Je to turistický raj pre návštevníkov z celého sveta, ale väčšinu tvoria Američania a Kanaďania. Všetko je tu podriadené a prispôsobené ich požiadavkám. My sme sa v rámci nebezpečenstva nakazenia vírusom Covid-19 držali bokom. Nešli sme na žiadne hromadne organizované výlety, a tak sme prišli o možnosť pozrieť si neďaleké ostrovy a potápačské, resp. šnorchľovacie lokality ako Isla Mujeres alebo Cancún Underwater Museum of Art, kde sú v mori pre turistov umiestnené sochy. Tak najprv si pozrite malebné dovolenkové, až reklamné fotografie z pláže a golfového ihriska, kde som si bohužiaľ nezahral. Možno nabudúce.
Článok pokračuje pod video reklamou
Pláž pri našom hoteli sme si užívali hneď po príchode. (zdroj: Lubo Repka)
Bratislavu tu zabudli napísať, ale je to asi rovnako ako do Bangkoku, len opačným smerom. (zdroj: Lubo Repka)
Asi desať kilometrov týmto smerom je stále pláž. (zdroj: Lubo Repka)
A asi rovnakých desať kilometrov týmto smerom je tiež pláž. (zdroj: Lubo Repka)
Pohľad z pláže na náš hotelový komplex. Rovnako to vyzerá všade. Volá sa to hotelová zóna. (zdroj: Lubo Repka)
Guacamole a tequila, nerozlučná mexická dvojka. (zdroj: Lubo Repka)
Kľudne sa tu dá sedieť až do večera. (zdroj: Lubo Repka)
Aj keď som si nezahral, aspoň som sa pozrel. (zdroj: Lubo Repka)
Nabudúce, keď sem prídeme si pôjdem zahrať. (zdroj: Lubo Repka)
Iberostar Golf Club Cancun. (zdroj: Lubo Repka)
Iberostar Golf Club Cancun. (zdroj: Lubo Repka)
Iberostar Golf Club Cancun. (zdroj: Lubo Repka)
Playa Delfines. (zdroj: Lubo Repka)
Je to jedna z mála verejných pláží. (zdroj: Lubo Repka)
Väčšina pláží je obsadená hotelmi a len tak ľahko sa tam nedostanete. (zdroj: Lubo Repka)
Delfínia pláž. Žiadneho sme nevideli. (zdroj: Lubo Repka)
Jedno miesto sme si ale nemohli dať ujsť za žiadnu cenu. Archeologické múzeum v Cancúne. Je plné veľmi zaujímavých mayských artefaktov. Dokreslili nám obraz kultúry národa, ktorý vytvoril tie ohromujúce stavby, čo sme na našej púti po mayských pamiatkach na polostrove Yucatán doteraz videli. Pokiaľ ste doteraz čítali moje blogy a zaujali vás aj fotografie, teraz si určite pozrite aj tie nasledujúce. A samozrejme, ak budete mať možnosť navštíviť Cancún určite nevynechajte toto múzeum.
Najstaršie nástroje, ktoré prví ľudia používali, boli vyrobené z morských lastúr. (zdroj: Lubo Repka)
Keramika prvých ľudských obydlí bola u Mayov určená jednak pre náboženské účely (obetovanie jedla bohom), pre osobnú potrebu významných ľudí (ukazovali svoje bohatstvo), ale aj na výrobu hudobných nástrojov. (zdroj: Lubo Repka)
V takýchto nádobách bol umiestnený popol zosnulých, boli to pohrebné urny určené do vonkajších priestorov. (zdroj: Lubo Repka)
Takéto pohrebné urny slúžili na uloženie popola vo vnútorných obydliach. Išlo samozrejme o najvyššiu šľachtu. (zdroj: Lubo Repka)
Maska drzej tváre pochádza z náleziska v Dzibanché (Quintana Roo), ale má prvky kultúry z Teotihuacanu. (zdroj: Lubo Repka)
Zvieratá zosobňovali základné predstavy Mayov o svete, ktorý ich obklopoval, o vesmíre ako celku. Napríklad tapír predstavoval štyri svetové strany, krokodíl základ, na ktorom sa nesie zem a vtáky nebo nad hlavou. (zdroj: Lubo Repka)
Misa s obrázkom veveričky. Môžeme len hádať, čo asi symbolizovala. (zdroj: Lubo Repka)
Keramický pekáč na prípravu rýb. (zdroj: Lubo Repka)
Fasády budov boli zdobené freskami nadprirodzených bytostí. Tvár s ozdobou na hlave. (zdroj: Lubo Repka)
Motív zobrazujúci vtáka, teda oblohu. (zdroj: Lubo Repka)
Kuchynská keramika. Mayské jedlá pozostávali hlavne z kukurice, tekvice, čili papričiek, kakaa a ovocia. Ale neboli to vegetariáni, jedli aj divinu a všelijaké pásavce, hlodavce a podobné miestne zvieratá. Toto je fragment vázy v tvare tekvice. (zdroj: Lubo Repka)
Tanier s obrázkom listov tekvice. (zdroj: Lubo Repka)
Tanier s obrázkom tapíra. Zaujímavé je, že tak obľúbené bravčové sem priniesli až Španieli. (zdroj: Lubo Repka)
Tanier zobrazujúci príbeh dvoch odvážnych bratov. (zdroj: Lubo Repka)
Takéto kaditeľnice zdobili tajuplné miesta, kde sa vykonávali pohrebné obrady a spopolňovali pozostatky významných ľudí. (zdroj: Lubo Repka)
Kaditeľnica. (zdroj: Lubo Repka)
Kaditeľnica. (zdroj: Lubo Repka)
Hlava starenky. (zdroj: Lubo Repka)
Hlava s očami slimáka. (zdroj: Lubo Repka)
Kaditeľnica predstavujúca posvätný strom ceiba. (zdroj: Lubo Repka)
Kaditeľnica zostupujúcich bohov. (zdroj: Lubo Repka)
Kaditeľnica nadprirodzenej bytosti s črtami boha dažďa Chaaka. (zdroj: Lubo Repka)
Mayská civilizácia bola plná legiend a bájnych bytostí. (zdroj: Lubo Repka)
Všetko na tejto figuríne niečo znamenalo. Mali by sme tu vidieť nebeský priestor a kukuricu, ako hlavnú zložku potravy Mayov. (zdroj: Lubo Repka)
Tieto hlavy sovy, jaguára alebo opereného hada sme mohli vidieť skoro na všetkých stavbách, pyramídach. (zdroj: Lubo Repka)
Tu ich konečne vidíme zblízka. Hlava hada. (zdroj: Lubo Repka)
V podobizni opice Mayovia zosobňovali znalosti písma, vedomosti ale aj umenie. (zdroj: Lubo Repka)
Mayovia boli posadnutí časom, tvorili rozličné kalendáre, najčastejšie astronomické. Aj tento reliéf má v sebe ukryté vedomosti o vesmíre. (zdroj: Lubo Repka)
Bolo by toho ešte strašne veľa z múzea, čo by som vám chcel ukázať, ale asi by vás to už nebavilo. V druhej časti múzea bola výstava obrazov pána menom Marcelo Jimenez Santos. Pochádza z dediny Noh Cah, neďaleko mesta Felipe Carrillo Puerto v štáte Quintana Roo a je to potomok pôvodných obyvateľov, teda Mayov. Odmalička túžil vyjadriť svoje videnie sveta prostredníctvom umenia. Dnes je jedným z popredných predstaviteľov kultúrneho života v štáte Quintana Roo.
Tento obraz namaľoval Marcelo Jimenez Santos a nazval ho Stratený raj. (zdroj: Lubo Repka)
Aj tento obraz namaľoval pán Marcelo Jimenez Santos. Je zo série Xtaabay, obraz číslo 3, ale kľudne by sa tiež mohol volať stratený raj. (zdroj: Lubo Repka)
Múzeum je umiestnené v archeologickom parku a tak si logicky pozriete aj mayské ruiny, ktoré sa tu nachádzajú. Dosť ma to prekvapilo, že aj tu boli usadení a zanechali po sebe pomerne veľké stavby, nečakal som to.
Takýto chodník vás povedie cez celý archeologický park. (zdroj: Lubo Repka)
Stavba vcelku honosná. Možno už vtedy bol Cancún rekreačným strediskom. (zdroj: Lubo Repka)
Žeby sem chodili vznešení Mayovia na dovolenky? (zdroj: Lubo Repka)
Ale samozrejme nielen návštevou múzea spoznávate krajinu. Musíte ju aj ochutnať, a to doslova. Treba si proste užiť miestnu kulinársku kultúru, a to sme aj urobili. Bola síce trochu „šmahnutá“ turizmom, ale to už patrí k cestovaniu. Nedostali sme sa do bytu a domácnosti nejakej „kankúnčanky“, ako by to asi spievali v jednej svojej pesničke Chiki Liki Tu-a, keby sa im to tam popri Kualalumpúrčanke a Buenosairenčanke zmestilo. No tak sme proste ochutnávali kde sa dalo. Veď pozrite si sami, čo všetko sme popapali.
Mayská fazuľová polievka. (zdroj: Lubo Repka)
Mayské caprese s kaktusom. (zdroj: Lubo Repka)
Servírované s úsmevom cez masku. (zdroj: Lubo Repka)
Ryba pre Pamelu. (zdroj: Lubo Repka)
Prasačina pre mňa. (zdroj: Lubo Repka)
K tomu nám zahrali Besame mucho (bozkávaj ma veľa). (zdroj: Lubo Repka)
Oddychové pivečko v Hooters. Kto by nevedel alebo nepoznal, to je tá reštaurácia s dievčatami s peknými výstrihmi. (zdroj: Pamela Repková)
S pekným výhľadom. (zdroj: Lubo Repka)
Potom drink v hotelovom bare v rámci happy hour zadarmo. (zdroj: Lubo Repka)
A pivečko na hotelovej pláži. (zdroj: Lubo Repka)
Reštaurácia „len čo by kameňom dohodil" sa špecializuje na morské produkty. (zdroj: Lubo Repka)
Predjedlo ustrice. (zdroj: Lubo Repka)
Stone crab, veľká pochúťka populárna v celom Karibiku. Krabovi vždy humánne odtrhnú len jedno klepeto, to mu po pár rokoch dorastie a tak mu zase odtrhnú to druhé... (zdroj: Lubo Repka)
Opäť nejaká ryba, kto by si to pamätal. (zdroj: Lubo Repka)
Miestna rybacia polievka. Vždy všade, kde sa dá ochutnám rybaciu polievku. Aj tak najlepšiu robia v Taliansku v Lido di Jesolo. (zdroj: Lubo Repka)
Po návrate na hotel len niečo malé, mexické krevety s plackou a samozrejme fazuľou. (zdroj: Lubo Repka)
V Mexiku je všetko pikantné, musíte hodne zalievať. (zdroj: Lubo Repka)
Na záver to najlepšie. (zdroj: Lubo Repka)
Zdá sa vám to tu plné? (zdroj: Lubo Repka)
Ale nie, treba ešte pridať jeden stôl a 3 stoličky. (zdroj: Lubo Repka)
Predjedlo. (zdroj: Lubo Repka)
Krevety na ohni z mezcalu. (zdroj: Lubo Repka)
Zase ryba. (zdroj: Lubo Repka)
Dobre sme to zvládli, neochoreli sme, lebo negatívne testy už máme vo vrecku a môžeme letieť ďalej. (zdroj: Pamela Repková)
Bez komentára. (zdroj: Lubo Repka)
Nekončíme, na záver churros, to pozná každý. (zdroj: Lubo Repka)
Vybrať kam si churros namočíte si môžete zo štyroch chutí. (zdroj: Lubo Repka)
Tak ešte malá rekapitulácia a nesmelý, ale ambiciózny plán do budúcnosti.
Archeologické lokality, ktoré sme videli: Dzibilchaltún, Mayapán, Chichen Itzá, Uxmal, Kabah (cez plot), Cobá, Edzná, Calakmul a Balamkú, ktoré tu ani nie je uvedené.
Mapa života a vzájomnej spolupráce Mayov. (zdroj: Lubo Repka)
Okrem toho sme už pred touto cestou navštívili: Tulum, Dzibanché v štáte Quitana Roo a Izapa v štáte Chiapas.
Určite v neďalekej budúcnosti chcem, aby sme si ešte pozreli mayské pamiatky v mexických štátoch Tabasco (La Venta a Tres Zapotes), Oaxaca (Monte Albán) a Chiapas (Palenque, Bonampak a Yaxchilan).
Toto sú len pamiatky Mayov, ale ešte sa tu nachádza veľa pamiatok Aztéckych, sústredených hlavne v alebo okolo mesta Mexico City. Takže určite Mexico City. Možno po pandémii.
A samozrejme za pamiatkami Mayov sa treba vybrať aj do susedných štátov, hlavne Guatemala (Tikal, El Mirador), Belize (Lamanai, Altún Ha) a Honduras (Copán). O tom všetkom si niekedy v budúcnosti budete môcť čítať, ak ma budete naďalej sledovať.
Na záver krátke poďakovanie Natálii, mojej učiteľke španielčiny. Trápil som sa síce, ale aj tie znalosti španielčiny, ktoré ma naučila nám pri tejto ceste veľmi pomohli. Sľubujem, že sa budem učiť ďalej. A teraz ešte výzva pre jazykových entuziastov, krátky kurz mayčiny:
Ma’alob k’iin – dobrý deň
Bix a bel – ako sa máš?
Ma’lob - dobre
Yum bo’otik – ďakujem
In k’aaba’ e’…. – volám sa ...
Tak ti’ uláak’ k ;iin - dovidenia
Toto je posledný z článkov o našom putovaní po mayských pamiatkach na polostrove Yucatán. Ďalšie aktívne cestovanie je stále v nedohľadne a tak budem musieť siahnuť po nejakej ceste z „archívu“, ale nebojte je z čoho vyberať.
Lubo Repka