spojené štáty. Tým bolo USA priznané územie východne od rieky Mississippi (vtedy ešte bez Floridy). Toto obrovské územie obývali asi 4 milióny obyvateľov. Tvorilo ho 13 kolónií, ktoré sa zmenili na samostatné štáty združené do jedného celku, USA. Aby sa federálna vláda nenachádzala ani v jednom zo štátov únie bol vytvorený District of Columbia (DC) a v ňom budúce hlavné mesto Washington.

Pohľad na mesto z terasy budovy Watergate.
Pohľad na mesto z terasy budovy Watergate. (zdroj: Lubo Repka)

V období vojny o nezávislosť vykonával funkciu vlády kongres. Ten naštartoval proces zjednocovania na základe konfederačnej listiny. V roku 1787 bola prijatá ústava a jej ratifikáciou postupne potvrdzovali jednotlivé bývalé kolónie, teraz samostatné štáty svoje pričlenenie k USA. Ako prvý štát prijal ústavu 7. decembra roku 1787 štát Delaware. Práve z tohoto štátu pochádza Joe Biden. Narodil sa síce v Pennsylvánii, ale väčšinu svojho života reprezentoval štát Delaware.

Prezident Washington poveril vojenského inžiniera francúzsko-amerického pôvodu menom Peter Charles L’Enfant vytvorením plánov na stavbu nového mesta. L’Enfant načrtol, teraz by sme povedali nadizajnoval hlavné rysy mesta. Svoj návrh nazval “Plány zamýšľaného mesta, ktoré bude sídlom parlamentu a vlády Spojených štátov amerických”. Ulice mesta boli tvorené rovnobežne do kríža zo severu na juh a z východu na západ ohraničené sútokom riek Potomac a Eastern Branch. Na najvyššom kopci bude stáť Kapitol, sídlo vlády. Krížom cez všetky ulice naplánoval niekoľko hlavných ulíc, z ktorých najširšia mala 400 stôp (122 metrov). 

V súčasnosti je srdcom mesta park National Mall. Z jednej strany je ohraničený budovou Kapitolu a z druhej vysokým, bielym obeliskom, monumentom Georgea Washingtona. Vzdialené sú od seba asi jednu míľu (1600 metrov). Ale park tým nekončí, plynule naň naväzujú ďalšie parky. Od Washingtonovho monumentu až po Lincolnov memoriál sa nachádza ďalší veľký park, ktorého súčasťou je zrkadlové jazero (objavilo sa aj vo filme Forrest Gump), West Potomac Park, park Vietnamských veteránov a záhrada konštitúcie. Len jedna cesta (Constitution Avenue Northwest) vás potom oddeľuje od prezidentského parku, v ktorom sa nachádza aj Biely dom.

Washington Monument. Tento obelisk vztýčený na počesť prvého prezidenta USA má výšku 167 metrov. Istý čas bol najvyššou stavbou na svete.
Washington Monument. Tento obelisk vztýčený na počesť prvého prezidenta USA má výšku 167 metrov. Istý čas bol najvyššou stavbou na svete. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad od obelisku smerom k Lincolnovmu monumentu.
Pohľad od obelisku smerom k Lincolnovmu monumentu. (zdroj: Lubo Repka)
Lincolnov pamätník.
Lincolnov pamätník. (zdroj: Lubo Repka)
Prezident Abraham Lincoln.
Prezident Abraham Lincoln. (zdroj: Lubo Repka)
Fotka na pamiatku.
Fotka na pamiatku. (zdroj: Pamela Repková)
Spätný pohľad od Lincolnovho pamätníku smerom k obelisku.
Spätný pohľad od Lincolnovho pamätníku smerom k obelisku. (zdroj: Lubo Repka)
Park je veľmi dobre udržiavaný.
Park je veľmi dobre udržiavaný. (zdroj: Lubo Repka)

Abraham Lincoln bol šestnástym americkým prezidentom v histórii, ale jedným z prvých v poradí významu. Už od svojich 14 rokov sa živil sám vlastnou prácou, na školu nemal čas. Živil sa ako lovec, pltník, hráč pokru, poštár či vojak, no skrátka vyskúšal toho veľa. Ale stále túžil po vzdelaní a preto sa vzdelával sám. V meste New Salem v štáte Illinois si prenajal obchod, ale často za ním chodili ľudia po dobrú radu, čím si získal ich rešpekt. To ho viedlo k tomu, aby kandidoval do senátu. Politika ho ale neživila, stále musel pracovať. Politicky sa postupne stále viac presadzoval a dopracoval sa až do kongresu. Svojim zásadným postojom proti otroctvu si vybudoval silnú pozíciu na kandidátke republikánskej strany v prezidentských voľbách roku 1860. Vedeli ste, že vlastne republikánom Amerika vďačí za zrušenie otroctva? Republikánom, ale hlavne prezidentovi Lincolnovi. Lincoln zvíťazil získaním 180 mandátov. Južanské štáty to neakceptovali a tak vznikla občianska vojna juhu proti severu. Juh bojoval o zachovanie otrokárskeho systému, sever za jeho zrušenie. Ako všetci vedia, vojna sa skončila víťazstvom severu a Abraham Lincoln bol aj v druhých voľbách v roku 1864 úspešný. Ešte 11. apríla roku 1865, len pár dní po skončení vojny mal prejav, v ktorom podporil obnovu juhu za predpokladu, že jeho občania budú rešpektovať výsledok občianskej vojny a slobodu pre otrokov. O tri dni neskôr bol na neho spáchaný atentát. Vo Fordovom divadle vo Washingtone na neho zozadu dvakrát vystrelil jeden z hercov divadla. Rany do jeho hlavy boli smrtelné, ale myšlienky, ktoré z nej vzišli sú večné.

Fordove divadlo.
Fordove divadlo. (zdroj: Lubo Repka)

National World War II Memorial (Národný pamätník Druhej svetovej vojny) bol sprístupnený verejnosti v roku 2004. Po jeho stranách sú vztýčené dva víťazné oblúky vysoké 43 metrov. Severný je venovaný Atlantickej strane bojov, teda Európe a južný Pacifickej strane, teda víťazstvu nad Japonskom. V strede medzi nimi je nádherná fontána. 

Pamätník Druhej svetovej vojny, jeho Atlantická strana.
Pamätník Druhej svetovej vojny, jeho Atlantická strana. (zdroj: Lubo Repka)
A jeho Pacifická strana.
A jeho Pacifická strana. (zdroj: Lubo Repka)
V strede monumentu je fontána.
V strede monumentu je fontána. (zdroj: Lubo Repka)
Pamätník vietnamských veteránov. Na tejto stene sú zvečnené mená amerických vojakov, ktorí v tejto vojne zahynuli.
Pamätník vietnamských veteránov. Na tejto stene sú zvečnené mená amerických vojakov, ktorí v tejto vojne zahynuli.  (zdroj: Lubo Repka)
Pamätník kórejskej vojny.
Pamätník kórejskej vojny. (zdroj: Lubo Repka)

Kapitol Spojených štátov je budova, v ktorej sa schádza kongres, ktorý sa skladá zo senátu a snemovne reprezentantov. Je to centrum federálnej vlády USA. Na rotundu umiestnenú v centre budovy naväzujú dve mohutné krídla. V severnom krídle sa stretáva senát a v južnom snemovňa reprezentantov. Reprezentanti reprezentujú jednotlivé štáty federácie, spolu ich je 435. Každý štát má minimálne jedného reprezentanta, ich počet závisí od počtu obyvateľov štátu, ktorý reprezentujú. Každých 10 rokov sa robí sčítanie obyvateľov a podľa neho sa upravuje počet reprezentantov. Naproti tomu senát má 100 volených kongresmanov, za každý štát dvoch.

United States Capitol.
United States Capitol. (zdroj: Lubo Repka)
Ešte jeden pohľad na budovu kapitolu. Na ľavej strane snemovňa reprezentantov a na pravej, vzdialenejšej senát.
Ešte jeden pohľad na budovu kapitolu. Na ľavej strane snemovňa reprezentantov a na pravej, vzdialenejšej senát. (zdroj: Lubo Repka)
Fotka na pamiatku.
Fotka na pamiatku. (zdroj: Jakub Liška)
Jedno z mnohých súsoší pred kapitolom.
Jedno z mnohých súsoší pred kapitolom. (zdroj: Lubo Repka)
Obrázky z dejín občianskej vojny.
Obrázky z dejín občianskej vojny. (zdroj: Lubo Repka)
United States Capitol.
United States Capitol. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad cez jazero.
Pohľad cez jazero. (zdroj: Lubo Repka)

Biely dom je sídlom prezidenta Spojených štátov. Funkčné obdobie prezidenta je 4 roky a od roku 1951 môže byť zvolený maximálne dvakrát. Napríklad Roosvelt bol zvolený za prezidenta USA až 4 krát, ale to bolo predtým, ako došlo k tomuto obmedzeniu. Previedol USA nielen cez veľkú hospodársku krízu, ale aj cez Druhú svetovú vojnu. Zomrel počas svojho štvrtého volebného obdobia a prezidentom sa stal jeho viceprezident Harry Truman. Truman sa stal prezidentom v prvom volebnom období automaticky, ale potom vyhral aj v roku 1949 a tak bol prezidentom takmer 8 rokov. Vo svojom prvom prezidentskom období, teda keď bol z funkcie viceprezidenta menovaný prezidentom musel prijať neuveriteľne zložité rozhodnutia. Len pripomeniem zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki v auguste roku 1945, keď bol vo funkcii len pár mesiacov, vytýčenie doktríny boja proti komunizmu, ktorým začala studená vojna, Marshallov plán obnovy Európy alebo vznik Organizácie Spojených národov - OSN. Nemal rád Biely dom a takmer vôbec v ňom nebýval. Tvrdil, že má zlé základy a hrozí mu zrútenie. Väčšinu času sa zdržiaval na Floride, konkrétne v Key West v dome, ktorý sa teraz volá Malý biely dom.

Prezidenta volí zbor voliteľov. Počet voliteľov v jednotlivých štátoch je rôzny, ale v podstate závisí od počtu obyvateľov jednotlivých štátov. Volitelia musia rešpektovať vôľu voličov, ktorí vo voľbách prezidenta odovzdávajú svoj hlas jednému z kandidátov. Keď sa hlasy spočítajú volitelia odovzdajú svoje hlasy tomu kandidátovi, ktorý ich získal najviacej. Celkovo je ich 538 takže, na zvolenie stačí prezidentovi získať 270 voliteľov.

Dobre strážený Biely dom.
Dobre strážený Biely dom. (zdroj: Lubo Repka)
Pred Bielym domom.
Pred Bielym domom. (zdroj: Lubo Repka)
Pred Bielym domom.
Pred Bielym domom. (zdroj: Lubo Repka)
Pred Bielym domom.
Pred Bielym domom. (zdroj: Lubo Repka)
Fotka na pamiatku.
Fotka na pamiatku. (zdroj: Pamela Repková)

Navštívili sme aj katedrálu svätého Petra a Pavla, ktorá je označovaná aj ako národná katedrála (Washington National Cathedral). Bola postavená v neogotickom štýle. Základný kameň bol položený v roku 1907 za prezidenta Theodora Roosevelta, ale dokončená bola až v roku 1990 za prezidenta Busha staršieho.

Washington National Cathedral.
Washington National Cathedral. (zdroj: Lubo Repka)
Washington National Cathedral.
Washington National Cathedral. (zdroj: Lubo Repka)
Washington National Cathedral.
Washington National Cathedral. (zdroj: Lubo Repka)

Komplex Watergate bol postavený v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Pozostáva zo šiestich budov, niektoré sú administratívne a niektoré obytné. V jedenásť poschodovej administratívnej budove na šiestom poschodí bolo sídlo demokratickej strany. Republikáni sem poslali tajných agenov prezlečených za údržbárov nainštalovať odpočúvacie zariadenia. Novinári to odhalili a nakoniec sa zistilo, že o tom vedel aj prezident Richard Nixon. Pri vypočúvaní v kongrese ale o tom klamal a tak tesne pred svojim odsúdením z pozície prezidenta USA odstúpil. Zvolený za prezidenta bol v roku 1968 a potom ešte raz v roku 1972, ale svoje druhé volebné obdobie nedokončil kvôli afére Watergate. Odstúpil akože dobrovoľne 9. augusta 1974. Preslávil sa najmä tým, že spočiatku stupňoval americkú účasť vo Vietnamskej vojne. Jedným z jeho najväčších odporcov bol John Lennon. Vo svojom druhom volebnom období sa naopak zaslúžil o zmiernenie napätia medzi USA a Čínou, ale aj Sovietskym zväzom a v roku 1973 rozhodol o stiahnutí amerických vojakov z Vietnamu.

Complex Watergate. Na jeho streche je kaviareň s krásnym výhľadom.
Complex Watergate. Na jeho streche je kaviareň s krásnym výhľadom. (zdroj: Lubo Repka)
Fotka na pamiatku.
Fotka na pamiatku. (zdroj: Pamela Repková)
Komplex budov Watergate. Možno práve z tohoto miesta videli novinári svetlá agentov umiestňujúcich odpočúvacie zariadenia v kanceláriách demokratickej strany.
Komplex budov Watergate. Možno práve z tohoto miesta videli novinári svetlá agentov umiestňujúcich odpočúvacie zariadenia v kanceláriách demokratickej strany. (zdroj: Lubo Repka)
Výhľad zo strechy.
Výhľad zo strechy.  (zdroj: Lubo Repka)
Výhľad zo strechy.
Výhľad zo strechy. (zdroj: Lubo Repka)

Na Nixonove miesto nastúpil Gerald Ford a stal sa tak doposiaľ jediným prezidentom USA, ktorý nebol vôbec zvolený, ani len za viceprezidenta, lebo aj túto funkciu prevzal menovaním na základe rezignácie voleného viceprezidenta, ktorým bol Spiro Agnew. Ten rezignoval kvôli daňovým podvodom, z ktorých ho usvedčili. Ford odsúdenému Nixonovi okamžite udelil prezidentskú milosť a tým si zabezpečil svoje nezvolenie v ďalších prezidentských voľbách v roku 1976. 

Na Netflixe teraz beží seriál Designated Survivor. Washington DC sa stal terčom teroristického útoku, pri ktorom bol zničený Kapitol a v ňom zahynula celá vláda, prezident aj viceprezident. Do úradu je podľa zákona menovaný “ďalší” politik v poradí a tak sa stáva prezidentom USA. Viac vám neprezradím, len mi to napadlo pri tom Fordovi.

National Museum of African American History and Culture.
National Museum of African American History and Culture. (zdroj: Lubo Repka)

Smithsonian Institution je sen všetkých milovníkov múzeí. Organizácia prevádzkuje, ak to tak môžem povedať 19 múzeí a galérií vrátane jednej zoologickej záhrady. Do všetkých je vstup zadarmo. Najnavštevovanejšie je prírodovedné múzeum (National Museum of Natural History). Vystavuje 127 miliónov artefaktov od kostí dinosaurov až po egyptské múmie. Mne sa najviac páčilo múzeum amerických indiánov (National Museum of the American Indian), ale veľmi zaujímavé bolo aj múzeum letectva a kozmonautiky (National Air and Space Museum).

V múzeu amerických indiánov.
V múzeu amerických indiánov. (zdroj: Lubo Repka)
V múzeu amerických indiánov.
V múzeu amerických indiánov. (zdroj: Lubo Repka)
V múzeu letectva a kozmonautiky.
V múzeu letectva a kozmonautiky. (zdroj: Lubo Repka)
V múzeu letectva a kozmonautiky.
V múzeu letectva a kozmonautiky. (zdroj: Lubo Repka)
V múzeu letectva a kozmonautiky.
V múzeu letectva a kozmonautiky. (zdroj: Lubo Repka)
V múzeu letectva a kozmonautiky.
V múzeu letectva a kozmonautiky. (zdroj: Lubo Repka)
Na pamiatku Jamesovi Smithsonovi.
Na pamiatku Jamesovi Smithsonovi. (zdroj: Lubo Repka)
Pozostatky Jamesa Smithsona, ktorý zomrel v Janove 26. júna 1829.
Pozostatky Jamesa Smithsona, ktorý zomrel v Janove 26. júna 1829. (zdroj: Lubo Repka)

Smithsonian Institution bola založená 10. augusta v roku 1846. Pomenovaná je po svojom hlavnom sponzorovi, britskom vedcovi Jamesovi Smithsonovi (James Smithson). Zomrel v roku 1829 a takmer celý svoj obrovský majetok, ktorý zdedil po rodičoch poručil svojmu synovcovi. Ten tiež zomrel bezdetný a venoval svoje dedičstvo Spojeným štátom americkým pod podmienkou založenia inštitúcie Smithsonian. Prezident Andrew Jackson pre toto dedičstvo v roku 1836 poslal svojho diplomata menom Richard Rush. Ten ho priviezol do Ameriky v 105 vakoch obsahujúcich 104 960 zlatých sovereignov. To bola vtedy v Británii najhodnotnejšia zlatá minca v hodnote 12 libier sterlingov. V prepočte na dnešné peniaze je to asi 12,5 milióna libier, ale reálna hodnota pri zohľadnení iných cien sa blíži k 220 miliónom libier.

Zámok, v ktorom má sidlo Smithsonian Institution.
Zámok, v ktorom má sidlo Smithsonian Institution. (zdroj: Lubo Repka)

Mesto Washington patrí medzi najnavštevovanejšie miesta USA, ročne sem príde viacej ako 20 miliónov návštevníkov. Pritom, že tu žije iba 700 tisíc obyvateľov, je to obrovské množstvo turistov, ktorí chcú nielen vidieť najvýznamnejšie pamiatky a monumenty mesta, ale chcú sa aj dobre najesť, prípadne ísť večer niekam von na koncert a podobne. A nemusíte sa báť, naozaj je kam ísť.

Večernými uličkami Washingtonu.
Večernými uličkami Washingtonu. (zdroj: Lubo Repka)
V jednom z jazzových klubov.
V jednom z jazzových klubov. (zdroj: Lubo Repka)
Pravý americký steak...
Pravý americký steak... (zdroj: Lubo Repka)
... s hranolkami.
... s hranolkami. (zdroj: Lubo Repka)

Donald Trump je ešte stále prezidentom USA, keď píšem tento článok, preto sa musím zmieniť aj o našej návšteve v jeho hoteli.

Hotel Donalda Trumpa vo Washingtone.
Hotel Donalda Trumpa vo Washingtone. (zdroj: Lubo Repka)
Trump International Hotel.
Trump International Hotel. (zdroj: Lubo Repka)
V atriu sa dá príjemne posedieť.
V atriu sa dá príjemne posedieť. (zdroj: Lubo Repka)
Sadli sme si k baru a obsluhoval nás slovenský barman, myslím že sa volal Martin.
Sadli sme si k baru a obsluhoval nás slovenský barman, myslím že sa volal Martin. (zdroj: Lubo Repka)
Dali sme si pohár Trumpovho chardonnay.
Dali sme si pohár Trumpovho chardonnay. (zdroj: Lubo Repka)

Akým prezidentom bol Donald Trump vyhodnotia dejiny. V roku 2016, teda pred štyrmi rokmi ako republikánsky kandidát porazil demokratku Hillary Clinton a stal sa najstarším nastupujúcim prezidentom USA v histórii. Rovnako bol prvým prezidentom, ktorý nikdy neslúžil v armáde a ani nevykonával žiadnu štátnu úradnícku funkciu. A naučil všetkých politikov sveta komunikovať s občanmi prostredníctvom sociálnych sietí. Naučil sa to od neho aj náš obyčajný človek, v súčasnosti predseda vlády. A obyčajným ľuďom sa to páči, aj keď stále menej.

Ekonomicky sa počas jeho vlády USA darilo, znížila sa nezamestnanosť, akcie rástli do nevídaných výšok, až kým neprišla súčasná korona kríza. Tá mu asi nepomohla. A nemali ho radi umelci. Bruce Springsteen tvítoval svoj názor na Biely dom počas vlády Trumpa takto: Nie je tam miesto pre umenie, nie sú tam knihy, poézia, hudba. Žiadne domáce zvieratá, chýba tam najlepší priateľ človeka a nie je tam ani mačka. Na stenách nevysia rodinné fotografie, nie je tam fotka Obamovcov na pláži, Bushovcov ako chytajú ryby, Reganovcov jazdiacich na koňoch, Kennediovcov hrajúcich volejbal, nič také ľudské. Chýba tam radosť zo života a obyčajné šťastie.

Prajem Amerike, aby sa znovu usmievala.

Lubo Repka.

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  252x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu