reklama

Zakladajúce štáty USA - Maryland

V dvadsiatych rokoch sedemnásteho storočia už bolo jasné, že nová kolónia vo Virgínii bude úspešná. Na sever od nej v tej istej zátoke Chesapeake začala vznikať ďalšia kolónia, ktorú nazvali Maryland.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

A tak sa prívlastkom „štát zálivu Chesapeake“ okrem Virgínie môže pýšiť aj Maryland. Má tu na brehoch zálivu umiestnené aj svoje dve najvýznamnejšie mestá: Annapolis a Baltimore.

Mesto Annapolis je z troch strán obklopené morom.
Mesto Annapolis je z troch strán obklopené morom. (zdroj: Lubo Repka)

Najstaršími obyvateľmi zálivu a územia, ktoré sa teraz volá Maryland boli pôvodní obyvatelia Ameriky, ktorých my voláme indiáni. Žili tu v zálive a okolitých lesoch už pred 11 500 rokmi. Bývali na pobreží mora a brehoch riek v dlhých, drevených chatrčiach, ktorých strechy boli pokryté slamou. Živili sa lovom zvery a rýb a vždy spotrebovali iba toľko, že celá príroda bola po tisícky rokov v rovnováhe. Každých desať, dvadsať rokov, keď vyčerpali lokálne zdroje sa jednoducho premiestnili o kus ďalej a postavili si novú osadu. Keďže mali dostatok potravy počet obyvateľov postupne rástol a kmene sa začali spájať do väčších celkov, niečo ako kmeňová konfederácia. Archeológovia našli aj predmety, ktoré evidentne pochádzali z iných oblastí Ameriky a tak je jasné, že udržiavali aj obchodné styky so vzdialenými kmeňmi. To sa dialo hlavne po riekach. V najvyššom cípe zálivu sa do neho vlieva rieka Susquehanna. Z miesta, kde sa sem rieka vlieva až k vyústeniu zálivu do Atlantického oceánu je to 320 kilometrov. V zálive končí ešte množstvo iných riek, ale Susquehanna je z nich najväčšia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 1525 vyslali Španieli na sever východného pobrežia nového kontinentu expedíciu pod vedením Lucasa Vázqueza de Ayllón. Vyplávali z ostrova Hispaniola a došli až do zálivu, ktorý nazvali „Bahia de Santa María“. Dnes sa volá Chesapeake Bay. Španieli tu založili malú misiu San Miguel de Gualdape, ktorej trvanie bolo krátke. V roku 1573 vtedajší guvernér Floridy Pedro Menéndez de Márquez vyslal do oblasti skupinu jezuitov, ale ani táto misia sa neuchytila.

Tieto misie sa pôvodných obyvateľov v podstate vôbec nedotkli. Až vznikom prvej kolónie vo Virgínii, kde sa usadila skupina Angličanov pod velením Johna Smitha, došlo k prvým kontaktom belochov s indiánmi aj na území dnešného Marylandu. Kapitán John Smith pobrežie zmapoval a tým vytvoril priestor pre príchod nových osadníkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kľúčovými osobnosťami, ktoré stáli za vybudovaním kolónie v Marylande boli členovia rodiny Calvertovcov. Honosili sa titulom barónov z Baltimoru. Prvým barónom z Baltimoru bol George Calvert. Počas panovania kráľa Jakuba I. (King James I.) bol štátnym sekretárom a mal veľký politický vplyv. Po nástupe kráľa Karola (King Charles I. vládol od roku 1625 až kým ho nepopravili v roku 1649) upadol do nemilosti, pretože sa verejne priznal ku katolíckej viere, čo vtedy znamenalo v Anglicku viacej ako len problém. Stratil svoj vplyv, ale nie bohatstvo. Rozhodol sa netolerantné Anglicko opustiť a v Novom svete vytvoriť aj pre svojich prenasledovaných katolíckych spolu-veriacich nový domov, kde nikto nebude za svoje náboženské presvedčenie prenasledovaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Centrom mesta Annapolis je nábrežie mora.
Centrom mesta Annapolis je nábrežie mora. (zdroj: Lubo Repka)

Prvý barón zomrel v roku 1632 a už nestihol nič realizovať, ale jeho najstarší syn Cecillius Calvert, druhý barón Baltimoru zdedil všetky práva a tak vyslal svojho mladšieho brata do Ameriky vybudovať kolóniu.

