Zakladajúce štáty USA – Delaware

Autor: Lubo Repka | 2.6.2021 o 20:30 | Karma článku: 5,45 | Prečítané:  704x

Štát Delaware je druhým najmenším štátom USA, po dĺžke meria len 154 kilometrov a po šírke v najširšom mieste iba 56 kilometrov. V tomto je síce druhý, ale hovorí si „prvý štát“, lebo ako prví podpísali americkú ústavu.

O Delawarský polostrov sa delí so štátom Maryland, kde hranica medzi týmito dvoma štátmi je nakreslená pravítkom iba dvoma čiarami. Naproti tomu na severe hranica s Pennsylvániou je nakreslená kružidlom, čo je dosť unikátna hraničná čiara nielen v USA, ale aj na celom svete. Má aj svoj originálny názov: „Twelve Mile Circle“, teda dvanásťmíľový kruh. So štátom New Jersey sa delí o rieku Delaware, ktorá sa tu vlieva do Atlantického oceánu. Už z popisu geografickej polohy si môžete utvoriť určitú predstavu o prírode tohoto štátu. Iba upresním, že je celý rovinatý, na pobreží mierne zvlnený piesočnými dunami a je nádherne zalesnený.

Celkový počet obyvateľov nepresahuje jeden milión a jeho najväčšie mesto Wilmington má sotva 70 tisíc obyvateľov. No a hlavné mesto? To je ešte o polovičku menšie.

Územie pred príchodom Európanov obývali rozličné, nie veľmi početné kmene pôvodných obyvateľov Lenape indiánov (Delawarovia). Boli to skôr obchodníci ako bojovníci a tak sa rýchle prispôsobili prichádzajúcim Holanďanom a zapojili sa do výmenného obchodu s kožušinami. Sprostredkovali im za iný tovar kožušiny, ktoré zase oni získali od iných kmeňov, obývajúcich lesy hore po prúde rieky Delaware, ale aj iných riek, ktorých je tu mnoho. Tí, ktorí sa nechali pokrstiť postupne splynuli s prisťahovalcami a tí, ktorí sa prispôsobiť odmietali sa postupne sťahovali viacej do vnútrozemia a do hôr, ktoré sú súčasťou Apalačského pohoria.

Prví Holanďania sem prišli v roku 1631, ale sa neuchytili.  Po nich v roku 1638 prišli Švédi a podarilo sa im tu vybudovať kolóniu, ktorú nazvali Nové Švédsko. Udržali sa 17 rokov. Potom sa vrátili Holanďania pod vedením Petra Minuita, ktorý sa zapísal hlavne do dejín Nového Amsterdamu (New York). Ale aj tu v terajšom štáte Delaware sa zaslúžil o viac-menej priateľské spolužitie Švédov a Holanďanov. Koniec „Novému Švédsku“ urobil Peter Stuyvesant v roku 1651. Vybudoval pevnosť na území dnešného mesta New Castle a z pevnosti sa mu podarilo konsolidovať holandskú nadvládu nad touto oblasťou. Ale už o niekoľko rokov neskôr, v roku 1664 sem dofrčali Angličania a všetko bolo inak. Usadení už boli v kolónii Maryland a tak to mali v podstate veľmi ľahké. Maryland ale taktiež z tohoto územia ustúpil a ponechal ho Williamovi Pennovi. A tak sa načas Delaware stal súčasťou Pennsylvánie. V roku 1704 sa začal rozkol medzi obyvateľmi Philadelphie, ktorí smerovali rozvoj kolónie smerom na západ, čo sa im aj darilo a časťou, ktorá sa usadila v mestečku New Castle, ktorá nemala záujem na expanzii a chcela iba stabilizovať svoje pozície na polostrove Delaware. Napriek tomu tieto dve sekcie spolupracovali ako celok až do roku 1776, kedy sa vedenie v New Castle rozhodlo nielen osamostatniť od Veľkej Británie, ale aj od Pennsylvánie a tak rovno vznikol nový štát Delaware. Možno aj preto sa tak ponáhľali s podpísaním novej ústavy.

V súčasnosti je štát Delaware považovaný za dovolenkovú destináciu pre všetkých Američanov obývajúcich okolité vnútrozemie. Keďže zdedil unikátnu kozmopolitnú spoločnosť pozostávajúcu z potomkov Švédov, Holanďanov a Angličanov, ale aj iných národností, ktorých kultúrne zvyky sa tu pomiešali takým tolerantným spôsobom, že dnes môže byť tento štát príkladom akceptovania inakosti, LGBT komunitu nevynímajúc.

Plážové mestečko Rehoboth Beach na pobreží Atlantického oceánu je toho najlepším príkladom. Je to malé mesto, má iba 1 327 stálych obyvateľov, ale veľa držiteľov takzvaného „druhého domova“, letných sídiel. Medzi nich sa počíta aj terajší prezident USA Joseph R. Biden, lepšie známy ako Joe Biden a niekedy aj ako Sleepy Joe (Ospalý Jožko). Túto hanlivú prezývku mu dal Donald Trump, jeho súper v prezidentských voľbách roku 2020, v ktorých ho Biden porazil.

Joe Biden je a bol po celý svoj život politikom. Narodil sa v roku 1942 v Pennsylvánii, v meste Scranton. Má vyštudovanú vysokú školu v Newarku, štát Delaware, kde získal titul v odbore história a politické vedy. Pomerne veľmi skoro sa oženil, mal len 24 rokov. Zároveň pokračoval v štúdiách a získal právnické vzdelanie. V období Vietnamskej vojny dostal zo zdravotných problémov odklad, čím sa vyhol vojenskej službe. V roku 1969 pracoval ako verejný obhajca pre jednu právnu firmu, ktorej vedenie bolo demokratické. A tak sa z neho stal demokrat. V roku 1972 sa stal mladším senátorom za štát Delaware. V tom istom roku sa mu prihodila obrovská tragédia. Jeho manželka mala autonehodu, pri ktorej zahynula. Spolu s ňou boli v aute aj ich tri deti, z ktorých najmladšia zahynula tiež. Prežili obidvaja synovia, ktorí mali iba 2 a 3 roky. Biden sa o deti vzorne staral. Aj keď pracoval vo Washingtone denne dochádzal z New Castle vlakom do práce, len aby večer mohol byť zase so svojimi deťmi. Po troch rokoch sa zoznámil s Jill, ktorú si zobral za manželku v roku 1977. S novou manželkou mal potom ešte jednu dcéru. Jeho politická kariéra pokračovala vcelku úspešne. Vrcholom sa zdalo obdobie, keď bol dve volebné obdobia viceprezidentom za Baracka Obamu. Ale potom prišli prezidentské voľby roku 2020 a v nich nečakane porazil Donalda Trumpa a stal sa 46. prezidentom Spojených štátov. Viac sa už dosiahnuť nedá.

Giovanni da Verrazzano tu má pamätník, čo je trošku paradoxné, pretože pri svojej objavnej plavbe v roku 1524 sa síce plavil popri pobreží severnej Ameriky, ale vôbec si nevšimol ústie rieky Delaware do mora a ani záliv Chesapeake. Pritom hľadal cestu do Tichého oceánu, na čo mu dal poverenie vtedajší francúzsky kráľ Karol I. V roku 1522 sa totiž vrátila zostávajúca časť posádky Ferdinanda Magellana, ktorá ako prvá oboplávala svet a objavila Tichý oceán, čím dokázala, že za novým svetadielom Amerikou sa naozaj nachádza Ázia. A tak sa mnohí pokúšali nájsť skratku.

Z mesta Rehoboth Beach je to iba kúsok do parku, ktorý sa nachádza v lokalite Cape Henlopen. Toto územie bolo ako jedno z prvých určené pre rekreačné potreby obyvateľov vtedy ešte britských kolónii. Konkrétne o tom rozhodol William Penn, je to teda jeho zásluha, že tu je teraz Národný park, v ktorom sa zachovala príroda tak, ako vyzerala kedysi v časoch príchodu prvých európskych osadníkov. Zaujímavosťou je, že pobrežie sa tu veľmi rýchlo mení, piesky sa totiž pohybujú. Je tu aj maják, ktorý vyznačuje lodiam bezpečnú cestu, aby neuviazli v piesku. A žijú tu aj divé zvieratá, a to nielen vtáci, o čom sme sa osobne presvedčili.

Najbližšie mesto k tomuto parku, ktoré je vlastne jeho vstupnou bránou je Lewes. Aj ten má holandskú minulosť a svojim vzhľadom to miestne budovy len potvrdzujú. Lewes je podobným rekreačným mestečkom ako je Rehoboth Beach, ktoré sme už videli. Takýchto mestečiek je roztrúsených na pobreží Atlantického oceánu v štáte Delaware niekoľko. Všetky sú si vzájomne veľmi podobné.

Iné je hlavné mesto Dover. Absolútne nudné, nezaujímavé až je tým vlastne príťažlivé. Hlavným mestom sa stalo v roku 1777, kedy sa vplyvní ľudia z mesta New Castle rozhodli, že pre centrálnu pozíciu bude lepšie, keď hlavné mesto nového štátu bude niekde v jeho strede. V súčasnosti má Dover asi 36 tisíc obyvateľov, pričom najväčším zamestnávateľom sú tu vládne inštitúcie. Dvakrát do roka, resp. dva víkendy v roku tu nie je nuda. Na medzinárodnej rýchlostnej dráhe Dover International Speedway sa tu pod hlavičkou NASCAR uskutočňujú automobilové preteky. My sme sem prišli presne týždeň po jedných z nich. Po pretekoch už nebolo ani stopy a ani sme sa nedostali k žiadnej fotografii, suveníru alebo niečomu podobnému. Bol dokonca problém si miesto odfotiť. Ale čo už, taký je Dover, taký je štát Delaware. Sem sa nechodí kvôli mrakodrapom a mestskému životu. Sem sa chodí kvôli prírode a moru. Takže o NASCAR si napíšeme v niektorom z iných blogov, nechajte sa prekvapiť. Sľubujem, že to bude v jednom z trinástich zakladajúcich štátov USA.

Z Doveru pochádzal jeden z otcov zakladateľov – Caesar Rodney. Narodil sa v roku 1728 na rodinnej farme neďaleko Doveru. Do Ameriky emigroval už jeho dedko William Rodney, priateľ Williama Penna. Ich farma mala rozlohu 320 hektárov a obhospodarovalo ju asi 200 čiernych otrokov. Ešte v čase, keď zomrel v roku 1781 ich vlastnil pätnásť.

Bol najstarším synom z ôsmych a tak zdedil všetko. Dostal aj pomerne dobré vzdelanie, na rozdiel od svojich súrodencov, ktorí do škôl veľa nechodili. Tak to kedysi bolo. Súrodenci si ho vážili a mali ho úprimne radi. Jeho brat o ňom povedal, že vždy bol dobre naladený, mal zmysel pre láskavý humor, bol bystrý, rýchly v rozhodovaní a pritom sa vždy rozhodol správne. Bol skrátka veľmi múdry.

Ako člen smotánky sa od začiatku kariérne pohyboval v politike, v štátnych funkciách až napokon v roku 1762 už bol členom najvyššieho zákonodarného zboru kolónie, teda tej jeho časti, ktorá sídlila v New Castle a mala na starosti Delaware, v tom čase tri najjužnejšie provincie kolónie Pensylvánia. Aktívne sa zapojil aj do rokovaní Druhého kontinentálneho kongresu. V čase, keď sa rozhodovalo o budúcnosti Delaware a vôbec všetkých amerických kolónií sa nachádzal v meste Dover. Druhý jeho dvaja kolegovia (Thomas McKean a George Read) zastupovali Delaware na kongrese vo Philadelphii. Prvého júla roku 1776 dostal od McKeana správu, že sa nevedia zhodnúť na hlasovaní, či sa pripojiť k revolúcii alebo ostať verní kráľovi. V noci sadol na koňa a v búrke a daždi prešiel z Doveru do Philadelphie, čo je 70 míľ (112 kilometrov) aby tam dorazil včas a 2. júla pri hlasovaní hlasoval za nezávislosť kolónií a tým aj za samostatný štát Delaware. Potom sa ešte vyznamenal v bojoch s Britmi a tak sa definitívne zaradil medzi legendárnych otcov zakladateľov Spojených štátov amerických.

Viacej nádejí som si robil z návštevy mesta New Castle. Poviem vám, veľká zmena to nebola. New Castle je ešte menšie mesto ako Dover, akurát sem chodí viacej turistov. Teda za normálnych okolností. V čase našej návštevy počas pandémie tu okrem nás neboli žiadni. Takže máme krásne fotky nádherných, ale prázdnych budov. Našťastie jedna historická krčma, ktorá je obvykle beznádejne plná bola otvorená a našlo sa aj miesto pri bare, kde som si mohol dať pivo a manželka zmrzlinu.

Odtiaľ sme sa vybrali do údolia rieky s krásnym názvom: Brandywine. Cieľom našej návštevy bola usadlosť Winterthur, bývalé sídlo pána Henryho Francisa du Pont.

Henry Francis du Pont pochádzal z rodiny francúzskych hugenotov, ktorí sa v roku 1800 vysťahovali do Ameriky kvôli náboženskému prenasledovaniu vo Francúzsku. Všetko, čo mohli predali a začali svoj nový život organizovať v štátoch Rhode Island, Pennsylvánia a Delaware. Jeho pradedom bol chemický inžinier a priemyselník Éleuthère Irénée du Pont de Nemours, ktorý si pri jednej poľovačke všimol aký nekvalitný pušný prach sa používa v Amerike a dostal podnikateľský nápad hodný nie milión, ale miliardy. V roku 1802 postavil pri rieke Brandywine továreň a začal vyrábať kvalitný čierny strelný prach.

Strelný prach – čierny pušný prach sa skladá z draselného liadku (dusičnan draselný), dreveného uhlia a síry. Pomer jednotlivých zložiek sa mení podľa účelu použitia a je naozaj majstrovstvo namiešať ho tak, aby spĺňal svoje špecifické poslanie. Jeho používanie v zbraniach skončilo vynálezom Alfreda Nobela. Čierny pušný prach totiž strašne dymil a Nobel vynašiel a v roku 1887 si dal patentovať bezdymový strelný prach, ktorý nazval Ballistit. Jeho hlavnou zložkou bola strelná bavlna a nitroglycerín.

Občianska vojna bola zlatou baňou pre rodinnú firmu Du Pont. Po jej skončení na konci 19. storočia už patrila k najbohatším rodinám celých Spojených štátov. No a tento Henry, lebo v histórii rodiny ich bolo a aj je veľa, tak tento veľmi úspešne pokračoval v podnikaní, ktoré rozšíril aj o chemický a automobilový priemysel. Doteraz je rodina Du Pont veľmi, ale veľmi bohatá, iba ich bohatstvo je rozdelené medzi asi 3 500 dedičov, takže ako jednotlivci sa v tabuľkách najbohatších ľudí sveta príliš neumiestňujú.

Ich druhou rodinnou zábavou boli rastliny, stromy, kvety. A práve tu v usadlosti Winterthur na časti svojho pozemku (396 hektárov) vybudovali záhradu s rozlohou 24 hektárov. 

V rodine mali ale aj jednu čiernu ovcu, bol ňou John Éleuthère du Pont odsúdený za vraždu na 30 rokov. Vo väzení aj zomrel. Je o tom veľmi zaujímavý film, volá sa Foxcatcher a nakrútil ho režisér Benett Miller v roku 2014. Vo filme nie je vysvetlené, prečo tak nenávidí kone, malo to však svoj jasný dôvod. John mal totiž po páde z koňa amputované semenníky. Stalo sa mu to, keď mal asi 30 rokov. Vo veku 45 rokov sa aj napriek tomu oženil, ale manželstvo mu nevydržalo ani pol roka. Po rozvode manželka tvrdila, že na ňu mieril pištoľou a chcel ju strčiť do krbu. Napriek týmto jasným príznakom schizofrénie ho jeho peniaze ochránili, ale po jasnej vražde mu už ani peniaze nepomohli.

Wilmington sme si nechali nakoniec, lebo to je najväčšie a aj najvýznamnejšie mesto štátu Delaware. Došli sme sem uťahaní a večer sme už mali sily iba na to, aby sme sa išli poriadne najesť. A keď poviete v Amerike poriadne najesť, tak jedine steak. Ja som si vybral „tajomstvo šéfkuchára“ a neobanoval som. Vykľul sa z neho tomahawk steak a bol taký dobrý, že som poprosil o fotku aj šéfa, ktorý mi ho pripravil. Bol to tento sympatický pán.

Aby sme do článku mali aj fotky mesta Wilmington, musel som si privstať a to som urobil dobre. S ranným slniečkom nad hlavou som sa túlal po meste a popri rieke, ktorá ním preteká. Fotil som a obdivoval prírodu, s ktorou je mesto v absolútnom súlade. Videl som veselo poletujúcich a poskakujúcich vtáčikov, veveričky, bobra a dokonca aj srnku. Bobra a srnku som nestihol odfotiť, ale pre mňa to bol zážitok, ísť len tak po ulici neznámeho mesta niekde v Amerike a oproti sa odrazu objaví srnka alebo srnec, ktorý keď ma zbadal uskočil do vedľajšej uličky a kým som sa stihol spamätať bol preč.

V ďalšom článku sa vrátime naspäť do bodu, kedy sme opustili Philadelphiu a cez mesto Camden sme vstúpili do štátu New Jersey. Je to ďalší z pôvodných trinástich zakladajúcich štátov USA, pre nás v poradí už piaty, ale v poradí ratifikácie ústavy tretí.

Lubo Repka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?