Po stopách Mayov na polostrove Yucatán 4

Autor: Lubo Repka | 5.3.2021 o 6:43 | Karma článku: 3,86 | Prečítané:  210x

Z mesta Mérida sme si urobili celodenný výlet, aby sme si pozreli dve archeologické lokality, ktoré sa nachádzajú neďaleko. Uxmal a Mayapán.

Na juh od Méridy je Uxmal. Je to asi 80 kilometrov, cesta trvá hodinu a pol.

Uxmal (vyslovuje sa ušmal) bolo významné staroveké mesto Mayov klasickej periódy založené pravdepodobne v roku 500. Budovy mesta sú veľké a vyzdobené plastikami vytesanými do kvádrov, z ktorých sú postavené. Je poprepájané cestami (sacbes), ktoré boli vybudované nielen v meste medzi jednotlivými budovami, ale viedli aj von z mesta do okolitých miest, ako napríklad Kabah, Sayil, Ladná, ale aj do Chichen Itzá. Tieto mestá boli dlhovekí spojenci a vzájomne sa podporovali.

Uxmal bol istú dobu hlavným mestom oblasti Puuc. Tá sa od ostatného Yucatánu odlišuje tým, že sú tu mierne kopce, čo aj v preklade puuc znamená. Krajina kopcov. Bolo to v rokoch 850 až 925, keď bolo mesto na svojom vrchole. Asi v roku 1000 ho dobyli Toltékovia a už o sto rokov bolo mesto prakticky opustené. Ale nebolo zničené a preto sa jeho stavby zachovali v celkom dobrom stave až do súčasnosti. 

K tým Toltékom som tiež plný obdivu. Vplyv ich ríše sa prejavil až na Yucatáne, ktorý bol a stále je od vtedajšieho centra ich moci v meste Tulu, v dnešnom mexickom štáte Hidalgo, vzdialený tisíc kilometrov. Len si to predstavte, že všetci vtedy v Mezoamerike chodili pešo. Napriek týmto vzdialenostiam bol vplyv toltéckej kultúry badateľný aj v Chichen Itzá, ale je ho vidno hlavne tu v Uxmale a v kultúre Puuc. Toltécku kultúru potom prevzali Aztékovia. Bolo to niečo podobné ako starí Gréci a Rimania.

Keď vstúpite do archeologického areálu hneď po krátkej ceste sa ocitnete oproti jednej z najkrajších mayských stavieb. Čarodejníkova pyramída (La Pirámide del Adivino). Preklady sa rôznia. V angličtine je to sorcerer (čarodejník, strigôň), ale tiež dwarf (trpazlík, škriatok) pričom španielsky preklad je veštec.

Legenda hovorí, že neďaleko Uxmalu žila kedysi jedna stará žena, ktorá mala povesť zlej čarodejnice, skrátka bola to bosorka. Jedného dňa našla vajce. Z vajíčka sa vyliahlo dieťa, teda vyskočil z neho chlapec. Vychovala ho ako svojho syna, tak nečudo, že sa z neho stal čarodejník. Cítil sa byť predurčený za vládcu Uxmalu a tak sa o svoje práva prihlásil u vtedajšieho kráľa. Starý kráľ mu nechcel odovzdať svoju moc len tak ľahko a určil mu množstvo nemožných úloh, ktoré ale čarodejník aj pomocou svojej mamy strigy všetky splnil. Potom si starý kráľ zmyslel, že aj on to dokáže, ale nepodarilo sa mu to a pri jednej z úloh zahynul. A tak sa trpazlík, čarodejník stal kráľom Uxmalu. A aby potvrdil svoju moc vytvoril túto nádhernú pyramídu a to iba za jednu noc.

V skutočnosti bola pyramída postavená niekedy medzi šiestym a deviatym storočím, pričom jej základ tvorí až 5 iných stavieb, až ktorých prepojením vznikla súčasná podoba stavby. Možno aj preto má taký neobvyklý, eliptický pôdorys.

Za Čarodejníkovým palácom sa nachádza štvorcová budova pomenovaná podľa reliéfov rozličných vtákov, ktoré ju zdobia. Sú tu zobrazené papagáje, moriaky, orly, ale aj kolibríky a pod. Tá nadväzuje na štvorcové nádvorie s dĺžkou jednej strany asi 33 metrov. Obklopené je zo všetkých strán budovami, každá z nich je iná, jedna krajšie vyzdobená ako druhá. Je tu aj veľa jednotlivých miestností, ktoré Španielom pripomínali kláštor pre mníšky a tak objekt nazvali Kláštorný štvorec. Medzi budovami je v rohu vždy ponechaný voľný priestor a tak cez celé nádvorie stále pofukuje príjemný vietor. Geniálne, pozrite si to na nasledujúcich fotkách.

Keby ste sem niekedy prišli v „normálnych časoch“ a ubytovali sa v jednom z hotelov, ktoré sú tu postavené, mohli by ste sa zúčastniť nočnej prehliadky Uxmalu. Rozpovedia a pomocou svetelných efektov aj znázornia príbeh o krásnej princeznej z mesta Mayapán (Sac Nicte – Biely kvet) a mladom kráľovi mesta Chichen Itzá (Canek – Čierny had), ktorý sa do seba zaľúbili, aj keď princezná už bola určená za manželku korunnému princovi z Uxmalu (Ulil). Canek princeznú v deň jej svadby uniesol priamo z oltára, samozrejme za pomoci mágie. Mestá Mayapán a Uxmal vyhlásili Chichen Itzá vojnu a vypravili obrovskú armádu, aby mesto zničila. Ale Canek svoj ľud zachránil a to tak, že mesto narýchlo všetci opustili a ušli aj spolu s princeznou niekam do lesov, kde vraj postavili nové mesto a tam v pokoji žili, až kým nepomreli. Tak a už viete, prečo boli niektoré mayské mestá tak náhle opustené.

Z nádvoria sa dá výjsť von na južnú plošinu a uvidíte krásne zvrchu futbalové ihrisko. Tak ako všade, pozostáva z dvoch pozdĺžnych štruktúr, tentoraz s kolmými stenami, na ktorých sú obruče s otvormi pre loptu a plošinka pre hráčov, po ktorej sa teraz promenádujú iba iguány.

Za ihriskom sa objavia ďalšie veľkolepé budovy. Vpravo veľká pyramída, ktorá nie je teraz sprístupnená a ešte na nej prebiehajú archeologické práce a vľavo obrovská stavba paláca Guvernéra a k nemu prislúchajúcich budov. Všetko je to vystavané na kopci a odtiaľ je potom aj úplne najlepší výhľad na celý Uxmal.

V susedstve archeologického parku Uxmal vyrástlo múzeum čokolády. Ecoparque museo del chocolate. Po zaplatení vstupného sa môžete prechádzať po záhrade, v ktorej okrem lokálnych rastlín a stromov nájdete aj klietku so zachránenými opicami a párom jaguárov, ktorí boli tiež zachránení. V areáli predvádzajú indiáni aj svoju kultúru, ide o mayskú hudbu. Skupina šiestich hudobníkov tu odohrá na rozličných nástrojoch svoje nacvičené vystúpenie, ale aj tak je to milé a zaujímavé. Je tu aj miestnosť, v ktorej vám pán vysvetlí všetko o výrobe kakaa a dostanete ho aj ochutnať. Na záver sa môžete (čo silno odporúčam) zastaviť v malom obchodíku a kúpiť si nejakú čokoládu, napríklad štipľavú s habanero papričkami.

Ukážku originálnej mayskej hudby si môžete vypočuť v nasledujúcom krátkom videu.

Z Uxmal do Mayapán je to 65 kilometrov a cesta by mala trvať trochu viac ako hodinu.

Mayapán bol kultúrnym a mocenským centrom Yucatánu v neskoro-klasickom období mayskej histórie v rokoch 1220 až 1440. Bolo jedným z mála miest ohradených obranným múrom, ale mnohé jednoduchšie obydlia sa nachádzali aj za hranicami mesta, za obranným múrom. Žilo tu asi 15 až 17 tisíc obyvateľov, z toho asi 10 až 12 tisíc priamo vo vnútri hradieb.

Mesto bolo pravdepodobne založené spoluprácou vládcov dvoch iných mocných miest. Chichen Itzá a Uxmal. Po zničení mesta Chichen Itzá sa jeho vládca kráľ Kukulcán II. ujal vlády v Mayapáne. Tu vládol v rokoch 1263 až 1283, ale po jeho smrti prevzala vládu asi násilným spôsobom dynastia Cocoom. Vládli potom celému Yucatánu 200 rokov, až do roku 1441.

Hlavným chrámom je Kukulcan, pyramída tiež známa ako hrad (el Castillo). Neďaleko nej sa nachádza cenote Ch’en Mul. Toto cenote je veľmi malé, ale vraj v okolí ich bolo asi ďalších 26, takže mesto nemalo o vodu núdzu. Pyramída má štvorcový pôdorys s deviatimi terasami, na ktoré vedú schody zo všetkých štyroch strán. Celkovo pôsobí ako imitácia starších chrámov z Chichen Itzá a nie je ani tak dokonale postavená, ako tie staršie. To malo za následok, že budovy sú v ruinách, viacej zničené ako tie staršie, ktoré pôsobia, že boli postavené precíznejšie. Je zaujímavé, že Mayapán nemal žiadne ihrisko na loptovú hru. Boli to skôr obchodníci ako športovci. Udržiavali obchodné styky aj s mayskými mestami až v terajšej Guatemale, ale aj s mestami z mexického štátu Tabasco, cez ktoré obchodovali až s centrálnym Mexicom a Aztékmi, ktorí boli práve na vzostupe. To sú na vtedajšie pomery obrovské vzdialenosti. Svoje mesto náhle opustili niekedy v 15. storočí. Podľa niektorých písomných správ to bolo presne v roku 1441. Príčinou boli vnútorné mocenské boje a pravdepodobne sa navzájom pozabíjali najvplyvnejšie rodiny, mesto ostalo bez aristokracie a vládcov a tak ho obyčajní ľudia opustili. Možno aj u nás na Slovensku to takto dopadne s tými obyčajnými „oľano“ ľuďmi.

Mayapán už nie je taký turistický ako Chichen Itzá alebo Uxmal a tak tu nebol skoro nikto. A okrem toho tu je možné na pyramídy aj vystúpiť, čo som samozrejme aj urobil, lebo odtiaľ je vždy nádherný výhľad. 

Naspäť do Méridy to bolo jednoduché. Je to iba 52 kilometrov, cesta trvá asi 45 minút. 

Na záver opäť pripájam krátke ilustračné video, ktoré vám niektoré veci lepšie objasní, ako to ja dokážem slovami popísať.

V ďalšom článku si konečne predstavíme mesto Mérida, navštívime mayské ruiny Dzibilchaltún, potom si krátko pozrieme prímorské letovisko Progreso, morskú soľnú baňu a na záver aj „žlté“ mesto Izamal, kde sa nachádza kláštor svätého Antónia z Padovy a priamo v meste niekoľko pyramíd.

Lubo Repka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Matovič ponížil Slovensko

Problémom nie je Sputnik, ale správanie expremiéra.

Návrat do škôl: Akú platnosť bude mať test v mojom okrese? (otázky a odpovede)

Od 26. apríla sa triedy otvoria podľa situácie v danom okrese.


Už ste čítali?