Leonard Calvert už skúsenosti s kolonizáciou Ameriky mal, boli to však skúsenosti negatívne. Pokus o osídlenie Newfoundlandu začal v roku 1625 a bol neúspešný. V roku 1632 sa Leonard vrátil naspäť do Anglicka. Prišiel tak akurát na pohreb svojho otca, ktorý v tom čase vybavoval kráľovské povolenie na založenie kolónie v Marylande, keď náhle zomrel. Povolenia zdedil jeho starší brat Cecillius a ten ho poslal do Ameriky s jasnými direktívami. Založiť novú kolóniu podľa otcových plánov. Dve lode s 300 osadníkmi na palube sa dňa 22. novembra 1633 vyplavili z prístavu Cowes v Anglicku do Ameriky. Do oblasti, kde už bola vybudovaná kolónia Virgínia dorazili 24. februára 1634. Potom pokračovali ďalej na sever a 25. marca toho istého roku už vztýčili prvý kresťanský kríž na pobreží terajšieho ostrova Svätého Klementa (St. Clement’s Island). Dodnes je tento deň oslavovaný ako deň vzniku štátu Maryland. Prvú rímsko-katolícku omšu tu slávnostne odslúžil otec Andrew White. O dva dni nato sa presunuli do vtedajšej indiánskej osady Yaocomico, ktorej vládol náčelník kmeňa Piscataway, priateľsky naklonený novým osadníkom. Od spolupráce si sľuboval obchodné výhody pre svoj kmeň. Teraz je toto mesto známe ako St. Mary‘s City.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Budovanie kolónie sa nieslo v duchu náboženskej tolerancie. Aj napriek tomu sa nepodarilo zabrániť náboženským sporom medzi novými osadníkmi. V roku 1642 sa skupina puritánov (tak sa volali anglickí protestanti) presídlila z Virgínie do štátu Maryland a založili mesto, ktoré nazvali Providence (prozreteľnosť), ale teraz ho poznáme pod menom Annapolis. Títo noví osadníci narušili náboženskú toleranciu a silou presadili zákaz katolíckej a anglikánskej cirkvi v kolónii Maryland. Rodine Calvert sa podarilo vojensky nastoliť právo slobodného vyznania náboženstva až v roku 1649. Ale ani to ešte nebol definitívny zmier. Náboženské boje pokračovali ešte veľa rokov. Až v rokoch revolúcie (boja za nezávislosť kolónií) sa podarilo presadiť náboženskú toleranciu tak, ako si to vysníval prvý barón Baltimoru. Mesto Annapolis sa v roku 1694 stalo hlavným mestom provincie Maryland a je ním doteraz.

Ulice mesta sa zdvíhajú od mora do mierneho kopca.
Ulice mesta sa zdvíhajú od mora do mierneho kopca. (zdroj: Lubo Repka)
Ulice a námestia mesta sú lemované malebnými domami.
Ulice a námestia mesta sú lemované malebnými domami. (zdroj: Lubo Repka)
Typická ulička mesta Annapolis.
Typická ulička mesta Annapolis. (zdroj: Lubo Repka)
Cítiť tu až takú staroanglickú atmosféru.
Cítiť tu až takú staroanglickú atmosféru. (zdroj: Lubo Repka)
Kostol zasvätený Anne.
Kostol zasvätený Anne. (zdroj: Lubo Repka)
St. Anne's Parish.
St. Anne's Parish. (zdroj: Lubo Repka)
Annapolis v okolí State House.
Annapolis v okolí State House. (zdroj: Lubo Repka)

Počas americkej revolúcie sa provincia Maryland jednoznačne postavila na stranu 13 kolónií, ktoré na Druhom kontinentálnom kongrese (Second Continental Congress) založili USA a stala sa tak jedným zo zakladajúcich štátov. Deklaráciu nezávislosti podpísali za Maryland 4 jeho reprezentanti. Druhý kongres trval od roku 1775 až do roku 1781, teda do vzniku kongresu konfederácie (Congress of the Confederation). Samotné mesto Annapolis sa nakrátko stalo sídlom kongresu konfederácie (Congress of the Confederation), ktorý sa stal pokračovateľom druhého kongresu. Trval od 1. marca 1781 až do 4. marca 1789. Tvorili ho delegáti jednotlivých trinástich zakladajúcich štátov USA. Obidve tieto dočasné vládne zoskupenia predstavovali najvyšší zákonodarný orgán nového štátu až do doby, kedy vznikla terajšia štruktúra kongresu, ktorý má dve komory. Horná komora je senát a dolná komora snemovňa reprezentantov. Senát sa skladá z dvoch zástupcov každého štátu, v súčasnosti to je 100 senátorov za 50 štátov. Snemovňa reprezentantov má počty zástupcov odvodené od počtu obyvateľov jednotlivých štátov.

V roku 1790 Maryland dobrovoľne odovzdal časť svojho územia v prospech vytvorenia District of Columbia, ktoré je teraz sídlom hlavného mesta USA, Washingtonu. Pôvodne mu časť svojho územia postúpila aj Virgínia, ale tá si ho v roku 1849 vzala späť.

Spomenul som, že sídlom kongresu bolo na krátko mesto Annapolis. Konkrétne to bolo od 26. novembra 1783 do 13. augusta 1784. Ako jeho sídlo slúžila budova, ktorá sa začala stavať v roku 1772 a ktorá dodnes slúži ako sídlo vlády štátu Maryland. Je najdlhšie slúžiacim sídlom vlády v celých Spojených štátoch.

Maryland State House. Kapitol štátu Maryland.
Maryland State House. Kapitol štátu Maryland. (zdroj: Lubo Repka)
Maryland State House stojí úplne na kopci.
Maryland State House stojí úplne na kopci. (zdroj: Lubo Repka)
Maryland State House.
Maryland State House. (zdroj: Pamela Repková)
Reprezentačné miestnosti kapitolu.
Reprezentačné miestnosti kapitolu. (zdroj: Lubo Repka)
Reprezentačné miestnosti kapitolu.
Reprezentačné miestnosti kapitolu. (zdroj: Lubo Repka)
State House Caucus Room - legislatívna miestnosť.
State House Caucus Room - legislatívna miestnosť. (zdroj: Lubo Repka)
Na pamiatku štyroch zástupcov štátu Maryland, ktorí podpísali deklaráciu nezávislosti.
Na pamiatku štyroch zástupcov štátu Maryland, ktorí podpísali deklaráciu nezávislosti. (zdroj: Lubo Repka)
Reprezentačné miestnosti kapitolu.
Reprezentačné miestnosti kapitolu. (zdroj: Lubo Repka)
Na chodbách kapitolu.
Na chodbách kapitolu. (zdroj: Lubo Repka)

Annapolis Maritime Museum bolo kedysi sídlom spoločnosti McNasby’s Seafood and Oyster Company. John a Isabel McNasby pochádzali z Írska, usadili sa v Baltimore a mali 4 deti. Jeden z ich synov (William) založil v roku 1886 spoločnosť na spracovanie ustríc, v ktorej potom pokračoval aj jeho syn, tiež William. Začiatkom 20. storočia už mali 4 baliarne ustríc. V tejto konkrétnej po niekoľkonásobnej zmene majiteľov nakoniec otvorili múzeum. Môžete sa tu dozvedieť všetko o ustriciach. Múzeum funguje ako súkromná spoločnosť a priestory má prenajaté od mesta, ktoré má záujem o udržanie dobrého mena celého zálivu Chesapeake. Do zálivu ústi mnoho riek, preto má čistota vody v riekach obrovský vplyv na čistotu vody v zálive. V zálive, ktorý zohral v minulosti a zohráva aj teraz kľúčovú úlohu v živote ľudí, ktorí tu žijú. More, kedysi plné ulitníkov, ustríc, krabov a rýb sa v polovičke dvadsiateho storočia začalo vyprázdňovať. V dôsledku ľudskej aktivity sa neúmerne zvýšilo biologické aj chemické znečistenie vody v riekach a následne aj v zálive. Nad zálivom kedysi krúžili kŕdle vtákov, aj tie však zredli a to jednak v dôsledku úbytku morských živočíchov, ale aj kvôli nadmernému znečisteniu ovzdušia exhalátmi.

Annapolis Maritime Museum je venované hlavne ustriciam.
Annapolis Maritime Museum je venované hlavne ustriciam. (zdroj: Lubo Repka)
Annapolis Maritime Museum.
Annapolis Maritime Museum. (zdroj: Lubo Repka)

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa naštartoval proces environmentálnej ochrany zálivu, ktorý už prináša prvé pozitívne výsledky. Nielen federálna vláda, ale aj miestna sa prostredníctvom špeciálneho programu na záchranu Chesapeake Bay snaží urobiť maximum, keď nie pre zlepšenie, tak aspoň na udržanie kvality vody v zálive. Je to však veľmi ťažká úloha a bude ešte dlho trvať, kým sa podarí dosiahnuť významnejšie úspechy.

Medzitým sa totiž kopia problémy s globálnym otepľovaním a s tým súvisiacim zvyšovaním hladiny vody v zálive. Vyššia voda následne spôsobuje eróziu pobrežia, čo sa už ukazuje na ostrovoch ako sú Holland Island alebo Long Island. Ďalším významným faktorom, ktorý komplikuje situáciu je významný nárast turizmu. Lov rýb a krabov, člnkovanie, kajakovanie a plávanie v zálive sú veľmi populárne. Množstvo malých výletných plavidiel stále narastá. Počas víkendov je more plné plachiet a motorových člnov. Po športe sa všetci idú najesť do miestnych reštaurácií, ktorých počet tým pádom tiež neustále rastie. Skrátka jedna nekonečná špirála problémov, do ktorých nás dostal všeobecný blahobyt. Kto ste bez viny, hoďte kameňom. Ja nemôžem nič hovoriť, cestovanie je moja vášeň a tak len dúfam, že odborníci si s tým poradia aj napriek nám, turistom.

Tu sme si tie ustrice aj mohli dať.
Tu sme si tie ustrice aj mohli dať. (zdroj: Lubo Repka)
Na móle v Annapolise.
Na móle v Annapolise. (zdroj: Pamela Repková)
Opäť sme pri mori. Tomu sa v meste Annapolis nedá vyhnúť. Sídli tu aj námorná akadémia USA.
Opäť sme pri mori. Tomu sa v meste Annapolis nedá vyhnúť. Sídli tu aj námorná akadémia USA. (zdroj: Lubo Repka)
Na výlet loďou sme nemali dostatok času, čo doteraz ľutujem.
Na výlet loďou sme nemali dostatok času, čo doteraz ľutujem. (zdroj: Lubo Repka)

Napriek historickému významu mesta Annapolis a jeho postaveniu ako hlavného mesta je najvýznamnejším mestom štátu Baltimore. Mesto svoje meno nesie po rodine, ktorá založila kolóniu Maryland. 

Srdcom mesta Baltimore je jeho prístav. Ten bol založený v roku 1706 a mal slúžiť hlavne na export tabaku do Anglicka. Z rozrastajúceho prístavu nakoniec vyrástlo mesto Baltimore a samotný prístav sa teraz volá Inner Harbor a je viacej turistickou atrakciou ako prístavom. Skutočný prístav je trochu ďalej a je stále významným prekladiskom tovaru. Dočítal som sa napríklad, že takmer každý dovezený Mercedes do USA príde cez tento prístav. Ročne tu preložia asi 700 000 automobilov, samozrejme nie len Mercedesov. Vybavia tu ročne tovar s váhou okolo 40 miliónov ton v hodnote 60 miliárd dolárov. Tovar potom pokračuje po najstaršej železnici v USA. Postavená bola v roku 1830 a definitívne zabezpečila mestu prosperitu.

Baltimore Inner Harbor.
Baltimore Inner Harbor. (zdroj: Lubo Repka)
Aj v Baltimore sa všetko točí okolo mora.
Aj v Baltimore sa všetko točí okolo mora. (zdroj: Pamela Repková)

V Inner Harbor kotví niekoľko lodí, z ktorých najvýznamnejšia a aj najkrajšia je trojsťažňová plachetnica USS Constellation. Táto bojová fregata bola postavená v rokoch 1853 až 1855 v lodeniciach Gosport Shipyard. Najprv slúžila v Stredozemnom mori, neskôr na pobreží Afriky a potom počas občianskej vojny opäť v stredomorí, ale pod vlajkou konfederácie. Ku koncu vojny bola odstavená, potrebovala rekonštrukciu. Po zásadnej oprave a premene slúžila ako cvičná loď pre posádky kadetov námorníctva. Počas Prvej svetovej vojny bola opäť zaradená medzi bojové plavidlá a slúžila ako vlajková loď Atlantickej flotily. V roku 1930 padol návrh, aby sa z nej stalo múzeum. Do toho ale prišla Druhá svetová vojna a s úpravou lode sa čakalo až do roku 1955. To už ale kotvila v Baltimore. Po sérii komplikovaných renovácií teraz slúži ako turistická atrakcia v Inner Harbor. Ale pozor, je stále schopná plavby a sem-tam ju aj „vyvenčia“, čo je vždy veľká sláva.

Loď Constellation.
Loď Constellation. (zdroj: Lubo Repka)
USS Constellation.
USS Constellation. (zdroj: Lubo Repka)
Na palube lode Constellation.
Na palube lode Constellation. (zdroj: Lubo Repka)
Na palube lode Constellation.
Na palube lode Constellation. (zdroj: Lubo Repka)
Na palube lode Constellation.
Na palube lode Constellation. (zdroj: Lubo Repka)
Na palube lode Constellation.
Na palube lode Constellation. (zdroj: Lubo Repka)

V prístave si môžete pozrieť aj ponorku USS Torsk. Bola postavená počas Druhej svetovej vojny. Bola nasadená do boja v Japonskom mori, kde potopila dve fregaty a jednu nákladnú loď. Neskôr slúžila ako cvičné plavidlo. Do dôchodku ju dali v roku 1971. Odvtedy je tu v prístave Inner Harbor a od roku 1986 slúži ako múzeum.

Ponorka USS Torsk.
Ponorka USS Torsk.  (zdroj: Lubo Repka)
V ponorke USS Torsk.
V ponorke USS Torsk.  (zdroj: Lubo Repka)
V ponorke USS Torsk.
V ponorke USS Torsk.  (zdroj: Lubo Repka)
V ponorke USS Torsk.
V ponorke USS Torsk.  (zdroj: Lubo Repka)

Pri prechádzke mestom uvidíte množstvo zaujímavých budov, väčšinou z 20. storočia. V roku 1904 totiž veľký požiar trvajúci 30 hodín zničil odhadom až 1 500 budov. Mesto muselo byť prakticky znovu postavené, akurát sprísnili požiarne opatrenia. Situáciu využili, resp. zneužili niektorí poslanci za demokratickú stranu (najmä vtedajší primátor mesta J. Barry Mahool) a prijali zákon o oddelenom bývaní obyvateľov černošského pôvodu a obyvateľov bielej farby pleti. Baltimorská segregácia potom poslúžila ako vzor aj iným mestám, hlavne na juhu. Aj napriek tomu sa sem sťahovala černošská menšina z južných štátov, pretože mesto prosperovalo. Kým v roku 1950 tu žilo 23,8% černochov v roku 1970 už tvorili 46,6% celkového počtu obyvateľov.

Centrum Baltimoru.
Centrum Baltimoru. (zdroj: Lubo Repka)
Centrum Baltimoru.
Centrum Baltimoru. (zdroj: Lubo Repka)
Emerson Bromo-Seltzer Tower.
Emerson Bromo-Seltzer Tower. (zdroj: Lubo Repka)
Baltimore Basilica of the National Shrine of the Assumption of the Blessed Virgin Mary je najstaršou rímsko-katolíckou katedrálou postavenou v USA.
Baltimore Basilica of the National Shrine of the Assumption of the Blessed Virgin Mary je najstaršou rímsko-katolíckou katedrálou postavenou v USA. (zdroj: Lubo Repka)
Postavená bola v priebehu rokov 1806 až 1863.
Postavená bola v priebehu rokov 1806 až 1863. (zdroj: Lubo Repka)
Vysvätená bola v roku 1821.
Vysvätená bola v roku 1821. (zdroj: Lubo Repka)
Baziliku navštívilo veľa významných osobností vrátane Pápeža Jána Pavla II., Matky Terezy alebo Patriarchu Bartolomeja I. z Konštantínopolu.
Baziliku navštívilo veľa významných osobností vrátane Pápeža Jána Pavla II., Matky Terezy alebo Patriarchu Bartolomeja I. z Konštantínopolu. (zdroj: Lubo Repka)
Podzemie baziliky bolo sprístupnené v roku 2006.
Podzemie baziliky bolo sprístupnené v roku 2006. (zdroj: Lubo Repka)
Dovtedy bolo zasypané pieskom a stavebným materiálom.
Dovtedy bolo zasypané pieskom a stavebným materiálom. (zdroj: Lubo Repka)
Baltimore.
Baltimore. (zdroj: Lubo Repka)

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia centrum mesta vrátane Inner Harbor trpelo veľmi zlým technickým stavom budov, veľa z nich chátralo. V roku 1975 bolo rozhodnuté o výraznej obnove tejto časti mesta. V nasledujúcich rokoch boli postavené nové budovy, ktoré úplne zmenili tvár mesta. Bolo postavené Maryland Science Center, Baltimore World Trade Center, Convencion Center, Harborplace, National Aquarium a podobne. V dôsledku toho je dnes mesto Baltimore opäť pekné a moderné, ale nájdete tu aj stavby, ktoré prežili veľký požiar a pochádzajú až zo začiatku 19. storočia.

Inner Harbor.
Inner Harbor. (zdroj: Lubo Repka)
Budova Barnes & Noble Booksellers, kde sídli aj miestny Hard Rock Cafe.
Budova Barnes & Noble Booksellers, kde sídli aj miestny Hard Rock Cafe. (zdroj: Lubo Repka)
Nádherné kníhkupectvo.
Nádherné kníhkupectvo. (zdroj: Lubo Repka)
Barnes & Noble Booksellers.
Barnes & Noble Booksellers. (zdroj: Lubo Repka)
Inner Harbor.
Inner Harbor. (zdroj: Lubo Repka)
Inner Harbor.
Inner Harbor. (zdroj: Lubo Repka)
Washingtonov pamätník.
Washingtonov pamätník. (zdroj: Lubo Repka)
Aby ste sa dostali hore, kde je výhliadka musíte zdolať 227 schodov.
Aby ste sa dostali hore, kde je výhliadka musíte zdolať 227 schodov. (zdroj: Lubo Repka)
Washington Monument.
Washington Monument. (zdroj: Lubo Repka)
Mount Vernon Place United Methodist Church.
Mount Vernon Place United Methodist Church. (zdroj: Lubo Repka)

V predchádzajúcom blogu o Virgínii som vám sľúbil ukázať hrob Edgara Allana Poa. Nachádza sa na cintoríne Westminister.

 Westminister Hall and Burying Ground.
 Westminister Hall and Burying Ground. (zdroj: Lubo Repka)
Starý cintorín prikrčený medzi obytnými domami.
Starý cintorín prikrčený medzi obytnými domami. (zdroj: Lubo Repka)
Je tu pochovaných mnoho významných obyvateľov mesta Baltimore.
Je tu pochovaných mnoho významných obyvateľov mesta Baltimore. (zdroj: Lubo Repka)
Náhrobok rodiny Poe.
Náhrobok rodiny Poe. (zdroj: Lubo Repka)
A tu je skromný hrob Edgara.
A tu je skromný hrob Edgara. (zdroj: Lubo Repka)

Na záver som si nechal príbeh americkej štátnej vlajky. Je mu venované malé múzeum, ktoré sa nachádza v dome, do ktorého sa v roku 1806 nasťahovala pani Mary Young Pickersgill. Presnejšie v rozšírenej prístavbe toho domu, ale to nie je podstatné. V roku 1813 tu zošila „hviezdami posiatu vlajku“ Star Spangled Banner. Objednal si ju u nej major George Armistead. Mala byť taká veľká, že ju Briti budú vidieť zďaleka. V auguste roku 1813 ju potom vyvesili na stožiar nad pevnosťou. V roku 1812 totiž vypukla vojna medzi USA a Veľkou Britániou, do ktorej sa zapojili aj kanadské kolónie a niekoľko indiánskych kmeňov. Trvala od roku 1812 do roku 1815 a skončila sa mierom, ktorý všetko vrátil do stavu pred vypuknutím vojny. Ako mnoho iných vojen, aj táto bola úplne zbytočná, ale stála mnoho ľudských a materiálnych obetí. Keďže Baltimore bol už vtedy významným prístavom, britské námorníctvo sa ho snažilo dobyť a ovládnuť tak prístup k Atlantickému oceánu. Obrancovia pevnosti sa ale hrdinsky bránili a práve na morálnu podporu vojska slúžila táto vlajka. Mala 42 stôp na dĺžku a 30 na šírku, čo je skoro 13 metrov dĺžky na 9 metrov šírky. Vlajka sa skladala z 15 pruhov a 15 hviezd, čo v tom čase bolo správne, teraz by ale nebolo. Tu je vysvetlenie.

Pôvodná vlajka bola navrhnutá v roku 1777. Zákonom bolo určené, že bude mať trinásť pruhov striedavo bielych a červených a trinásť bielych hviezd na modrom podklade. To zodpovedalo trinástim kolóniám, ktoré vytvorili USA. Neskôr, v roku 1794 bolo rozhodnuté, že každý nový štát, ktorý sa pridá k únii dostane svoj nový pruh a hviezdu. Tretím zákonom v poradí v roku 1818 bolo rozhodnuté, že pruhy pribúdať nebudú, ale iba hviezdy. Tak je to dodnes. Zatiaľ poslednýkrát bola vlajka rozšírená o päťdesiatu hviezdu v roku 1960, keď sa Havaj stal päťdesiatym štátom USA.

Múzeum štátnej vlajky USA.
Múzeum štátnej vlajky USA. (zdroj: Pamela Repková)
Na budove prístavby je vytvorené okno v podobe vlajky a v rozmeroch, ktoré mala.
Na budove prístavby je vytvorené okno v podobe vlajky a v rozmeroch, ktoré mala. (zdroj: Lubo Repka)
Rozmery jednotlivých symbolov na vlajke, ktorú ušila pani Mary.
Rozmery jednotlivých symbolov na vlajke, ktorú ušila pani Mary. (zdroj: Lubo Repka)

S vlajkou súvisí aj hymna. Jej slová tvorí báseň, ktorú napísal Francis Scott Key dňa 14.9.1814 na počesť úspešného a hrdinského odrazenia útoku britského námorníctva na pevnosť McHenry v Baltimore. Francis bol advokát a amatérsky básnik. Sledoval, ako vlajka veje vo vetre počas bombardovania pevnosti zo vzdialenosti vyše jednej míle (skoro dva kilometre) a to z paluby britskej bojovej lode, kde bol ako právnik vyjednávať s nepriateľom prepustenie zajatcov. Keďže si nechtiac vypočul bojovú poradu Britov o chystanom veľkom nočnom útoku na pevnosť, nepustili ho na breh v ten deň, ale až nasledujúci deň ráno. Ráno stále viala vlajka nad pevnosťou, čo znamenalo, že obrancovia pevnosť ubránili. To ho inšpirovalo k napísaniu oslavnej básne. Pri jej skladaní sa mu hlavou hnala melódia vtedy populárnej piesne a tak slová básne ukladal v duchu tejto melódie. Dejiny sú vždy plné paradoxov, takže treba ešte dodať, že pesnička a tým aj melódia hymny USA pochádzala z Británie. Oficiálnou hymnou sa ale stala až v roku 1931.

Lubo Repka.

Lubo Repka

Lubo Repka

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  252x

Mám rád cestovanie, spoznávanie kultúr a histórie národov celého sveta a rád o tom píšem a pritom veľa fotím.https://www.yardek.comhttps://www.facebook.com/LuboRepkaTravels/https://www.instagram.com/lubotravelrepka/ Zoznam autorových rubrík:  AmerikaCesta okolo svetaEurópaÁziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu