Key West na Floride

Autor: Lubo Repka | 7.4.2021 o 0:01 | Karma článku: 6,30 | Prečítané:  1914x

Priplávať na Key West loďou je niečo úplne iné, ako sem prísť po US 1. Je asi vecou osobného názoru, čo je malebnejšie alebo krajšie, lebo aj cesta autom je veľmi zaujímavá.

Ale priplávať po mori je najmä pre nás suchozemcov vždy niečo mimoriadne. Prišli sme z juhu, od Kuby a tak sme naozaj ako prvé územie USA ten deň videli práve pobrežie ostrovov, ktoré spolu tvoria mesto Key West. Sú to ostrovy Dredger Key, Fleming Key, Sunset Key a severná časť ostrova Stock Island. Aký je rozdiel medzi key a ostrovom?

Ostrovy (islands) a ostrovčeky (keys) sú kusy pevnej zeme oddelené od pevniny morom. Ale rozdiel medzi nimi nie je iba v zdrobnenine. 

Niektoré ostrovy boli kedysi pevninou, voláme ich kontinentálne ostrovy. Od pevniny sa odtrhli v priebehu dlhých vekov v dôsledku pôsobenia tektonických vplyvov. Najväčším takýmto ostrovom je Grónsko. Tu v oblasti, kde sme sa plavili je takýmto ostrovom napríklad Kuba. Niektoré ostrovy vznikli tiež tektonickou činnosťou, keď sa jednotlivé zemské platne na seba natlačili a v podstate vytlačili nad povrch hladiny mora obrovské masy zeme. Vznikli ostrovy, ktoré voláme tektonické. Príkladom môže byť karibský ostrov Barbados. Potom sú ostrovy, ktoré vznikli sopečnou činnosťou, tých je ešte oveľa viacej. Sú výsledkom výbuchu podmorskej sopky a jej „vyzdvihnutia“ až nad hladinu mora. Pozostávajú väčšinou z popola, lávy a iného z vnútra zeme vyvrhnutého materiálu. V Karibiku je ich mnoho, ale nachádzajú sa vo všetkých svetových oceánoch. Príkladom môže byť holandská kolónia Aruba. A posledným typom ostrovov sú bariérové alebo koralové ostrovy. Bariérové sú tvorené nánosmi sedimentov a piesku. Koralové sú nízke a ploché ostrovy, ktoré vznikli postupným navyšovaním koralových útesov zvyškami mŕtvych koralov. Koraly sú živé organizmy uchytené na povrchu vápencových podkladov tesne pod hladinou mora. Takže kým sa nevynoria nad hladinu sú to koralové útesy, keď sa navýšia nad hladinu mora voláme ich v angličtine keys. Do slovenčiny sa neprekladajú, ale môže sa im hovoriť aj ostrovčeky. Najlepším príkladom sú práve floridské ostrovčeky. Ach, láme mi to srdce, proste Florida Keys. Je ich asi 1700. A najznámejší z nich je Key West. Aj preto je častým cieľom výletných lodí.

Keby ste sa v roku 2019, keď sme tu pristáli, miestnych opýtali, čo je ich najväčší, problém možno by vám odpovedali výletné lode a tí sprostí turisti, ktorých tie lode privážajú. Ráno tu totiž pristane loď, niekedy aj viacej lodí a „vypľuje“ tisícky turistov, ktorí sa tu celý deň motkajú, ale na noc, keď to tu začína žiť, našťastie zase odplávajú. Zdalo by sa, že život bez nich by bol na ostrove šťastnejší. Lenže dnes by už asi hovorili inak. Tieto chodiace peňaženky im, som si istý, teraz chýbajú. Neviem presné čísla, ale určite sú to ťažké milióny dolárov, ktoré tu ročne ponechajú. A to sa netýka len Key West, ale aj iných podobných destinácií, vrátane napríklad Benátok alebo Barcelony. Aj tieto pyšné mestá sú bez turistov teraz zúfalé.

Aj my sme sa samozrejme išli túlať po meste a trochu si zaspomínať, či pokúsiť sa objaviť niečo, čo sme pri našich predchádzajúcich návštevách nevideli. Ale najprv sme museli prejsť imigračným procesom, pretože sme vstupovali na územie USA. Každý, kto chcel vystúpiť na breh musel prejsť osobným pohovorom s imigračným úradníkom, predložiť svoj pas a odpovedať na zopár otázok, ak nejaké boli. Mňa sa nepýtali nič, iba mi dali do pasu pečiatku. Následne v Miami sme už týmto procesom nemuseli prejsť, čím sme ušetrili čas pri definitívnom vystupovaní z lode. Rovnakým procesom museli prejsť aj občania USA, ale predsa len im to išlo rýchlejšie.

No a potom sme už boli voľní a mohli sme si ísť pozrieť mesto a hľadať niečo, čo sme tu ešte nevideli. A samozrejme, že sme našli. Tak napríklad malý Biely dom – The Little White House. Postavený bol v roku 1890 ako ubytovňa pre námorníckych oficierov. Neskôr ho využívali ako svoje letovisko prezidenti Howard Taft, Harry Truman, Dwight Eisenhover, John F. Kennedy, Jimmy Carter a aj Bill Clinton. Truman ho využíval najviac zo všetkých, pretože ho mal nielen ako letné sídlo, ale z neho aj úradoval. Preto sa mu odvtedy hovorí malý Biely dom.

Prezidentský úrad zastával od apríla roku 1945 do januára roku 1953 a z toho tu spolu strávil 175 dní, teda takmer pol roka. Do funkcie prezidenta vstúpil ako náhradník, resp. viceprezident po Rooseveltovej smrti. Už vo svojom prvom funkčnom období musel prijať veľmi závažné rozhodnutia. Rozhodol o zhodení prvých atómových bômb na Japonsko a tým prakticky ukončil Druhú svetovú vojnu, naštartoval ekonomickú obnovu zničenej Európy Marshallovým plánom, čím sa ale zároveň začala studená vojna, uznal Izrael ako štát. V druhom funkčnom období si ani trochu neoddýchol. Musel opäť rozhodovať o vojne a mieri a rozhodol sa brániť mier vojnou v Kórei. Medzitým mu doma v Amerike začala éra „červenej hrozby“ McCarthyzmu (hon na komunistov), štrajky oceliarov a baníkov, naštartovalo sa občianske hnutie za ľudské práva černošského obyvateľstva juhu USA atď. Nečudo, že mal z toho všetkého nervy a podlomené zdravie, ktoré si liečil práve tu, na Key West v príjemnom, letnom počasí, na rybačkách... Po skončení druhého volebného obdobia už nemohol kandidovať a žil civilným životom. Trel však biedu, nemal žiadne peniaze. Dostával len vojenský dôchodok za službu v armáde vo výške 112,56 dolárov mesačne. Jeho jediným nepolitickým zamestnaním totiž bola služba v armáde. Musel si zobrať osobnú pôžičku. Začal písať knihu spomienok, ktorá mu síce vyniesla 670 tisíc dolárov, ale po odrátaní všetkých nákladov a daní (na daniach zaplatil dve tretiny príjmu) mu zostalo iba 37 tisíc. Parlament sa nakoniec musel touto jeho finančnou mizériou zaoberať a výsledkom bolo schválenie ročnej ex-prezidentskej renty vo výške 25 tisíc dolárov pre všetkých budúcich aj minulých prezidentov. Odvtedy sú bývalí prezidenti riadne finančne zabezpečení. Truman zomrel v roku 1972 vo veku 88 rokov.

Interiérové zariadenie je prevažne z čias, kedy tu býval Truman. Návštevy sú organizované, vstup každú hodinu a len so sprievodcom, takže sme chvíľku museli čakať. Vnútri sa nesmiete ničoho dotýkať.

Angel Garcia Cigars je malý obchodík, ktorý tu vedie sympatický starček Pablo. Pablo sa narodil na Floride, a je už tretím z generácie výrobcov ručne balených cigár. Cigary vyrába už takmer 60 rokov. Jeho predkovia pochádzali z Kuby. V roku 1868 boli na Kube nepokoje, vzbura proti španielskej nadvláde. Stovky Kubáncov vtedy utiekli na Key West a so sebou priniesli aj skúsenosti s výrobou cigár. Z kubánskeho tabaku tu začali šúľať cigary, ktoré nazvali „pravá Havana“. Z cigár sa stal veľký biznis a španielčina sa tu stala druhým oficiálnym jazykom. V roku 1875 sa stal starostom Key West Carlos Cespedes, kubánsky imigrant, ktorý dokonca ani nevedel po anglicky.

Na rohu ulíc Duval a Green stojí od roku 1937 Sloppy Joe's Bar. Založený bol presne v deň (5. decembra 1933), kedy skončila americká prohibícia. Sem na roh ulíc Duval a Green sa premiestnil v roku 1937, pretože v pôvodných priestoroch mu majiteľ nehorázne zvýšil nájomné z troch dolárov týždenne na štyri. John Russell, vtedajší majiteľ baru odmietol toto navýšené nájomné platiť. Radšej kúpil novú budovu (za 2 500 USD), kde bar sídli doteraz. A odvtedy prilákal už milióny návštevníkov, medzi nimi samozrejme nechýbal ani legendárny Ernest Hemingway. Dodnes tu podávajú rum, ktorý nesie meno jeho lode – Pilar. To ale nie je len tak, pretože Hemingway bol síce majiteľom lode, ale jej kapitánom a lodivodom bol práve John Russell.

Navštívili sme aj múzeum stroskotaných lodí - Shipwreck treasures museum. Na jeho streche je vyhliadková plošina, na ktorú sa dostanete tak, že prejdete cez všetky miestnosti s exponátmi. Zbierka vystavených „pokladov“ pochádza z obdobia, kedy na Key Weste žila skupina profesionálnych záchranárov stroskotaných lodí. V devätnástom storočí okolo Key West denne preplávalo aj 100 lodí. Z veží podobných tejto vyhliadkovej sa pozorovalo more a keď nejaká loď stroskotala, okamžite sa ju vydalo hľadať a zachrániť, čo sa dá niekoľko skupín záchranárov. Nerobili to z čistej „kresťanskej“ lásky, ale pre zisk. Prvý, kto dorazil k vraku lode sa stal vedúcim záchranných prác. Zachránené veci sa potom predávali v dražbe a záchranný tím dostal garantovanú odmenu, ktorá sa pohybovala od 25 do 50 percent z utŕženej sumy. Key West z toho neuveriteľne prosperovalo, bolo v tom čase jedným z najbohatších miest USA. Pred sto rokmi, v roku 1921 zmenou zákonov táto éra skončila.

The Southernmost House si postavil v roku 1897 sudca Vinning Harris s manželkou, ktorá mala krásne, sem sa úplne hodiace meno. Volala sa Florida Curry. Bola najmladšou dcérou prvého floridského milionára Williama Curryho. Elektrinu do tohoto domu osobne inštaloval Thomas Alva Edison. V časoch prohibície sa tu stretávala gangsterská smotánka. Malým tajomstvom je diera po guľke v okne pri recepcii. Ostala po výstrele mierenom na hlavu Al Caponeho, ale ho minula. V roku 1939 dom kúpila rodina Ramosovcov, ktorá z neho urobila nočný klub. Volal sa Café Cayo Hueso a stretávali sa tu významní hostia. Patrili k nim spisovatelia Ernest Hemingway, Tennessee Williams, Gore VIidal, Truman Capote, ale aj iné celebrity ako napríklad Luis Armstrong, Gloria Swanson alebo Charles Lindberg. V roku 1949 sa rodina Ramosovcov, ktorá pôvodne pochádza zo Španielska rozhodla nočný klub zrušiť a dom prerobila pre svoju osobnú potrebu. Keďže mali veľmi blízky vzťah k španielskej kráľovskej rodine, k ich významným hosťom niekoľkokrát patril aj španielsky kráľ Juan Carlos. Hosťami tu boli aj piati americkí prezidenti. V roku 1996 rodina dom predala a odvtedy slúži ako luxusný hostinec a reštaurácia až dodnes.

Southernmost point – najjužnejší bod je vyznačený betónovou bójou, ktorá je vymaľovaná a označená ako najjužnejší bod pevninských Spojených štátov amerických. Od roku 1983 je to veľké turistické lákadlo. V skutočnosti je najjužnejším bodom neďaleká pláž pri pevnosti Fort Taylor. Je asi 50 metrov južnejšie ako „najjužnejší bod“.

Captain George Carey House je druhým najstarším domom v Key West. Pôvodne malý, dvojizbový domček bol postavený v roku 1834 britským kapitánom, ktorého meno nesie doteraz. Carey zbohatol na obchode s alkoholom. Na jeho sté výročie ho zrekonštruoval Jesse Porter, jeho potomok v piatej generácii.

Úplne najstarším domom na Key West je tento dom, postavený v roku 1829.

Dr. Joseph Yates Porter House bol pôvodne postavený ako dvojposchodový dom a až neskôr zvýšený o tretie poschodie, čím sa stal v Key West výnimočným. Narodil sa tu Dr. Porter, ktorý tu žil celých 80 rokov svojho života a stal sa prvým lekárom na Key West. Bol aj veľmi úspešným vedeckým pracovníkom v oblasti výskumu epidémie žltej horúčky.

Odplávali sme pri západe slnka. Plavili sme sa najprv smerom na východ popri brehoch Key West a potom rovno na sever smer Miami. Pekne pomaličky, máme na to celú noc.

Rekapitulácia:

Z Miami na ostrov Roatán nám to trvalo dva dni plavby, na ktorej sme prekonali vzdialenosť 756 námorných míľ (1400 km). Z ostrova Roatán na pobrežie Costa May to bolo 164 námorných míľ (304 km) a urobili sme to za jednu noc. Ďalšiu noc nám trvalo preplaviť sa 124 (námorných míľ (230 km) na ostrov Cozumel. Z tohoto ostrova na ostrov Key West je to iba 384 námorných míľ (711 km), ale aj tak sme na mori strávili dva dni, lebo sme menili naše plány kvôli blokáde Kuby. Za poslednú noc sme prekonali vzdialenosť 171 námorných míľ (316 km) a pristáli sme naspäť v Miami. Celkovo to bolo 1 599 námorných míľ, čo je 2 961 kilometrov. 

Lubo Repka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Matovič ponížil Slovensko

Problémom nie je Sputnik, ale správanie expremiéra.

Návrat do škôl: Akú platnosť bude mať test v mojom okrese? (otázky a odpovede)

Od 26. apríla sa triedy otvoria podľa situácie v danom okrese.


Už ste čítali?