Po stopách Mayov na polostrove Yucatán 1

Autor: Lubo Repka | 24.2.2021 o 0:10 | Karma článku: 4,26 | Prečítané:  922x

Aj napriek súčasným obmedzeniam cestovania sme sa rozhodli podniknúť jednu z mojich vysnívaných ciest do Mexika.

Vždy ma fascinovala kultúra pôvodných obyvateľov Ameriky a na polostrove Yucatán v Mexiku sa nachádza množstvo archeologických lokalít spojených s históriou Mayov.

Spojené štáty mexické (Estados Unidos Mexicanos) tvorí 31 spolkových štátov a dištrikt hlavného mesta Mexico City. Celková plocha Mexika je 1,972,550 kilometrov štvorcových, počet obyvateľov 126 miliónov. Vznik bol deklarovaný 16. septembra 1810, ale oficiálne uznané bolo až 28. decembra 1836. Prvá ústava bola prijatá v roku 1824, druhá v roku 1857 a súčasná, tretia 5. februára roku 1917.

Pred vznikom federácie bolo Mexiko španielskou kolóniou, ktorá sa volala Nové Španielsko (Nueva España). Oficiálne trvanie Nového Španielska sa počíta od roku 1521, kedy si Španieli pokorili ríšu Aztékov až do roku 1821, kedy sa skončila vojna o nezávislosť.

Asi 500 španielskych conquistadorov pristálo na pobreží Mexického zálivu pod velením Hernána Cortésa vo februári roku 1519. Založili nové mesto Veracruz, ktoré im poslúžilo ako základňa na ďalšie vojenské akcie. Do dvoch rokov padlo hlavné mesto Aztékov Tenochtitlán (dnes Mexico City) do rúk dobyvateľov, ktorým víťazstvo zabezpečil jednak nekompromisný a tvrdý postup vojakov, ktorí nikoho nešetrili a  choroby starého sveta, ktorými sa ako prví nakazili panovníci ríše Aztékov. Celá táto historická udalosť je dobre zdokumentovaná, v týchto blogoch sa jej ale nebudem venovať, pretože nás budú zaujímať hlavne Mayovia. A ich najvýznamnejšie mestá sa nachádzali na polostrove Yucatán.

Na polostrove Yucatán sa nachádzajú tri spolkové štáty: Yucatán, Quintana Roo a Campeche. Spolu majú tieto tri štáty rozlohu 141 736 km2, celkom počet obyvateľov 4 milióny 335 tisíc. Čiže na rozlohe trikrát väčšej ako je Slovensko žije menej obyvateľov než máme my.

Štát Yucatán má rozlohu 44 705 kilometrov štvorcových a počet obyvateľov 1,469 miliónov, štát Quintana Roo má rozlohu 39 524 kilometrov štvorcových a počet obyvateľov 2,016 miliónov a štát Campeche má rozlohu 57 507 kilometrov štvorcových a počet obyvateľov 850 tisíc. 

Mayská civilizácia dosiahla svoj vrchol v období od 2. storočia do 10. storočia. Existovalo asi 40 veľkých mayských miest. Rozloha územia, ktoré Mayovia ovládali samozrejme presahuje rozlohu týchto troch mexických štátov. Mayovia mali svoje mestá aj v súčasných štátoch Belize, Guatemala, Salvador, Honduras a Nikaragua. A okrem územia štátov Yukatánskeho polostrova sa nachádzali veľmi významné mestá aj v iných súčasných štátoch Mexika ako Tabasco alebo Chiapas. Dúfam, že sa mi niekedy v blízkej budúcnosti podarí navštíviť aj tieto miesta, ale v nasledujúcich blogoch sa sústredíme na tie miesta, ktoré sa aj vám ponúkajú na návštevu, lebo to vôbec nie je komplikované dostať sa sem. Stačí priletieť do Cancúnu, prenajať si auto a namiesto vylihovania na pláži cestovať a spoznávať. Ale pri dobrej organizácii cesty po Yucatánskom polostrove si určite nájdete aj čas a miesto na odddych na pláži alebo dokonca prístrojové potápanie či šnorchľovanie. Lebo podmorský svet je tu rovnako krásny a zaujímavý ako ten pozemský.

My sme sem odleteli z Viedne letom cez Zürich tretieho februára 2021. Doma sme si urobili PCR testy na Covid-19, ktoré od nás nikto nepožadoval. Obidva lety prebehli absolútne bez problémov. Po celý čas sme mali nasadené respirátori, iba keď sme jedli alebo pili, sme si ich na chvíľku dali dole. Ešte v ten istý deň sme boli v Cancúne, požičali sme si auto a odviezli sa do prvého mesta, ktoré sme mali v pláne navštíviť. Keďže už bola tma, nechceli sme cestovať ďaleko, preto sme si zvolili mesto Puerto Morelos, ktoré sa nachádza len 9 kilometrov od letiska smerom na juh.

Puerto Morelos je malé letovisko s prekrásnymi plážami a neďalekým koralovým útesom, ktorý umožňuje len krátkym výletom na lodi dosiahnuť a preskúmať druhý najväčší bariérový útes na svete. Mezoamerický koralový útes sa ťahá od pobrežia Hondurasu, Belize a Guatemaly až po ostrov Cozumel a končí práve niekde tu, pri Cancúne na polostrove Yucatán. Väčší je už iba Veľký bariérový útes na pobreží severovýchodnej Austrálie. Mexičania si podmorské bohatstvo svojej krajiny nesmierne vážia. Tu konkrétne je celá priľahlá oblasť vyhlásená za Národný park (Parque Nacional Arrecife de Puerto Morelos) a pri šnorchlovaní, potápaní, ale aj pri obyčajnom kúpaní sa samozrejme nesmiete dotýkať koralov alebo na ne stúpať, či dotýkať sa rýb a nesmú sa používať ani opaľovacie krémy. Odporúča sa kúpať a šnorchlovať v špeciálnom tričku s dlhým rukávom.

My sme sem prišli len prenocovať. Pred spaním sme si dali večeru v miestnej reštaurácii, kde sa potešili našej návšteve. Aj keď sú tu nejakí turisti je ich oveľa menej, ako býva v tomto čase zvykom.

Ráno sme si pozreli mestečko a potom sme sa hneď pobrali ďalej na juh do mesta Akumal. Tu sme plánovali ostať dve noci a pozrieť si okolie.

Mestečko Akumal je mladšie ako ja. Založené bolo v roku 1958 ako komunita potápačov. Zakladateľ Pablo Bush Romero bol fotograf, potápač, dobrodruh, lovec divej zvery, archeológ, spisovateľ a v neposlednom rade podnikateľ. Narodil sa v Mexico City 6.10.1905 a zomrel 11.8.1998. Pokladá sa za zakladateľa mexickej potápačskej archeológie. Aktívne prispieval do mnohých časopisov po celom svete. Jeho kniha Under the Waters of Mexico patrí k základnej literatúre o Yucatáne.

Opäť sme mali hotel priamo na pláži, čo tu je bežné, napriek tomu musím povedať, že som ani nečakal také príjemné a čisté ubytovanie, aké sme dostali. Tak sme si ten deň iba tak užili. Na druhý deň sme mali cieľ navštíviť niektoré cenote v okolí, čo sa nám aj podarilo.

Cenote sú prírodné zdroje pitnej vody vytvorené vo vápencových podložiach. Treba podotknúť, že na celom polostrove Yucatán nie sú rieky. Ak sú, tak len podzemné. Vytvára ich zrážková voda, ktorá presakuje cez póry v skalách, čím sa aj prefiltruje a uloží na podloží. V niektorých prípadoch cenote vyzerá ako obrovská studňa, v iných ako jazero a v prípadoch podzemných riek vyúsťujúcich do mora tvorí brakické zátoky. Mayom poskytovali pitnú vodu, teraz slúžia turistom, ale aj domácim na atraktívne kúpanie. Odhaduje sa, že ich je na Yucatáne asi 6 až 8 tisíc, len niektoré z nich sú sprístupnené.

Cenote Dos Ojos sú dve navzájom prepojené studne, v ktorých sa dá nielen kúpať, ale aj potápať. V preklade názov znamená dve oči, to preto, lebo pre Mayov boli takéto studne posvätné a predstavovali niečo ako oči do podsvetia. Teplota vody v nich sa celoročne pohybuje okolo 24–25 stupňov Celzia. Voda je neskutočne priezračná a žijú v nej aj drobné rybičky, ktoré vás ihneď ochutnajú, ak sa odvážite si tu zaplávať. Prepojovacia jaskyňa je dlhá 400 metrov a je veľmi hlboká, čo láka najmä prístrojových potápačov.

 Lagúna Kaan Luum predstavuje iný druh cenote. Je to vlastne prírodné jazero uprostred ktorého sa nachádza hlboká diera naplnená taktiež priezračnou vodou. Plavcom je do hlbokej vody preventívne zakázaný prístup, ale potápači si to tu užívajú. Oko v strede je 82 metrov hlboké. Zaujímavé je, že sem chodia prevažne domáci, ktorí sa tu namažú liečivým blatom. Pre turistov to nie je také atraktívne.

Lagúna Yal Ku sa nachádza priamo v meste Akumal, ktoré je známe ako vynikajúca lokalita pre pozorovanie morských korytnačiek. Aj v tejto lagúne ich môžete vidieť, ak budete mať šťastie a prídete v čase „korytnačej“ sezóny, čo je niekedy v septembri. Vraj sa tu dajú vidieť aj raje, ale určite viem potvrdiť, že tu uvidíte množstvo pestrofarebných rýb. Prístup k vode je zabezpečený drevenými lávkami a vstup do vody je riešený plošinkou so schodmi. Voda je tu hlboká len niekoľko metrov a je veľmi čistá.

 Je tu aj hotel, v ktorého záhrade sú vystavené veľmi zaujímavé sochy. Do záhrady môžete vôjsť, aj keď tam nie ste ubytovaní.

Na záver pripájam krátke, rekapitulačné video.

Na druhý deň sme sa presúvali do mesta Valladolid, ale podstatné nebolo samotné mesto, ako skôr cesta do neho. Po ceste sme si totiž naplánovali pozrieť ešte jedno cenote a potom archeologické nálezisko Cobá. Ale o tom až v nasledujúcom článku.

Lubo Repka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič nemá vlastnosti štátnika, Pellegrini vytesnil minulosť. Kto sú víťazi a porazení rok po voľbách?

Víťazom v koalícii je podľa preferencií Sulík, inak boduje Pellegrini.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Matovičov rok

Pre udržanie koalície voliči urobili všetko.


Už ste čítali?