reklama

Po stopách Mayov na polostrove Yucatán 5

Mérida má asi 858 tisíc obyvateľov. V roku 2019 bolo mesto vyhodnotené ako druhé najbezpečnejšie mesto v celej Amerike, prvý bol Quebec City v Kanade. V meste žije najväčšia mayská populácia, tvoria 60% obyvateľstva.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V histórii španielskych dobyvateľov Mexika boli traja conqvistadori toho istého mena: „Francisco de Montejo”. Francisco de Montejo zvaný dôstojník (el adelante), jeho syn Francisco de Montejo y León (el mozo) a tretí Francisco de Montejo (el sobrino), prezývaný synovec. Méridu založil Montejo y León - syn v roku 1542. Nazval ju po rovnomennom meste, ktoré sa nachádza v španielskej Extremadure. Postavené bolo na mieste pôvodného mayského mesta menom Ichcaanzihó, čo znamená päť pahorkov. Doteraz je možné v múroch niektorých historických budov nájsť kamene opracované starými Mayami. Spoznáte ich podľa toho, že majú vyrezané mayské symboly. Niektoré sa nachádzajú v stenách katedrály.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Mérida je hlavným mestom štátu Yucatán.
Mérida je hlavným mestom štátu Yucatán. (zdroj: Lubo Repka)
Námestie nezávislosti. Plaza de la Independencía.
Námestie nezávislosti. Plaza de la Independencía. (zdroj: Lubo Repka)
Méridská katedrála.
Méridská katedrála. (zdroj: Lubo Repka)
Méridská katedrála.
Méridská katedrála. (zdroj: Lubo Repka)
Méridská katedrála.
Méridská katedrála. (zdroj: Lubo Repka)
Méridská katedrála.
Méridská katedrála. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach Méridy.
V uliciach Méridy. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach Méridy.
V uliciach Méridy. (zdroj: Lubo Repka)
Plaza de la Independencía.
Plaza de la Independencía. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach Méridy.
V uliciach Méridy. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach Méridy.
V uliciach Méridy. (zdroj: Lubo Repka)
Manuel Cepeda Peraza. Bol to armádny generál, podporovateľ Benita Juareza.
Manuel Cepeda Peraza. Bol to armádny generál, podporovateľ Benita Juareza. (zdroj: Lubo Repka)
V uliciach Méridy.
V uliciach Méridy. (zdroj: Lubo Repka)
Mestská radnica.
Mestská radnica. (zdroj: Lubo Repka)
Dom Montejovcov.
Dom Montejovcov. (zdroj: Lubo Repka)
Na ulici Paseo Montejo.
Na ulici Paseo Montejo. (zdroj: Lubo Repka)
Monument  a Justo Sierra O'Reilly. Spisovateľ a historik pôvodom z Méridy.
Monument a Justo Sierra O'Reilly. Spisovateľ a historik pôvodom z Méridy. (zdroj: Lubo Repka)
Monumento a la Patria. Pamätník mexickej histórie.
Monumento a la Patria. Pamätník mexickej histórie. (zdroj: Lubo Repka)
Monumento a la Patria. Je tu vyše 300 reliéfov z dejín Mexika.
Monumento a la Patria. Je tu vyše 300 reliéfov z dejín Mexika. (zdroj: Lubo Repka)
Monumento a la Patria. Okolo neho prúdi neustále hustá mestská doprava.
Monumento a la Patria. Okolo neho prúdi neustále hustá mestská doprava. (zdroj: Pamela Repková)
A opäť Plaza de la Independencía.
A opäť Plaza de la Independencía. (zdroj: Lubo Repka)

Mesto prosperovalo najmä z výroby založenej na použití vlákien rastliny z rodiny agáve. Rastlina agáva bola používaná ľuďmi žijúcimi v Strednej Amerike tisíce rokov. Je jej veľa druhov, niektoré z nich majú len dekoračný charakter, iné sú úžitkové a vyrábajú sa z nich rozličné produkty každodennej potreby. A nemyslím tým iba tequilu, ktorá sa vyrába z modrej agávy. Konkrétne teraz chcem písať o agáve, z ktorej sa vyrába henequen. Jej vedecký názov je Agave Fourcroydes, slovensky sa volá agáva jukatánska. Z jej listov sa vyrába vlákno henequen, ktoré sa používa v textilnom priemysle na povrazy, laná a vrecovinu. Vyrábajú sa z neho aj tašky, rohože, všelijaké podložky a košíky. No a aby som nezabudol siete na hojdanie a spanie - hamoky. Na prelome 19. a 20. storočia tu vraj žilo viac milionárov ako v ktoromkoľvek inom meste na svete. Vďaka henequenu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Agávové polia.
Agávové polia. (zdroj: Lubo Repka)

Hotel, v ktorom sme boli ubytovaní bol typický pre mesto Mérida. Zvonku nevyzeral ktovie ako, dokonca sme ho na prvýkrát minuli, ani sme si ho nevšimli a museli sme sa otočkou vrátiť, aby sme zistili, že táto budova, to je náš hotel. Akoby nechceli navonok dávať najavo svoje bohatstvo, všetko pekné začína až keď vojdete dovnútra. Veď pozrite si fotky.

Takto vyzeral náš hotel zvonku z ulice.
Takto vyzeral náš hotel zvonku z ulice. (zdroj: Lubo Repka)
A takto zvnútra.
A takto zvnútra. (zdroj: Lubo Repka)
Recepcia.
Recepcia. (zdroj: Lubo Repka)
Chodba do dvora.
Chodba do dvora. (zdroj: Lubo Repka)
A takto vo dvore.
A takto vo dvore. (zdroj: Lubo Repka)
A takto bol nasvietený v noci.
A takto bol nasvietený v noci. (zdroj: Lubo Repka)

Čo sa týka jedla, nájdete tu všetko. Od typických mayských jedál až po sushi alebo pizzu. V reštauráciách sa sedí prevažne vonku, musíte prísť s maskou, ale potom si ju dáte dole a môžete spokojne večerať a prípadne popíjať.

Henequen sa do sveta vyvážal z prístavu Sisal, čo bol ešte donedávna hlavný prístav pre štát Yucatán a mesto Mérida. Preto sa tomuto vláknu niekedy hovorí aj sisal. Dnes je najväčší prístav v meste Progreso, kde sme sa nakrátko zastavili, ale najprv sme navštívili archeologické nálezisko Dzibilchaltún.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dzibilchaltún patrí k významným mayským mestám Yucatánu. Najväčší rozmach dosiahol v neskorej klasickej perióde v deviatom storočí, čo dokazuje aj dátum na jednej zo stél, ktoré sa tu zachovali. Vedci ho rozšifrovali ako rok 849. Mesto bolo neskôr takmer úplne opustené a znovu plne obývané až okolo roku 1200. Po roku 1200 došlo opäť k vysokému úbytku obyvateľov, nikto nevie prečo, ale následne sa zase rozrástlo, nikdy však už nedosiahlo taký rozkvet, ako v deviatom storočí. Obývané bolo aj v čase príchodu Španielov, ktorí tu dokonca v roku 1590 postavili kresťanskú kaplnku. Medzi ostatnými stavbami ju ľahko rozoznáte, pretože má okrúhlu klenbu, akú Mayovia nevedeli postaviť. Ich klenby boli vždy do špica, oblúkovú klenbu takpovediac neobjavili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Uvítacia doska v archeologickej lokalite Dzibilchaltún.
Uvítacia doska v archeologickej lokalite Dzibilchaltún. (zdroj: Lubo Repka)
Mayské sochy.
Mayské sochy. (zdroj: Lubo Repka)
Mayský trón.
Mayský trón. (zdroj: Lubo Repka)
Socha človeka s jaguárou hlavou.
Socha človeka s jaguárou hlavou. (zdroj: Lubo Repka)

Mesto bolo v deviatom storočí rozsiahle, v okolí sa nachádza až 8 tisíc malých alebo väčších ruín. V tomto období tu a v bezprostrednom okolí žilo asi 40 000 ľudí. Najväčšie stavby sa nachádzajú na Centrálnom námestí. Z neho potom viedla sacbé (mayská cesta) ku skupine stavieb, z ktorých je najvýznamnejší Chrám siedmych bábik, postavený okolo roku 700.

Chrám siedmych bábik.
Chrám siedmych bábik. (zdroj: Lubo Repka)
Námestie stél.
Námestie stél. (zdroj: Lubo Repka)
Pravdepodobne vládny palác.
Pravdepodobne vládny palác. (zdroj: Lubo Repka)
Schody sú urobené po celej jeho dĺžke.
Schody sú urobené po celej jeho dĺžke. (zdroj: Lubo Repka)
Hore boli miestnosti, možno „kancelárie"?
Hore boli miestnosti, možno „kancelárie"? (zdroj: Lubo Repka)
Na dĺžku mala táto stavba 129 metrov.
Na dĺžku mala táto stavba 129 metrov. (zdroj: Lubo Repka)
Stavba číslo 36.
Stavba číslo 36. (zdroj: Lubo Repka)
Ja si fotím.
Ja si fotím. (zdroj: Pamela Repková)
Som fotený.
Som fotený. (zdroj: Pamela Repková)
Ja fotím.
Ja fotím. (zdroj: Lubo Repka)
Zhora ako vždy najlepší výhľad.
Zhora ako vždy najlepší výhľad. (zdroj: Lubo Repka)
Celé Hlavné námestie mám ako na dlani.
Celé Hlavné námestie mám ako na dlani. (zdroj: Lubo Repka)
Kresťanská kaplnka uprostred mayského námestia.
Kresťanská kaplnka uprostred mayského námestia. (zdroj: Lubo Repka)
Oblúk, aký Mayovia nepoznali.
Oblúk, aký Mayovia nepoznali. (zdroj: Pamela Repková)

Je tu niekoľko námestí, napríklad námestie stél, ale jedno dominuje. Hlavné, alebo tiež Centrálne námestie. Tu sa nachádza aj najväčšia stavba mesta. Má tvar obdĺžnika, ktorého dlhšia strana meria 129 metrov a po celej jej dĺžke je postavené schodisko vedúce na platformu. Oproti cez námestie sa nachádza pyramída označená ako stavba číslo 36. Má tvar štvorca s dĺžkou 33 metrov a dosahuje výšku 10 metrov. Uprostred námestia je postavená už spomínaná kresťanská kaplnka. Z ďalšej strany námestia sa nachádza cenote, ktoré sa volá Xlacah. Strážila ho jedna pani, aby sme sa tam nedajbože nepriblížili alebo neokúpali. Bolo taktiež kvôli pandemickej situácii uzatvorené.

Cenote Xlacah.
Cenote Xlacah. (zdroj: Lubo Repka)
Stromy pre Mayov znamenali veľa.
Stromy pre Mayov znamenali veľa. (zdroj: Lubo Repka)
Strom je vlastne symbol vesmíru.
Strom je vlastne symbol vesmíru. (zdroj: Lubo Repka)
Strážcovia minulosti.
Strážcovia minulosti. (zdroj: Lubo Repka)

Prosperita mesta súvisela s ťažením soli v okolitých slaných jazerách. Soľ bola jedným z najdôležitejších obchodných produktov Mayov. Neskôr sa v jednej takej „soľnej bani“ zastavíme.

Skoro vždy sa stane niečo, čo ma potom následne mrzí, keď si pri plánovaní našich ciest niečo zaujímavé neuvedomím, alebo nenaštudujem a dozviem sa to až dodatočne. To sa mi stalo aj tu. Nevedel som, že sa nachádzame neďaleko miesta, kde pred 66 miliónmi rokov dopadol asteroid, ktorý mal za následok vyhynutie dinosaurov. Miesto sa volá Chicxulub crater a od archeologickej lokality Dzibilchaltún je vzdialené iba 20 kilometrov. Nevadí, môžeme povedať, že sme stáli takmer na okraji miesta dopadu, lebo po ňom vraj vznikol kráter s priemerom 15 kilometrov.

V meste Progreso sa nachádza najdlhšie prístavné mólo na svete, používajú ho aj veľké výletné lode. Je to zároveň najznámejšie letovisko na severnom pobreží Yaucatánu. Má asi 37 tisíc obyvateľov. Je známe nielen ako rybársky prístav, ale aj ako kontajnerové prekladisko. Mólo na tento účel postavené má dĺžku 6,5 kilometra. Ja som prekročil nejakú čudnú pásku, natiahnutú popri pláži a šiel som si to mólo aspoň odfotiť. Vôbec som si neuvedomil, že tá páska vlastne znamená uzatvorenie pláže. Potom sme sa v reštaurácii, kde sme sa zastavili na raňajky a kávu dozvedeli, že už dva týždne je celá pláž zavretá. Preto tu nikto nebol a mesto driemalo. Predstavoval som si to tu oveľa rušnejšie. Tu bolo vidno aj rozdiely v prístupe k pandémii. V štáte Quintana Roo bolo všetko pre turistov otvorené, tu v štáte Yucatán boli pláže zavreté.

Na pláži v letovisku Progreso.
Na pláži v letovisku Progreso. (zdroj: Lubo Repka)
Skôr som mal napísať na uzatvorenej pláži letoviska Progreso.
Skôr som mal napísať na uzatvorenej pláži letoviska Progreso. (zdroj: Pamela Repková)
Najdlhšie mólo na svete.
Najdlhšie mólo na svete. (zdroj: Lubo Repka)
Krásna, upravená, ale smutne prázdna pláž.
Krásna, upravená, ale smutne prázdna pláž. (zdroj: Lubo Repka)
Poďme preč, kým nebudú z toho problémy, že sa tu prechádzam.
Poďme preč, kým nebudú z toho problémy, že sa tu prechádzam. (zdroj: Lubo Repka)

Progreso sa nachádza na dlhom a úzkom páse zeme, ktorý od pevniny oddeľuje slané jazero. Z neho sa už oddávna ťaží soľ. More má od soli ružovú farbu a presne takú istú majú aj plameniaky, ktoré sa tu dajú pozorovať. My sme to nezažili, boli sme tu mimo ich sezóny. Ale v soľnej bani sme sa zastavili a aj sme si trochu soli kúpili.

Soľná baňa.
Soľná baňa. (zdroj: Lubo Repka)
Mangrovníkové bažiny.
Mangrovníkové bažiny. (zdroj: Lubo Repka)
Z nich vybudované soľné nádrže.
Z nich vybudované soľné nádrže. (zdroj: Lubo Repka)
Panoramatický pohľad na mangrovníkové porasty.
Panoramatický pohľad na mangrovníkové porasty. (zdroj: Lubo Repka)
Panoramatický pohľad na soľné nádrže. Boli tu už pred viacej ako 2 000 rokmi.
Panoramatický pohľad na soľné nádrže. Boli tu už pred viacej ako 2 000 rokmi. (zdroj: Lubo Repka)
Tu si môžete kúpiť aj suvenír - soľ.
Tu si môžete kúpiť aj suvenír - soľ. (zdroj: Lubo Repka)

Potom sme si to nasmerovali do mestečka Motul, kde sme sa krátko poobzerali. Zaujímalo ma hlavne preto, že vôbec nie je turistické. Prešli sme sa po hlavnom námestí a potom sme si pozreli tržnicu.

Kostol v meste Motul. Vpredu socha Elvie Carillo Puerte. Bola to významná ženská aktivistka, ktorá mala veľkú zásluhu na priznaní volebného práva ženám v Mexiku v roku 1931.
Kostol v meste Motul. Vpredu socha Elvie Carillo Puerte. Bola to významná ženská aktivistka, ktorá mala veľkú zásluhu na priznaní volebného práva ženám v Mexiku v roku 1931. (zdroj: Lubo Repka)

Tento kostol bol postavený v roku 1588, čo je na Ameriku naozaj stará budova. Teda na kresťanskú Ameriku. Jeho stavbu inicioval františkánsky mních Hernando Fernandéz de Guevara. Mal rovnaké priezvisko ako terorista Che.

Kostol má dve poschodia.
Kostol má dve poschodia. (zdroj: Lubo Repka)
Palacio municipal de Motul. Radnica.
Palacio municipal de Motul. Radnica. (zdroj: Lubo Repka)
Hala s tržnicou.
Hala s tržnicou. (zdroj: Lubo Repka)
Predáva sa tu ovocie, zelenina, mäso. Presne ako u nás.
Predáva sa tu ovocie, zelenina, mäso. Presne ako u nás. (zdroj: Lubo Repka)
Očistené ovocie je poprášené čili.
Očistené ovocie je poprášené čili. (zdroj: Lubo Repka)
Mango v tvare lízatka.
Mango v tvare lízatka. (zdroj: Lubo Repka)
Mäsiar. Bolo ich tu niekoľko.
Mäsiar. Bolo ich tu niekoľko. (zdroj: Lubo Repka)
Miestni politici?
Miestni politici? (zdroj: Lubo Repka)
A produkty z nich.
A produkty z nich. (zdroj: Lubo Repka)
Dômyselný stroj na pečenie kukuričných placiek.
Dômyselný stroj na pečenie kukuričných placiek. (zdroj: Lubo Repka)

Felipe Carrillo Puerto bol mexický novinár, politik a revolucionár. Stal sa veľmi významným zástancom práv yucatánskych Mayov, sám bol pôvodom z rodiny Nachi Cocom, ktorá kedysi vládla v meste Mayapán, o ktorom sme si písali v predchádzajúcom článku. Bol rodákom z mesta Motul a tu pôsobil aj ako novinár. V rokoch 1922 až 1924 zastával funkciu guvernéra štátu Yucatán. Bol zastrelený 3. januára 1924 vo veku 49 rokov rebelmi snažiacimi sa o prevrat proti vtedajšiemu prezidentovi Mexika Adolfovi de la Huerta. Bol to masaker, okrem neho boli zabití aj traja jeho bratia a 8 jeho priateľov.

Najväčší hrdina mesta tu má najkrajšiu sochu.
Najväčší hrdina mesta tu má najkrajšiu sochu. (zdroj: Lubo Repka)

V programe na dnešný deň nám už zostalo len mesto Izamal. Izamal má asi 15 tisíc obyvateľov, skoro všetky budovy sú natreté na žlto. Pôvodné mesto vzniklo niekedy v rokoch 750 až 200 pred našim letopočtom. Priamo v meste sa nachádza niekoľko pyramíd, najznámejšie sú Kinich Kak Moo, Itzmazul a Habuc. Posledné dve menované boli uzatvorené, asi viete prečo.

Archeologické nálezisko Chaltun Ha.
Archeologické nálezisko Chaltun Ha. (zdroj: Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Chaltun Ha.
Archeologické nálezisko Chaltun Ha. (zdroj: Lubo Repka)
Archeologické nálezisko Chaltun Ha.
Archeologické nálezisko Chaltun Ha. (zdroj: Lubo Repka)
Archeologická lokalita Kinich Kak Moo.
Archeologická lokalita Kinich Kak Moo. (zdroj: Lubo Repka)
Pamarančovník.
Pamarančovník. (zdroj: Lubo Repka)
Miestny operenec.
Miestny operenec. (zdroj: Lubo Repka)
Schody, ktoré na kopci pokračovali mayskou cestou sacbé a viedli až k pyramíde.
Schody, ktoré na kopci pokračovali mayskou cestou sacbé a viedli až k pyramíde. (zdroj: Lubo Repka)
Pyramída v Kinich Kak Moo.
Pyramída v Kinich Kak Moo. (zdroj: Lubo Repka)
Pyramída v Kinich Kak Moo.
Pyramída v Kinich Kak Moo. (zdroj: Lubo Repka)
Pyramída v Kinich Kak Moo.
Pyramída v Kinich Kak Moo. (zdroj: Lubo Repka)
Pyramída v Kinich Kak Moo.
Pyramída v Kinich Kak Moo. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad na mesto Izamal.
Pohľad na mesto Izamal. (zdroj: Pamela Repková)
Pohľad na Izamal a jeho františkánsky kláštor.
Pohľad na Izamal a jeho františkánsky kláštor. (zdroj: Lubo Repka)
Svojdvojportrét.
Svojdvojportrét. (zdroj: Pamela Repková)

Mesto Izamal bolo veľmi významné aj pred príchodom Španielov. Ich príchodom, lepšie povedané momentom prevzatia moci nad Yucatánom sa všetko zmenilo. Španieli boli prekvapení kultúrou, ktorú tu v Mexiku našli. Mnísi a misionári vnímali stavby Mayov, sošky, maľby a fresky ako diela démonov, alebo prinajmenšom ich zobrazenia. Po prvých kontaktoch s ostrovnými domorodcami na karibských ostrovoch, ktorí žili život lovcov a zberačov v Mexiku narazili na organizované mestské alebo štátne útvary s vyspelou organizáciou spoločenského života a poľnohospodárstvom. Bežného španielskeho vojaka to desilo a čoho sa bojíte, to zabíjate. Vojaci na to dostali aj najvyššie posvätenie práve démonizáciou mayskej kultúry a ich náboženských predstáv a rituálov.

Dôsledkom démonizácie všetkého mayského došlo ku zničeniu množstva kultúrnych pamiatok. Vieme už, že Mayovia poznali písmo a zanechali množstvo nápisov na stélach a stenách chrámov. Vedeli ste ale, že vynašli aj knihy? Podobali sa dnešným leporelám, ale boli to skutočné knihy. Zachovali sa iba 4 slovom štyri kusy. Všetko ostatné fanatickí mnísi zničili, spálili. To je aj dôvodom, prečo mayskej mytológii doteraz nerozumieme.

Františkánsky kňaz Diego de Landa bol podľa mňa najväčší zloduch zo všetkých španielskych katolíckych duchovných, ktorí prišli tzv. pohanov, pôvodných obyvateľov Ameriky, „presvedčiť“ na kresťanskú vieru. Za svoje zverstvá, ktorých sa na Mayoch a ich kultúre dopustil si vyslúžil biskupskú stoličku. Na Yucatán bol poslaný v roku 1549. Jeho presvedčovacie metódy boli psycho-maniatické až sadistické. Mayovia si niekedy kresťanské predstavy prispôsobovali svojmu chápaniu, svojim tradíciám. Toto sa Landovi nepáčilo a za najmenšie prehrešky ich mučil a týral, aby sa zmenili a zmenili svoje zvyky. A k tým knihám postačí tento jeho výrok: „Našli sme veľké množstvo kníh a pretože neobsahovali nič okrem povier a diabolských klamstiev všetky sme ich spálili, aj keď oni (Mayovia) proti tomu protestovali a boli z toho veľmi nešťastní“.

Františkánsky kňaz Diego de Landa.
Františkánsky kňaz Diego de Landa. (zdroj: Lubo Repka)
Františkánsky kláštor v Izamale.
Františkánsky kláštor v Izamale. (zdroj: Lubo Repka)

Pôsobil tu v Izamale, kde sa staval františkánsky kláštor San Antonio de Padua, dokončený v roku 1561. V tom istom roku bol menovaný prvý biskup Yucatánu. Stal sa ním Francisco de Toral. Bol to slušný a poctivý kňaz, ktorý aby mohol svoje poslanie vykonávať plnohodnotne sa naučil dva domorodé jazyky, Nahuatl (aztécky) a Popoloca (mazatécky). Do tohoto úradu ho menoval pápež Pius IV.

Hneď ako sa ujal úradu poslal františkána Landu naspäť do Španielska. Landove metódy odsudzoval a zavrhol ako psychopatické. Bolo zvolané konzílium doktorov, ktorí preverovali duševný stav neskoršieho biskupa Landu. V roku 1569 ho oslobodili a mohol sa vrátiť do Mexika, aby ako druhý biskup menovaný kráľom Filipom II. pokračoval vo svojich zvrátených skutkoch. Zomrel v roku 1579.

Kláštor je ale naozaj impozantný, aj keď zvnútra sme ho nevideli. Opäť zaúradovali proti-pandemické opatrenia. Na prehliadku mesta sme si zvolili konskú dopravu a to bolo tiež veľmi príjemné. Tak už si len pozrite fotky a na záver opäť krátke video.

Žena do koča aj do voza.
Žena do koča aj do voza. (zdroj: Lubo Repka)
Už sa vezieme.
Už sa vezieme. (zdroj: Lubo Repka)
Mesto má aj prívlastok „žlté".
Mesto má aj prívlastok „žlté". (zdroj: Lubo Repka)
Strážca žltého domu.
Strážca žltého domu. (zdroj: ​ (Lubo Repka) ​)
Typický mayský dom.
Typický mayský dom. (zdroj: ​ (Lubo Repka) ​)
Typický mexický chrobák.
Typický mexický chrobák. (zdroj: Lubo Repka)
Obzretie za chrbát cez mobil.
Obzretie za chrbát cez mobil. (zdroj: ​ (Lubo Repka) ​)
Prenasleduje nás koč bez pasažierov. Nie je nás tu turistov veľa.
Prenasleduje nás koč bez pasažierov. Nie je nás tu turistov veľa. (zdroj: Lubo Repka)
Náš koník krásne ťahá.
Náš koník krásne ťahá. (zdroj: ​ (Lubo Repka) ​)
Je to fešanda.
Je to fešanda. (zdroj: ​ (Lubo Repka) ​)
Potrpí sa na módne doplnky.
Potrpí sa na módne doplnky. (zdroj: ​ (Lubo Repka) ​)
Fotka na pamiatku vznikla vlastne úplne na začiatku.
Fotka na pamiatku vznikla vlastne úplne na začiatku. (zdroj: Lubo Repka)
A už si fotím, čo tu františkáni postavili.
A už si fotím, čo tu františkáni postavili. (zdroj: Pamela Repková)
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua.
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua. (zdroj: ​Lubo Repka)
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua.
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua. (zdroj: ​Lubo Repka)
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua.
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua. (zdroj: ​Lubo Repka)
Socha pápeža Jána Pavla II.
Socha pápeža Jána Pavla II. (zdroj: ​Lubo Repka)
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua.
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua. (zdroj: ​Lubo Repka)
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua.
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua. (zdroj: ​Lubo Repka)
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua.
Františkánsky kláštor San Antonio de Padua. (zdroj: ​Lubo Repka)
Pohľad z kláštora na námestie s kočmi.
Pohľad z kláštora na námestie s kočmi. (zdroj: ​Lubo Repka)

Na záver opäť pripájam krátke ilustračné video, ktoré vám niektoré veci lepšie objasní, ako to ja dokážem slovami popísať.

Na druhý deň sme opustili Méridu a vydali sme sa na dlhú cestu do mesta Xpujil, čo je takmer 400 kilometrov po nie vždy najlepších cestách. Cieľom je Calakmul, kedysi hlavné mesto Kráľovstva hada. Je tam najvyššia mayská pyramída a dá sa na ňu vyliezť. Tak sa tešte, aspoň prostredníctvom fotiek sa na ňu z nej pozriete aj vy.

Lubo Repka

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  252x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu